Podmanický ukazuje na hlbší problém Smeru
Ťažkosti má celá strana, ktorá nevie, kam sa pohnúť ďalej.
Odchod jedného poslanca z opozičnej strany a klubu zväčša nebýva správou, ktorá by otriasla politickou scénou. Napokon, takých prípadov sa v priebehu jedného volebného obdobia môžu nazbierať aj desiatky.
No odchod Jána Podmanického zo Smeru je v niečom iný. Od volieb 2002 sa totiž odchody zo smeráckeho klubu stále rátajú len na jednotky. Predchádzalo mu ohlásenie spoločnej platformy s poslancami KDŽP (v klube ĽSNS) a následná tvrdá kritika podpredsedov Smeru okolo Ficovho vyzývateľa Petra Pellegriniho.
Hoci sa to pri pohľade na nerozborný a takmer vždy jednohlasný Smer nemuselo zdať, tak ako oslovoval množstvo voličských segmentov, tak si v ňom našli miesto aj ľudia množstva rozdielnych názorov – od podnikateľských pragmatikov cez presvedčených ľavičiarov až po Podmanického, ktorý kedysi napísal doslov k zbierke básní o Jozefovi Tisovi a nikdy to verejne neoľutoval. Nikto ho za to v Smere nevelebil, ale zjavne to ani nikomu neprekážalo.
Je možné, že odchod starostu Starej Bystrice z poslaneckého klubu i strany vyriešil len jeho problém. Keď sa už v strane necítil komfortne, pričom v parlamente má očividne aspoň jednu ideologicky bližšiu partiu, než sú Peter Pellegrini, Peter Žiga či Richard Raši, ktorí teraz už exkolegu tvrdo kritizovali, mimo mu bude lepšie. No v skutočnosti
