Denník N

Mafián Černák musel nájsť odvahu, kým sa priznal do očí matke k toľkým vraždám, vraví autor, ktorý o ňom píše film

Foto - Deník N/Gabriel Kuchta
Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Bývalý boss slovenskej mafie Mikuláš Černák môže telefonovať z väzenia iba piatim ľuďom. Okrem matky a svojho právnika aj Mirovi Šifrovi, ktorý o ňom píše film, konzultuje ho a Černáka navštevuje v Leopoldove.

„Černák je pre mnohých ľudí príťažlivý tým, že mal mať akúsi ‚mafiánsku česť‘. Nebol to však nijaký spravodlivý mafián, jeho fanklub je na veľkom omyle,“ vysvetľuje scenárista úspešných filmov a televíznych seriálov.

V rozhovore Miro Šifra ďalej hovorí:

  • čo hovorí Černákov príbeh o Slovensku,
  • či sa mohol mafiána báť Vladimír Mečiar,
  • ako naňho bývalý boss vo väzení pôsobil,
  • prečo Černák prehovoril po rokoch mlčania.

Keď som sa pripravoval na tento rozhovor, narazil som na správu, že sa chystá nejaký film o živote Mikuláša Černáka, ale scenár k nemu bude písať niekto iný. Píšete o ňom film nezávisle viacerí?

Pravda je taká, že ide o jeden a ten istý projekt, ale má za sebou trochu dlhšiu históriu. Prvý scenár vyvíjala firma Regia Civitas, potom sa zasekli a oslovili producentku Zuzanu Mistríkovú. Cez ňu som sa do projektu dostal ja aj Jakub Kroner, ktorý bude režisér.

Nechcel som niekomu prepisovať jeho scenár, chcel som si po vlastnej linke zrešeršovať tému a stretnúť sa s Mikulášom Černákom osobne. Začal som písať vlastný scenár a minulú zimu som bol prvýkrát za ním.

Čo hovorí Černákov príbeh o Slovensku?

Hovorí toho o nás veľa, veď mafia sa nedá oddeliť od Slovenska deväťdesiatych rokov. A Mikuláš Černák bol, aspoň načas, najsilnejším mafiánskym bossom.

Príbeh Černáka je príbehom toho, čo sa môže stať, keď niekto využije vákuum, ktoré nastalo v bezpečnostných zložkách nefunkčného štátu. Začiatkom 90. rokov boli zákony deravé, každý sa dal podplatiť. On využil situáciu, vzal veci do vlastných rúk a mocenské vákuum vyplnil vlastnou verziou „bezpečnostnej zložky“, ktorá mala nahradiť úlohu štátu.

V určitom zmysle štát nahradil. Vyberal dane v podobe výpalného, dokonca mal pocit, že vykonáva spravodlivosť, brané z jeho vlastného pohľadu. Sám sa cítil ako komunitný policajt – niektoré svoje vraždy napríklad vysvetľuje tým, že nechcel, aby sa na Slovensko dostali drogové mafie. Mnoho z tých zločinov, do ktorých bol zapletený, nemalo priamy súvis s jeho biznisom. Nedošlo k nim v situácii, že by riešil vlastný problém, ale riešil problém niekoho zo svojich známych – ako sudca a kat v jednej osobe.

To je jedna, tá historická rovina, ktorá ma zaujíma. Okrem toho sa o Mikuláša Černáka zaujímam aj z osobného hľadiska.

Osobného? Prečo?

Obaja sme z Horehronia, on z Telgártu, ja pochádzam z Vernára. Ako dieťa som prežíval vzdialené ozveny toho, čo robil. Pamätám si, ako našli za dedinou horiace telo bez hlavy, bol to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie