Denník N

Limity epidemiológie a prínos spoločenských vied

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Absencia u nás toľko diskutovaného metra je pre naše hlavné mesto vlastne výhoda podobne ako neprítomnosť veľkého medzinárodného letiska.

Autorka je sociologička a politologička

Politici načúvajú odborníkom obyčajne až vtedy, keď čelia situácii vysokého stupňa neistoty a trest za nepočúvanie by prišiel v podobe rýchleho rastu ľudských obetí. Vtedy nastupuje hviezdna hodina špecialistov na daný fenomén. V čase pandémie ochorenia COVID-19 sú to v 21. storočí epidemiológovia a nie šamani, hoci na sociálnych sieťach sú stále silne zastúpení. Aj v poradnom zbore našej vlády sú zastúpení odborníci z epidemiológie a príbuzných špecializácií – virológie, verejného zdravotníctva a medicíny. Je správne, že sú považovaní za najdôležitejších pre zbrzdenie nákazy a záchranu životov. Nie je však legitímne zhadzovať zodpovednosť za politické rozhodnutia na expertov, ako to robí premiér Matovič. Ale na to už dostatočne upozornili viacerí komentátori.

Božská nezávislá premenná

Mňa v poslednom týždni zaujalo epistemicky pokorné priznanie mediálne najznámejšieho člena krízového štábu Vladimíra Krčméryho, že „ani odbornosť našich epidemiológov nie je dosť“, aby sme vysvetlili rekordne nízku mortalitu na infekciu COVID-19, ktorá je u nás 0,3 percenta oproti takým 15 percentám v najviac postihnutých krajinách. Podobne sa k tomu vyjadruje v N-ku: „U nás je mortalita minimálna, v Číne je to okolo troch percent, vo väčšine európskych krajín päť percent. Nechcem to zľahčovať. Sú krajiny, v ktorých je mortalita 15 percent. Nevieme vysvetliť, prečo to tak je.“ Naraziac takto na limity epidemiológie, Krčméry si pri hľadaní vysvetlenia pomáha všemohúcnosťou Pána Boha. Vraj „nikdy nám nie je nadelené viac, než zvládneme zniesť“.

Keďže táto jeho „božská nezávislá premenná“ skutočne nič nevysvetľuje, chcem upozorniť, že hoci politikmi tak často zaznávané a ignorované spoločenské vedy vytúženú vakcínu neprinesú, ponúkajú poznanie, ktoré môže prispieť k vysvetleniu spomínanej úspešnosti Slovenska v konfrontácii s nákazou COVID-19. A je žiaduce, aby si to všimli aj v krízovom štábe, lebo zahrnutie spoločenských a behaviorálnych vied by prispelo ku komplexnejšej expertíze a primeranejším rozhodnutiam, ktoré by neignorovali sociálnu, ale ani zdravotnú rozmanitosť populácie. Navyše, ani v čase krízy nemajú orgány štátu ignorovať princípy právneho štátu, ako sa to stalo napríklad pri zákaze pre seniorov nakupovať mimo dvoch vyhradených hodín, ktorý im spôsobil nechutne ponižujúce situácie a v niektorých prípadoch i prejavy násilia zo strany tých mladších. Našťastie to aj vďaka silnej kritike trvalo len dva a pol dňa.

Nezvyklá výnimočnosť

Uznávaní odborníci z oblasti virológie a epidemiológie opakujú, že o koronavíruse ešte všeličo nevieme, ale faktory, ktoré sú priaznivé pre jeho šírenie bez ohľadu na národné špecifiká, sú im už dobre známe. Vďaka zisteniam týchto vied vieme, že koronavírusu bez ohľadu na politické hranice prospieva všade to isté – vysoká koncentrácia obyvateľstva, intenzívny sociálny kontakt, nedostatočná hygiena – a že najvyššie riziko úmrtia je u seniorov s kardiovaskulárnymi (obzvlášť s vysokým krvným tlakom) a onkologickými chorobami či diabetom. Zároveň je už dosť dôkazov, že aj vyšší vek ľudí bez týchto ochorení nebráni prekonaniu nákazy. K faktorom šírenia treba ešte pridať bezohľadné správanie k zvieratám a masové akcie (Ischgl, masové oslavy Šmolkov vo Francúzsku, futbalové zápasy, karnevaly, kde sa hromadne spieva a kričí v dave, ako to bolo v Nemecku). Ak sa tieto akcie konali v čase začínajúcej prvej vlny šírenia, už ani veľmi drastické opatrenia nákazu nezastavia, ako sme to mohli pozorovať v Taliansku, vo Francúzsku i v Španielsku. Takéto akcie sa našťastie na Slovensku nekonali.

Aj európske štatistiky evidujú, že SR má najmenšiu smrtnosť na ochorenie COVID-19 na 100-tisíc obyvateľov (0,5). Túto našu nezvyklú výnimočnosť už dokonca zaregistrovali aj svetové agentúry. Hoci je trochu záhadou, prečo to neurobil premiér susedného Rakúska, ktorý Slovensko opakovane nepozval na videokonferenciu šéfov úspešných krajín. Aj keď možno preto, že sa u nás stále nezaviedlo inteligentné trasovanie nakazených a inteligentná karanténa mešká. Vo viacerých mediálnych reportoch sa pri vysvetlení úspešných výsledkov oprávnene zdôraznilo to, čo nazývame agenciálnymi faktormi: správne rozhodnutia lídrov v správny čas. Žiada sa pritom pripomenúť, že úplne najrýchlejšie neurobili opatrenia vládni aktéri, ale predstavitelia samosprávy – župan BSK Juraj Droba a rektori UK a STU, ktorí pozastavili kontaktnú výučbu na školách.

Napríklad aj rešpektovaný americký časopis The Atlantic si všimol úspešnosť malej krajiny s nie veľmi efektívnym zdravotníctvom, že dokázala sploštiť krivku nárastu infekcie a udržať nízky počet obetí. Vysvetľujú to troma kľúčovými faktormi: líderstvo a obraz prezidentky s nastupujúcou vládou v rúškach a rukaviciach, rýchle zavedenie preventívnych opatrení – zavretie hraníc i základných škôl či univerzít a univerzálna povinnosť nosiť rúško, dokonca aj v prírode, a to už v čase, keď to WHO ešte neodporúčala. To sú síce všetko dôležité, ale nie dostatočné vysvetlenia.

Nižší stupeň urbanizácie a modernity

Pri plnom rešpekte k priorite poznatkov a skúseností epidemiológov, ktorí na pochode skúmajú doteraz málo prebádaný nový vírus, nie je v silách ich disciplinárnej optiky vysvetliť, prečo ten istý vírus vedie v rôznom type krajín k rozdielnemu vplyvu na populáciu.

Preto, lebo krajiny sa odlišujú svojimi socioštruktúrnymi parametrami, na ktorých aktéri rýchlo nič meniť nemôžu a sú predmetom skúmania takých vied, ako sú sociológia a demografia.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Komentáre

    Teraz najčítanejšie