Krajinná architektka: Termovízia namerala medzi lesom a Auparkom rozdiel 13 °C

Čo vás prekvapilo na mape zelene krajských miest Slovenska?

Vedela som, že Trnava na tom so zeleňou nie je najlepšie. Nevedela som, že až tak. Ešte v roku 2007 sme v rámci jedného projektu skúmali trvalú udržateľnosť desiatich miest na Slovensku a medzi nimi aj Trnavu.

Čo vám vyšlo?

Chceli sme, aby mestá zistili, kde sa nachádzajú, a vedeli sa o pár rokov otestovať znova. Napríklad veľmi dobre z pohľadu dopravy aj zelene na tom boli Piešťany. Veľa ľudí tam jazdí na bicykli, cyklodoprava bola v tom čase na najlepšom mieste spomedzi desiatich hodnotených miest.

Prečítajte si

Mapy zelene miest Slovenska: objavte fliačky zelene v betónovej džungli

Zeleň výrazne ovplyvňuje teplotu. Boli ste pri leteckých meraniach teploty na rôznych miestach Bratislavy. Čo ste pri nich zistili?

Chceli sme dokázať teplotné rozdiely podľa plošného zastúpenia zelene a prírodných prvkov, hustoty osídlenia a podobne. V Piešťanoch robili niečo podobné, tam zaznamenali údaje nad celým mestom. V Bratislave sme merali v štyroch koridoroch vybraných tak, aby sme zachytili všetky typy urbanistickej štruktúry. Lužný les, sídlisko bez zelene Dlhé diely, kompaktná zástavba rodinných domov, Petržalka, ktorá má už pomerne veľa zelene, historické centrum, vinohrady. Boli štyri 20 kilometrov dlhé koridory. Z lietadla snímali teplotu vo výške dva metre nad povrchom.

Aké rozdiely v teplotách ste zistili?

Bol to tropický deň v auguste 2007. Najchladnejšie hneď po Dunaji bolo v lužnom lese, vyše 29 °C. Na Dlhých dieloch bolo 40 a pri Auparku 42 °C. Rozdiel bol teda zhruba trinásť stupňov v jednom čase.

Ako je možné, že bol rozdiel taký vysoký?

Medzi stromami na Železnej studienke aj v Horskom parku bolo trochu teplejšie. Lužný les má inú skladbu drevín – všade je tam tieň a stromy vďaka intenzívnej transpirácii (uvoľňovaniu vlhkosti) príjemne zvyšujú vlhkosť ovzdušia, čím sa tu cítime príjemnejšie. Na druhej strane, pri Auparku je veľa parkovísk. Na streche Auparku bola teplota okolo 60 stupňov. Teploty sme tam spriemerovali, a aj tak vyšli vysoko, hoci to miesto ešte ochladzuje Dunaj a Sad Janka Kráľa. Predpokladám, že keby sme porovnávali obdobné nákupné stredisko v inej lokalite, teplota by bola ešte vyššia. Medzi Hviezdoslavovým námestím so stromami a Župným námestím bez stromov bol zasa rozdiel asi troch stupňov.

Platí to, čo tušíme, že najteplejšie je na vybetónovaných námestiach?

No samozrejme. Na vybetónovaných a hlavne na asfalte, na asfaltových parkoviskách. Preto v zahraničí vymieňajú asfaltové povrchy aspoň za biely betón alebo priepustný betón, cez ktorý prejde dažďová voda. Veľmi pomáhajú vegetačné, zelené strechy. Zahraničné výskumy ukazujú, že so zelenou strechou ani netreba klimatizovať najvyššie poschodia.

Nároky na ich údržbu sú asi vysoké.

Pri vegetačných strechách, ktoré sa využívajú na pobyt a rekreáciu a sú tam posadené dreviny, je dôležité nielen zabezpečiť statiku strechy, ale aj následná údržba je pomerne náročná. Pri strechách, na ktoré nechodíte, treba len občas odstraňovať náletové dreviny, tak dvakrát do roka. Ale tam údržba drahá nie je.

Ktoré stromy chránia najlepšie?

Sú stromy, ktoré výrazne zachytávajú ultrajemné prachové častice, ktoré sa usadzujú v pľúcach a idú až do krvného riečišťa. Tieto častice sú spôsobené prašnosťou, dopravou aj kúrením. Na Slovensku na ich pôsobenie zomrie viac ľudí ako pri dopravných nehodách, hoci sa o tom veľmi nehovorí. Preto by som neodporúčala dlho postávať na Račianskom či Trnavskom mýte v Bratislave. Predpokladám, že niektoré mestské časti si to ani nechcú dať monitorovať, lebo by museli zasiahnuť, napríklad polievať ulice, čo prináša ďalšie nároky na mestskú pokladnicu. Asi to radšej ani nechcú vedieť. Je možné tým miestam pomôcť aj zeleňou. Najmä rastliny s chĺpkatými listami dokážu tie častice zachytávať. Strom z toho nie je až taký šťastný, keď je celý zaprášený, ale potom prach oprší a sadne na zem. Skúmali sme, ktorý strom zachytí najviac prachových častíc, lebo chceme sadiť stromy aj na výpadovke z Bratislavy na Rožňavskej. Jemne chĺpkaté listy má napríklad lipa striebristá, ale aj ďalšie druhy.

Ktoré stromy najviac chladia?

To dá sedliacky rozum. Listnaté s veľkými listami. Všetky rýchlorastúce stromy aj rýchlo transpirujú, teda uvoľňujú vlhkosť a ochladzujú okolie. To sú dreviny lužného lesa. Topole, vŕby – z tých aj kvapká, keď „plačú“.

Prečítajte si

Mestá sú teplejšie aj o 10 stupňov, priťahujú búrky. Zachrániť nás môžu stromy

Ako je na tom Bratislava?

Bratislave výrazne pozitívne pridáva jej prírodné zázemie. S MHD sa za chvíľu doveziete na Železnú studienku do lesa. Keď som zahraničných partnerov vzala do lužného lesa do Pečne, boli nadšení, že taký les je v meste. Môžete sa tam cítiť ako niekde v strednej Amerike v džungli, sú tam aj bunkre z roku 1938. Jediné, čo počujete, je zvuk z mosta Lafranconi. Takéto „šťastie“ bežné mestá nemajú. Hoci, lužná krajina nám tu zostala aj vďaka železnej opone, lebo neviem, či by sa inak zachovala v takom rozsahu, ako ju máme dodnes. Pevne verím, že ľudia si na to zvykli a nenechajú si to vziať.

Ako pri zmenách klímy pomôže zeleň?

Teraz sú mestá odkanalizované a všetku dažďovú vodu odvádzame rýchlo preč z mesta. Robili sme merania aj na trávniku. Teplota na vyschnutom trávniku je porovnateľná s asfaltom. Keď je zelený a nasýtený vodou, znižuje teplotu a zachytáva aj prach. Princípom by malo byť, že tam, kde padne dážď, sa aj vsiakne. Výhovorka znie, že nemôžeme budovať veľké parky, pretože na ne nie je miesto. Dá sa to však aj inak, od zelených miest po malé „pocket (vreckové) parky“, zelené pásy predeľujúce cesty. Je mnoho nevyužitých plôch v mestách. V roku 2002 zažila Európa prvýkrát veľké vlny horúčav. Dovtedy sme tomu nevenovali takú pozornosť, odhaduje sa, že zomrelo vyše stotisíc ľudí. V Paríži zmapovali, kde žijú osamelí starší ľudia, a kontaktujú ich pri horúčavách. Otvárajú stanice metra a miesta, kde je klimatizácia.

Môžu na Slovensku ešte vznikať veľké parky?

Je veľa nevyužívaných plôch po prevádzkach, nazývajú ich „brownfields“. Napríklad plocha okolo bývalej bratislavskej stanice Filiálka. Problém je často vo vlastníckych vzťahoch, tieto plochy bývajú kontaminované a vyčistenie by bolo drahé. Aj preto developeri radšej stavajú na zelených lúkach a „brownfields“ zostávajú nevyužité. Pred dvomi rokmi boli Parížania nadšení, že sa im v Luxemburskom parku v centre objavila líška. Skúmali, odkiaľ prišla, a bolo to práve cez starú nevyužívanú železničnú trať prepojenú s Boulogneským lesíkom, kde žijú líšky. V Bratislave by mal po desaťročiach vzniknúť nový park Jama na mieste bývalého cykloštadióna za zimným štadiónom. To územie sa podarilo uchrániť. Bude tam veľa zelene a budeme zachytávať všetku zrážkovú vodu.

Kedy by mal byť hotový?

V roku 2016. Náklady v hodnote vyše milióna eur sa hradia z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórska a zo štátneho rozpočtu Slovenska.

Najmenej zelená z krajských miest je Trnava. Môžu s tým mať problémy?

Keďže očakávame, že klíma sa bude meniť, určite áno. Spomedzi veľkých miest je však práve Trnava dosť osvietená vďaka svojmu vedeniu. Vyhodnocujú aj zmeny klímy a lokality, kde je najviac potrebné zasiahnuť, urobiť adaptačné opatrenia. Ide hlavne o oblasti so zraniteľnými skupinami obyvateľov, najmä o seniorov a malé deti. Opatrenia pritom ani nemusia byť drahé. Plochy zelene by mali byť pospájané napríklad alejami, aby sme medzi nimi mohli chodiť. Je dobré, aby na všetkých verejných priestranstvách bola zeleň. V mestách nežijú len ľudia, ale mnoho druhov. Našou činnosťou sme už tak zmenili ich pôvodné prírodné prostredie, že viaceré sa plne adaptovali na mesto, kde nemajú toľko predátorov a zároveň nachádzajú dostatok potravy. Napríklad dážďovníky takmer zmizli z prírody a hniezdia na budovách.

Čo menia v Trnave?

Majú stratégiu na zmeny klímy, poznajú dosahy. Tie budú aj v rámci Slovenska odlišné. Na juhu budeme zažívať suchá, na severe pribudnú zrážky a bude aj menej snehu. Teploty celoročne v priemere stúpnu, v lete bude dlho veľké teplo bez zrážok a potom na preschnutú krajinu budú padať extrémne prívalové zrážky. Vo viacerých mestách na Slovensku vrátane Trnavy modelovo urobili teplotné mapy.

Zaoberali ste sa aj zeleňou v Košiciach. Ako k tomu pristupujú?

Vyhodnocovanie zelene sa robilo aj v mestskej časti Košice – Západ. Robili to aj v Spišskej Novej Vsi. Je to postavené na osvietených ľuďoch v samosprávach, ale aj v iných inštitúciách, či na aktívnych občanoch. V Spišskej Novej Vsi sa pri poslednej rekonštrukcii tiež podarilo ponechať na námestí veľké stromy. My teraz ideme obnovovať stromy na Františkánskom námestí a na Hlavnom námestí chceme stromy sadiť.

Bude tam opäť park ako chvíľu v minulosti?

Park tam nebude. Stromov malo byť šesť, nakoniec budú štyri, ale vysadené budú stromy vzrastlé, väčšie. Pamiatkari chápu Hlavné námestie ako stredoveké námestie najmä s trhovou funkciou. Na takýchto námestiach kedysi nebola zeleň, iba by im tam prekážala. V stredoveku bola Bratislava výrazne menšia, zeleň bola len v záhradách, kde pestovali bylinky a kvety. A za hradbami boli dediny so zeleňou, s vinicami, so záhradami. Stromy v meste nikomu nechýbali. Až keď dala Mária Terézia príkaz na zbúranie hradieb, mesto sa vymanilo zo zovretia. V čase romantizmu ľudia začali chápať, že je fajn chodiť do prírody. Sad Janka Kráľa sa chápe ako prvý stredoeurópsky verejný park, hoci to tvrdia aj v Brne o Lužánkach a vo Viedni o Práteri. Na konci 19. storočia boli pre industrializáciu mestá znečistené, Londýn bol plný smogu. A prišli hnutia okrášľovacích spolkov. Vtedy vysadili na Hlavnom námestí aj na Šafárikovom námestí malé parčíky. A podobne vtedy dali parky do centra Prešova aj Košíc. Potom prišlo zasa obdobie rekonštrukcií historických námestí. Verím, že tam zeleň znovu vrátime. Pred milánskym dómom, kde zeleň nikdy nebola, teraz vysadili stromy. To je precedens. Námestie nemá byť umením pre umenie. Keď sa pri teplote 40 stupňov ľudia nemajú kam ukryť, čo z neho majú? Turisti teraz na Hlavnom námestí ako ovečky v hlúčiku stoja v jedinom tieni.

Klimatológovia radia, aby sme mestá stavali stále viac tak, aby sa podobali na dedinu s množstvom zelene. Aby sme napríklad farbili domy na bielo, aby odrážali teplo. Je to reálne?

Nemyslím si. Mesto má byť kompaktné. To rozliezanie sa do krajiny rodinnými domčekmi nie je veľmi pozitívne. Zvyšujú sa dopravné vzdialenosti. No musíme si dávať pozor aj na to, ako staviame výškove stavby, ako napríklad tento obytný dom (pozerá na vežu Manhattan v Bratislave). Nie je pre nás prirodzené žiť vo výškach, byť ako vták. Na dedine je babka za oknom a sleduje, čo sa deje. To sa v meste stráca. Sú výskumy dokazujúce, že od štvrtého poschodia chodia deti omnoho menej von.

Je v bohatších častiach miest viac zelene? Na sídliskách jej býva menej.

Cena nehnuteľností pri parkoch je vyššia. V zahraničí to tak je určite. Jedna z amerických štúdií obytných komplexov na mieste s rovnakou sociálnou štruktúrou napríklad ukázala, že tam, kde bolo výrazne viac zelene, bola nižšia zločinnosť. Ľudia sú viac na ulici, spoznávajú sa, sú tam oči na ulici a nie je toľko zločinu. Výskumy ukázali aj to, že pri zeleni sú ľudia zdravší. Skôr si idú zabehať, keď majú park pod nosom.

Budú sa v slovenských mestách v najbližších rokoch stromy viac rúbať alebo sadiť?

Dôležité je povedomie na všetkých úrovniach. Môjho syna v škole v Rakúsku učili dejepis spojený s politickou náukou a tínedžeri boli omnoho vyspelejší. Je dôležité šíriť povedomie o nutnosti chrániť a rozširovať zeleň. Ak bude tlak zdola, budú tak politici rozhodovať. No býva to aj opačne. Poznám mestá, kde je osvietený primátor. Ako napríklad Enrique Peñalosa, starosta Bogoty, ktorý namiesto budovania obchvatov a ciest dal všetko do budovania cyklodopravy. Pospájal aj chudobné štvrte. Ľudia sa mohli začať prepravovať, hoci mali slabú MHD a takmer žiadne autá. Jeho nástupca Antanas Mockus potom postavil na križovatky klaunov, aby riadili dopravu. A pomohol zvrátiť chaos na cestách. Za výraznú postavu považujem aj súčasnú primátorku Paríža Anne Hidalgovú.

Sú aj na Slovensku takí osvietení primátori?

Kiežby boli. Nemám síce naozaj dostatočný prehľad, ale mohol by medzi nich patriť nový primátor Trnavy Peter Bročka. Viac sa ukáže po prvom roku vládnutia.

Prečítajte si

Krásne parky sveta a tie slovenské: stará nadzemka, jelene aj Napoleon (fotogaléria)