Prokuratúra potrebuje vyvetrať, kandidát zvonka je jedno z riešení
Každý uzavretý systém skôr či neskôr degeneruje. Niet pochýb o tom, že prokuratúra sa postupne vyvinula do takéhoto profesijne uzatvoreného systému.
Autor je advokát
Vo svetle prebiehajúcich diskusií o personálnom obsadení postu generálneho prokurátora možno sledovať dve argumentačné línie.
Prvá línia, zastávaná pani ministerkou spravodlivosti, kladie dôraz na to, aby tento významný ústavný post vykonávala výlučne osoba z prostredia prokuratúry, a teda aby „pro futuro“ prokuratúra naďalej do značnej miery fungovala ako profesijne uzatvorený systém.
Druhá argumentačná línia, prezentovaná najsilnejšou koaličnou stranou, otvára priestor širšiemu okruhu kandidátov a netrvá na tom, aby nový generálny prokurátor pochádzal výlučne z prokurátorského prostredia.
Bez ohľadu na tieto dva názorové prúdy je možné už teraz povedať, že mimoriadne kvalitný kandidát môže vzísť rovnako z prostredia vnútra prokuratúry, ako aj z externého právnického prostredia. Prokuratúra totiž, ťažko prekonávajúc traumu Trnkovej a Kočnerovej éry, dokázala v posledných rokoch vygenerovať dostatok odvážnych, odborne zdatných a morálnych osobností, ktoré by určite zastávali túto funkciu so cťou.
Rovnako aj externé právne prostredie (akademická obec, policajný zbor, súdny systém, advokácia) by dokázali určite ponúknuť osobnosti, ktoré by mohli uspokojiť aktuálnu spoločenskú objednávku po riadnom fungovaní zákonnosti.
Problém teda nie je v menách, ale v systémovom prístupe a vo filozofii pohľadu na uzatvorené systémy. Z hľadiska svojej podstaty je každý uzavretý systém taký, ktorý zvnútra systému kontroluje personálne vstupy doň a výstupy z neho, v ktorom sa vyvodzuje zodpovednosť len zvnútra systému a nie navonok.
