Denník N

Reguláciu sociálnych sietí nebudeme mať skôr ako o tri roky, vraví Ľuboš Kukliš z licenčnej rady

Ľuboš Kukliš. Foto – archív RVR
Ľuboš Kukliš. Foto – archív RVR

Slovensko je veľmi malé na to, aby mohlo ovplyvniť fungovanie internetových gigantov ako Google či Facebook. Môže však mať dosah na to, ako bude tieto firmy regulovať Európska únia. Ľuboš Kukliš je riaditeľ kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu, posledný rok a pol predsedal európskym regulátorom ERGA (The European Regulators Group for Audiovisual Media Services). V rozhovore sa dočítate:

  • ako sa zmení ochrana detí na YouTube a Netflixe;
  • ako sa Facebook a Google zlepšili v boji s dezinformáciami;
  • ako by mohla vyzerať koregulácia sociálnych sietí;
  • a kedy by sa nové pravidlá mohli prijať.

Pod vaším vedením predsedalo Slovensko rok a pol európskym regulátorom médií ERGA. Ako si máme predstaviť vašu prácu?

ERGA je združenie všetkých mediálnych regulátorov v EÚ, funguje asi päť rokov a bola zriadená ako poradný orgán Európskej komisie v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb. Zároveň ERGA umožňuje regulačným úradom koordinovať sa medzi sebou. Mediálne služby totiž majú stále viac a viac medzinárodný charakter, hlavne v EÚ je to pomerne výrazné. Máte napríklad službu, ktorá vysiela z Francúzska, ale dá sa chytiť vo všetkých ostatných európskych štátoch. Preto dáva zmysel, aby spolu regulátori komunikovali a aby boli jednotlivé právne úpravy aspoň v základných kontúrach kompatibilné.

Čo bola vaša hlavná úloha v rámci ERGA?

Najprv som viedol podskupinu na ochranu maloletých, lebo to je jedna z ťažiskových tém regulátorov od ich vzniku. Vyprodukovali sme niekoľko správ, začali sme sa baviť s novými médiami a hľadali sme spôsoby, ako zefektívniť ochranu detí. Chránime ich totiž v klasickom vysielaní, ale na internetových platformách žiadne zákony a pravidlá neexistujú. Snažili sme sa teda zvyšovať povedomie o tejto téme a preniesť dobré skúsenosti z tradičnej mediálnej regulácie na nové médiá.

Okolo roku 2016 sa objavil problém dezinformácií s veľkým dosahom aj na politiku a dianie v krajinách ako Spojené štáty a Veľká Británia. Začali sme preto propagovať myšlienku, že mediálni regulátori by sa mali začať venovať aj tejto téme.

Na Slovensku máme napríklad pravidlá na objektivitu a pluralitu vo vysielaní, podobné pravidlá majú aj iné krajiny. Začali sme teda hovoriť, že je potrebné preniesť tieto skúsenosti do novej sféry. Založili sme podskupinu na mediálnu pluralitu a v rámci nej sme sa venovali aj tomuto problému. Túto podskupinu som tiež viedol. Potom som sa stal podpredsedom ERGA, neskôr predsedom, teraz pokračujem v rade a venujem sa dezinformáciám. Vrátil som sa tak k téme, ktorú sme rozbiehali.

Prihláste sa na odber newslettra MediaBrífing a každý piatok dostanete do schránky súhrn všetkého dôležitého o médiách a žurnalistike.

Poďme to teda rozobrať postupne. Ochrane maloletých sa venuje aj nová európska smernica o audiovizuálnych mediálnych službách a Slovensko sa zaviazalo implementovať ju do svojich zákonov do septembra 2020. Ako sa teda zmení ochrana detí v médiách?

Popravde, ochrana maloletých sa u nás extrémne zvyšovať nebude. To, čo už na Slovensku platí, v zásade zostane. Okrem jednej veci. Všetci poznáme piktogramy vo vysielaní televízií – dvanástka, pätnástka, osemnástka a tak ďalej. Po novom by mal pribudnúť aj piktogram, ktorý bude informovať o samotnom obsahu. Teda označenie, že v programe je prítomné násilie, drogy a podobne.

To je jediné nóvum, ktoré by v smernici malo byť pre nás. Jednotný systém označovania u nás funguje už pomerne dlho, ale sú aj štáty, ktoré ho nemajú, napríklad Česká republika. Tie to budú musieť implementovať.

Problémom je, že slovenský divák pozerá vysielanie z inej krajiny alebo využíva služby typu Netflix, no každá má vlastné označovania a tie nie sú medzi sebou kompatibilné. Našou snahou je, aby tieto veci vedeli medzi sebou komunikovať. To sa dá urobiť dvoma spôsobmi: buď harmonizujete pravidlá, alebo zvolíte technický spôsob, ktorý dokáže systémy prekladať.

Na Slovensku by sa napríklad mala spraviť kompletne nová legislatíva a jedna z vecí, o ktorých sa bavíme, je prispôsobenie systému označovania vyšším štandardom, ktoré existujú napríklad v Holandsku. Ich systém Kijkwijzer sa často dáva za príklad. Hľadáme teda systém, ktorý by bol rovnakým spôsobom kompatibilný. Slovenský vysielateľ by napríklad nemusel vždy nanovo označovať nejaký program, ale mohol by použiť označenie od niekoho iného, ktoré by len preložil do nášho systému.

Bude sa to vzťahovať aj na služby ako Netflix či YouTube?

Bude, ale len do istej miery. Smernica rieši v prvom rade vysielanie, čo je najstaršia forma regulovaných mediálnych služieb. Potom je takzvaná on-demand služba, kde si divák sám vyberá z katalógu konkrétne programy. To je napríklad Netflix či Amazon Prime. A tretia služba, ktorá bude novinkou, sú platformy na zverejňovanie videí, napríklad YouTube.

Miera regulácie je rôzna. Najtvrdšia sa týka

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Facebook

Hoaxy a propaganda

Médiá

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie