Denník N

Liberál z OĽaNO Stančík: Záborská s Vašečkom nechystajú inkvizíciu ani nevrátia Slovensko do stredoveku

Andrej Stančík. Foto N - Vladimír Šimíček
Andrej Stančík. Foto N – Vladimír Šimíček

Stáva sa, že hlasujeme o iks zákonoch a ide to ako guľomet. Naozaj sa nedá mať prehľad o každom jednom vyrokovanom pozmeňováku, takže áno, logicky, spolieham sa aj na takýto signál, vraví nový poslanec o tom, ako si aj v OĽaNO osvojili „parlamentný palec“.

Andrej Stančík (24) je jedným z najmladších poslancov parlamentu. Patrí k novým tváram v poslaneckom klube OĽaNO, sám o sebe hovorí ako o liberálovi. V rozhovore sa dočítate:

  • koľko je v klube OĽaNO liberálov a ako sa tam cítia,
  • čo ho ako nového poslanca v parlamente prekvapilo,
  • ako fungujú dohody o hlasovaniach vo vládnej koalícii,
  • aj čo si myslí o komunikácii premiéra Matoviča.

Patríte k najmladším poslancom, o pár dní budete mať 25 rokov. To znamená, že keď ste sa narodili, Robert Fico už sedel v parlamente. Vnímate tento generačný rozdiel?

Asi áno. Robert Fico vyrastal ešte v čase socializmu, a teda patril ku generácii, v ktorej ak človek chcel ísť hore, musel ísť cez stranu. Títo ľudia žili v istej schizofrénii: nemuseli režimu veriť, ale museli sa tak tváriť. Naučili sa klamať a na konci klamali už aj sami seba. Nevedeli, kto vlastne sú. Predpokladám, že Robert Fico na začiatku mal nejaké ideály, ale keď začal vracať službičky, ktoré mu robili ľudia v čase, keď zakladal stranu, tak sa rozplynuli.

Vy ste iný?

Podľa mňa je v tom medzi nami rozdiel. Aj keď sa bavím s inými mladými poslancami, sme stále ešte idealisti. Možno naivní, ale keď človek vidí, akým morálnym bahnom dnes politika je, idealizmus je niečo ako náš štít.

Do politiky ste sa zrejme dostali cez stredopravú Občiansko-demokratickú mládež (ODM), ktorej ste predsedom. Je to ešte moderné vstupovať do politických mládežníckych spolkov?

Pre mňa áno.

Pre väčšinu rovesníkov to tak asi nebolo.

Je pravda, že boom mládežníckych organizácií bol po roku 2000, keď vládol Mikuláš Dzurinda. Po páde Radičovej vlády prišla v pravicovom spektre frustrácia, ktorá sa dotkla aj mládežníkov. No ja osobne som bral ako samozrejmosť, že som do ODM-ky vstúpil. Páčilo sa mi, že išlo o nezávislú organizáciu, ktorá nebola prepojená s konkrétnou stranou.

Prečo ste nakoniec išli aj do veľkej politiky?

Pôvodne som neplánoval, že budem priamo kandidovať. OĽaNO som bol rozhodnutý voliť už asi mesiac predtým, než ma oslovili. Vnímal som to tak, že témou volieb v roku 2020 bude korupcia a v tomto nie je lepší nositeľ zmeny ako Igor Matovič. No nakoniec prišlo k tomu, že ma človek, ktorého dobre poznám, odporučil aj na kandidátku. Bolo to v čase, keď malo OĽaNO preferencie na úrovni 5,6 percenta a ja som to bral tak, že minimálne pomôžem v kampani. Nečakal som, že Igor Matovič uhrá taký fantastický výsledok.

Vravíte, že ste sa rozhodli voliť OĽaNO už vlani na jeseň, ešte predtým, než sa uzatvorili kandidátky. No v májových eurovoľbách ste hnutie Igora Matoviča nevolili, nie?

Volil som KDH, dôvodom bol Ivan Štefanec.

Prekvapivá voľba od liberála.

Mňa to prekvapilo tiež. No Ivana Štefanca považujem za europoslanca, ktorý robí Slovensku česť. Chcel som ho podporiť aj preto, že naňho útočili niektorí až priveľmi konzervatívne naladení ľudia.

Ako vyzerala vaša debata s OĽaNO o tom, či budete za nich kandidovať?

Ako som povedal, odporučil ma jeden známy. OĽaNO bralo na kandidátku konzervatívcov aj liberálov. Ja som sa ich dopredu pýtal, či im neprekáža, že som liberál. Povedali, že nie.

Za OĽaNO ste kandidovali zo 41. miesta. Vzhľadom na to, že za OĽaNO sa veľa ľudí dostáva do parlamentu z konca kandidátky, to ešte vlani v novembri nevyzeralo, že by ste mohli byť poslancom. Rátali ste s tým, že sa vám život môže takto otočiť?

Aby som bol úprimný, začal som tušiť, že je to možné, až posledný týždeň, keď sa objavili neoficiálne prieskumy od iniciatívy 50dni.sk. Prišiel taký „fú moment“.

„Fú moment“?

Áno. Ja som sa samozrejme v kampani snažil, ale rozumel som tomu, že 41. miesto nepatrí k zvoliteľným, keďže OĽaNO malo dlho preferencie pod 10 percent. S prekrúžkovaním som nerátal, predsa len, nemám taký príbeh ani odbornosť ako Jaro Naď či Lukáš Kyselica. Aj keď som do veľkej miery vždy chcel byť politikom, nerátal som s tým, že to príde takto skoro.

Andrej Stančík. Foto N – Vladimír Šimíček

Čo hovorili rodičia na to, že ste sa dostali do parlamentu?

Do istej miery boli na mňa hrdí, lebo vedeli, že som vždy chcel niečo také robiť. Ale popri tom mali aj strach. Politika je predsa len rozbúrené more a ja mám len malú loďku.

Čo vás na parlamente prekvapilo v dobrom – a čo naopak?

Zo žartu poviem, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

OĽaNO

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie