Denník N

Moja manželka sa mi prehŕňa v peňaženke, máme problém s definíciou súkromia

Ilustračné foto - Flickr.com/Faris Algosaibi
Ilustračné foto – Flickr.com/Faris Algosaibi

Nerešpektovanie partnerovho súkromia sa môže niekedy nevyplatiť, o podozreniach je lepšie otvorene hovoriť.

To, že sa staneme súčasťou páru, že sa delíme o posteľ, výdavky na spolužitie a možno aj bankový účet, svoje sny a plány, ešte neznamená, že by sme mali úplne prísť aj o svoje súkromie. Na tom zrejme existuje medzi ľuďmi zhoda.

Problém nastáva vo chvíli, keď si majú svoje súkromie definovať – stanoviť si hranice, za ktoré by už ani partner či partnerka nemali ísť. To už je ťažšie a nie je málo párov, čo majú s rešpektovaním súkromia partnerov ťažkosti. Napríklad aj preto, lebo pochádzajú z rodín s úplne iným nazeraním na súkromie.

„Moja manželka je z rodiny s dominantnou matkou, ktorá má prehľad o naozaj intímnych veciach svojich dospelých detí. Keď tam občas prespávame, nikdy nezaklope na dvere izby, v ktorej spíme. Koncepcia súkromia jej nehovorí vôbec nič a manželke vraví, že keď sa niekto uráža za nerešpektovanie súkromia, tak má isto čo skrývať. Ja som tak vychovaný nebol, moji rodičia rešpektovali zatvorené dvere, nikdy som nevidel, že by sa moja mama alebo otec tomu druhému hrabali v peňaženke, ako to zvykne robiť moja manželka. Ako dieťa, keď som chcel peniaze, doniesol som otcovi peňaženku, on mi vybral bankovku a hotovo,“ hovorí Stano.

Na vysvetlenie dodáva, že to tak nebolo preto, že by sa otec bál, že si „potiahne“ viac, ale preto, že peňaženka, rovnako ako aktovka či pošta, predstavovala súkromnú sféru. V jeho rodine sa rodičia správali

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie