Denník N

Varovania vedcov z 90. rokov o otepľovaní sa nenaplnili. Realita je horšia

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Súčasné globálne otepľovanie je veľmi pravdepodobne minimálne 10- až 15-krát rýchlejšie ako zatiaľ najrýchlejšie zmeny klímy rozpoznané v geologických záznamoch treťohôr a štvrtohôr.

Autor je klimatológ, SHMÚ v Bratislave,
Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK

Nedeľa 17. mája 2020, niečo málo o tretej hodine popoludní. Obyvatelia malého provinčného tureckého mesta Tire vysedávajú na verandách, aby si v pokoji a najmä v tieni prístreškov vychutnali svoj obľúbený popoludňajší čaj. Niečo je však inak, ako zvyklo byť v tomto období neskorej jari v minulosti. Už od skorého rána sa ortuť v teplomere rýchlo „šplhá“ stále vyššie a vyššie, aby neskôr popoludní dosiahla závratných 44,5 °C (deň predtým bolo 43,9 °C).

Takéto vysoké teploty v máji nie sú dokonca ani pre Turecko obvyklé. Extrémne vysoké denné teploty vzduchu sa naprieč celou Európu dnes vyskytujú 3- až 4-krát častejšie ako pred 40 rokmi a zďaleka sa to nedeje len na starom kontinente. Súčasná zmena klímy nie je, samozrejme, ani prvá, ani posledná v ľudskej histórii. Niečo je však na nej podstatne odlišné, niečo, čo ju stavia do úplne novej kategórie klimatických zmien, ktoré táto planéte absolvovala v priebehu posledných 65 miliónov rokov už mnohokrát.

Na základe vedeckého výskumu, empirických údajov z celého sveta (a to nielen tých meteorologických), ale aj výstupov klimatických modelov dnes už vieme s veľkou istotou povedať, že nebyť človeka a jeho hospodárskych aktivít, spojených s rastúcou spotrebou fosílnych palív a energie, zmena klímy by v súčasnosti neprebiehala takým spôsobom a s takou rýchlosťou, ako dnes pozorujeme.

Na základe súčasného poznania v oblasti paleoklimatologického výskumu tiež môžeme povedať, že súčasné globálne otepľovanie je veľmi pravdepodobne minimálne 10- až 15-krát rýchlejšie ako zatiaľ najrýchlejšie zmeny klímy rozpoznané v geologických záznamoch treťohôr a štvrtohôr. A to sa podľa všetkého, najmä s ohľadom na nelineárnosť odozvy a veľkú tepelnú zotrvačnosť planetárneho systému, nachádzame ešte len na začiatku omnoho rýchlejších a pravdepodobne aj nezvratných zmien.

Čo presne budú tieto zmeny pre nás, ľudí a život na Zemi znamenať, dnes nikto presne nevie povedať. No pri celkovom globálnom náraste teploty o 4 až 6 °C do konca tohto storočia (čo je horná hranica stredného odhadu) nemožno rozhodne očakávať nejaký návrat do tropickej „rajskej záhrady“. Pri takejto veľkej rýchlosti posunu teplejších klimatických zón smerom k zemským pólom to bude znamenať, že veľká časť planéty (najmä vnútrozemia kontinentov) medzi oboma obratníkmi sa stane v prevažnej časti roka neobývateľná nielen pre ľudí, ale aj pre rastliny a zvieratá.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická zmena

Komentáre

Teraz najčítanejšie