Milé maturantky a maturanti

Milé maturantky a maturanti,

koniec vášho štúdia sa odohráva za zvláštnych okolností. Epidémia, ktorá zasiahla všetky kontinenty, priniesla popri smútku, bolesti a strachu aj niečo iné. Odrazu pred nami defilovali ľudia stelesňujúci obetavosť, solidaritu, službu. Šili rúška, rozvážali jedlo i ochranné pomôcky, stáli za pultom, starali sa o chorých, vložili svoje vedecké poznatky do hľadania riešení, starali sa o bezpečnosť, organizovali zbierky. V dobe poznačenej neistotou, nedôverou a obavami z budúcnosti vám pred očami vyrástli sociálne vzory hodné nasledovania.

Pred pár dňami sa Oprah Winfrey, známa americká moderátorka a filantropka, takto prihovorila maturantom v krajine s poldruha miliónom nakazených, kde sa počet obetí blíži k stotisícke: „Vy, ‚ročník pandémie‘, ktorá odhalila toľko systémových nerovností, si budete musieť sami zadefinovať, aký bude váš vlastný vklad do budovania sveta po kríze. Na čom vám naozaj záleží? Aká bude vaša ‚základná služba‘, ktorú ponúknete ostatným?“

U nás doma sme sa zatiaľ závažným zdravotným dôsledkom vyhli; tie ekonomické ešte prídu. Zároveň na nás doliehajú staronové problémy. Mám však pre vás dobrú správu: tak ako sme videli hrdinské skutky v zápase s epidémiou, aj v inej dôležitej oblasti, v ochrane ľudských práv, pôsobia pozoruhodné, odvážne osobnosti.

Keď parlament hlasmi takmer štyroch pätín poslancov ani len nevzal na vedomie výročnú správu verejnej ochrankyne práv, Mária Patakyová zareagovala jednoznačne: „Za vykonávanie svojej funkcie nezodpovedám predstavám poslancov a poslankýň, ale ľuďom, ktorí sa na mňa obracajú, ako aj ďalším zraniteľným skupinám, ktorých práva sú ohrozené – deťom, seniorom, ženám, marginalizovaným či prehliadaným komunitám. Je preto mojou povinnosťou naďalej pokračovať v mojej činnosti a ochraňovať ľudské práva.“ Pani profesorka Patakyová vychovala niekoľko ročníkov adeptov práva, venovala sa aj stredoškolákom na Olympiáde ľudských práv: všade vystupuje fundovane a presvedčivo.

„Spochybnenie toho, že sme si všetci rovní, diskvalifikuje nás. Ako ľudí. A ako kresťanov,“ povedala evanjelická farárka Anna Polcková. Pripomenula „ochromujúce, zraňujúce ticho“ okolo jednej z tabuizovaných tém: postavenia ľudí s menšinovou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou, ktorí sú „vystavení riziku pohŕdania, zosmiešňovania alebo priamych útokov“. „Chceme vás počúvať,“ dodala, „chceme vás podporiť v odvahe nachádzať prostredie, kde budete môcť otvorene a slobodne hovoriť o svojich túžbach, očakávaniach a strachoch.“ A napokon, zakončila svoje nedeľné vyznanie, „mám sen – vlastne vieru, že lásku k blížnemu nebudeme v tejto kresťanskej krajine len vyznávať, ale sa podľa tohto najdôležitejšieho prikázania budeme správať“.

A do tretice. Vladimíra Marcinková, najmladšia poslankyňa strany Za ľudí, sa takto ohradila na pôde parlamentu voči vyjadreniam Štefana Kuffu: „V rozprave sa striedali jeden kotlebovec za druhým, niektorí sa naozaj neštítili vetu po vete urážať homosexuálov, ženy, menšiny, rómske deti v osadách. Snažila som sa argumentovať a vysvetľovať im, v čom sa mýlia, googlila som štatistiky a dáta, aby sme sa bavili o merite veci, ale ich reakcie boli zakaždým len vlastné dojmy a osobné útoky.“ Svoje pôsobenie ako podpredsedníčky výboru pre ľudské práva vidí jasne: „Máme tu trojdelenie moci – na výkonnú, zákonodarnú a súdnu. Nemajú si navzájom pritakávať, ale skvalitňovať a kontrolovať vzájomné procesy.“

Milé maturantky, milí maturanti,

vitajte v novej ére, o ktorej ešte nikto nevie, aká vlastne bude. Jedno je však isté: jej charakter budete spoluutvárať. Inšpirácie budete mať nadostač.