Denník N

Do kríža nielen s verejnoprávnosťou, ale aj s financovaním

Autorka je podpredsedníčka PS

Odkedy RTVS vysiela reláciu Do kríža, kladiem si otázku, na základe akých verejnoprávnych kritérií a profesionálnych štandardov mohol niekto schváliť takýto projekt. Diskusná relácia s obskúrnym názvom a na prvý pohľad nejasne definovanou dramaturgiou prezentuje netradičný formát dvoch moderátorov a dvoch hostí.

Problémom však je, že rozpoznať, kto je v tejto relácii moderátor a kto hosť, môže nezainteresovanému divákovi vcelku dlho trvať, pretože jeden z moderátorov väčšinu času namiesto moderovania prezentuje aj pre konzervatívne spektrum pomerne extrémne a veľmi menšinové pozície či hodnotenia spoločenského diania, kým druhý z nich nemoderuje vôbec, len občas hlesne generickú poznámku.

Relácia, ktorá možno mala prezentovať „konzervatívny“ pohľad na spoločenské témy, tak vo väčšine doposiaľ odvysielaných dielov skĺzla do sondy do mentálneho sveta Jaroslava Danišku, pri ktorej mu sekundujú hostia, ktorí – podľa názorovej orientácie – buď zjavne nevychádzajú z úžasu nad tým, do čoho sa to vlastne nechali navliecť, alebo využívajú príležitosť na šírenie veľmi jednostranných ideologických postojov. Vyváženosť a zdravú mieru nestrannosti, ktorá je podstatou verejnoprávnosti, v tejto relácii nenájdeme ani omylom.

Vrcholom všetkého bolo včerajšie odvysielanie dielu, ktorý sa venoval interrupciám. Išlo o pilotný diel nakrútený ešte pred spustením relácie, ktorý nielenže nikdy nemal ísť do éteru, ale, naopak, mal byť dostatočným dôvodom pre programovú radu RTVS, aby túto reláciu do vysielania vôbec nezaradila. Diskusia o interrupciách medzi štyrmi mužmi, v ktorej dvaja moderátori a jeden hosť systematicky ironizujú a osobne napádajú názorového protivníka bez elementárnej snahy prezentovať divákovi RTVS dôstojnú a vyváženú konfrontáciu názorových pozícií, je popretím verejnoprávnosti v tej najčistejšej podobe.

Je preto namieste položiť si otázku, prečo RTVS takúto reláciu vyrába a koľko nás stojí.

Komu platíme do kríža?

Jednoduchá odpoveď na túto otázku je, že RTVS túto reláciu nevyrába. Na základe zverejnenej zmluvy si ju objednáva od firmy 1989.sk, s. r. o, ktorá vznikla v novembri 2019 a ktorej jediným konateľom je Jaroslav Daniška. Za 228 555 eur má dodať 25 dielov 50-minútovej relácie. RTVS však zároveň na nakrúcanie poskytuje kompletný kamerový prenosový voz, všetku osvetľovaciu a kamerovú techniku vrátane dopravy a personálu.

Pýtate sa, prečo si RTVS necháva dodávať televíznu reláciu od firmy, ktorá nikdy nič neprodukovala a zároveň jej poskytuje kompletný technický servis? Otázka je namieste, nebude však posledná. Účinkujúcich totiž oslovuje a produkciu zabezpečuje firma NUNEZ NFE, veľká produkčná firma Petra Núñeza, ktorý má s RTVS množstvo zmlúv vo veľkých objemoch.

Verejnoprávna televízia si teda objedná obsahovo kontroverznú reláciu od firmy, ktorá nemá žiadnu skúsenosť s televíznou produkciou, poskytne jej kompletnú výrobnú techniku a personál a táto firma následne produkciu subkontrahuje ďalšej firme. Okrem podozrení zo zakrývania konečného prijímateľa tento postup nedáva z hľadiska RTVS žiaden zmysel. Ak už verejnoprávna televízia považovala tento formát a jeho obsah za taký dôležitý a prínosný pre slovenského koncesionára, prečo si napríklad nevyrába program tou istou vlastnou technikou a personálom sama a nezaplatí honorár externým autorom a moderátorom, tak ako to robí napríklad v prípade Večere s Havranom?

Zdá sa, že Do kríža je do kríža nielen so základnými princípmi verejnoprávnosti, ale aj s efektívnym využívaním verejných zdrojov. V kontexte aktuálneho diania v parlamente, otvorených útokov na ľudské práva, menšiny, sekulárny charakter štátu či základy liberálnej demokracie by sme tu mali zdvihnúť viac než jeden varovný prst. Pokojne aj do kríža.

RTVS za Rezníka

Komentáre, Politici píšu

Teraz najčítanejšie