Jaroslav Daniška: To, že o interrupciách debatovali len muži, je nepodstatné, vyčítať nám to je absurdné

Jaroslav Daniška moderuje v RTVS reláciu Do kríža. Jej najnovšie vydanie, v ktorom o interrupciách diskutovali Vladimír Palko a Martin Poliačik, vyvolalo na sociálnych sieťach veľkú nevôľu.

„Dôležité je, aby tam boli zastúpené opačné názory čo najlepšími diskutérmi. A o to sa snažíme. Chceme, aby polemika bola ostrá, ale zároveň férová. A táto taká bola,“ hovorí Daniška.

Ešte nedávno ste patrili ku kľúčovým autorom konzervatívneho webu Postoj.sk. Potom ste zrazu na Facebooku napísali, že tam končíte, a naznačili ste, že sa to udialo neférovým spôsobom. Nikde však nie je vysvetlenie. Čo sa stalo?

Nechcem to príliš riešiť. Keď sme pre krízu ostali pracovať z domu, šéfredaktor (vtedy František Múčka – pozn. red.) mi navrhol pokračovanie v spolupráci s honorárom, ktorý bol nedôstojne nízky. Z tej sumy vlastne vyplývalo, že v spolupráci pokračovať nechce. Ponuku som odmietol a viedlo to k môjmu odchodu.

Je mi to ľúto, lebo som tam patril, odkedy sa Postoj premenil z blogovej stránky na denník. Neskôr sa ukázalo, že šéfredaktor mal v redakcii viac konfliktov, čo nakoniec viedlo k tomu, že sa svojej pozície vzdal.

Máte vysvetlenie, prečo ste tam začali byť nepohodlný?

Skôr si myslím, že šlo o osobnú vec. Nerozumiem tomu, celé je to iracionálne. Nemám pre to vysvetlenie, ja som to neinicioval.

Zastali sa vás v redakcii, alebo to prešli mlčaním?

Viacerí sa ma zastali, zvnútra aj zvonku, Postoj opustil po sporoch aj Lukáš Obšitník, ktorý ho zakladal ešte ako Postoy, František Mikloško a Vladimír Palko pre nepochopiteľné konanie ukončili prispievanie.

Pýtam sa preto, že vy ste na Facebooku naznačili, že to, čo sa vám udialo, bolo nefér, a vysvetlenie ste neposkytli. Neskôr došlo k zmene na poste šéfredaktora, a ani to nebolo čitateľom komunikované tak, aby nevznikali dohady. 

Bola to nepríjemná vec, tak som to nechcel verejne riešiť. V konzervatívnom spektre je tých štiepení veľa a toto bolo bolestné aj pre mnohých čitateľov. Nechcel som ísť do zbytočnej hĺbky, ani by to nebolo dobré.

Nebolo dôvodom, že ste boli príliš bigotný aj na inak konzervatívnu redakciu?

To je nezmysel, s tým to nemalo nič spoločné. Dostal som neadekvátnu ponuku, odmietol som ju, nič viac za tým nehľadajte. Jasné, že sú veci, v ktorých sa s kolegami názorovo zhodneme, kým v iných sa líšime, ale v tomto problém nebol. Aspoň si to nemyslím.

Čiže osobný spor medzi vami a vtedajším šéfredaktorom?

Ja s ním žiadny osobný spor nemám. Nijako mi neprekáža a Postoju želám, aby bol úspešný aj naďalej.

Ste moderátorom diskusnej relácie v RTVS Do kríža. Rozumiete, prečo sa na sociálnych sieťach po poslednom vydaní, v ktorom o interrupciách diskutovali Vladimír Palko a Martin Poliačik, spustili búrky nevôle?

Je tam viac kritík. S niektorými nemám problém, iné sú neproporčné a nepravdivé. Napríklad mi vôbec neprekáža, ak niekto zameria svoju pozornosť na to, ako sa hospodári s verejnými zdrojmi. Každý tvorca relácie by si mal vedieť obhájiť peniaze, za ktoré ju dodáva.

Financovanie relácie rozoberieme neskôr. Ktorá kritika bola neproporčná a nepravdivá?

Tá ideologická. Ak niekto povie, že o otázke ľudských práv sa nemôžu rozprávať štyria muži, tak to považujem za nezmysel.

Veľmi som sa snažil pozrieť sa na to aj vašimi očami, ale faktom je, že sa v relácii stretli traja konzervatívci s jedným liberálom. Je vôbec v poriadku koncepcia tej relácie? Ste vo verejnoprávnej televízii, nie v TV Lux, a traja na jedného jednoducho nie je dobrý model, hoci váš spolumoderátor Štefan Chrappa sa to snažil vyvažovať.

So Štefanom máme na niektoré veci odlišné názory. Oboch nás môžete nazvať konzervatívnymi aj tým, že sme kresťania, ale keď začneme spolu debatovať, vidieť, že sa nezhodneme. A bolo to vidieť aj v relácii.

Do kríža vzniklo tak, že popri liberálne vedenej diskusii (Večera s Havranom – pozn. red.) mala RTVS dlhodobý zámer robiť diskusie aj s konzervatívnym moderátorom. Jednoducho tam bola snaha o pluralitné prostredie.

To, či o interrupciách debatujú muži alebo ženy, je pritom vedľajšie. Dôležité je, aby tam boli zastúpené opačné názory čo najlepšími diskutérmi. A o to sa snažíme. Chceme, aby polemika bola ostrá, ale zároveň férová. A táto taká bola.

Nebola. Sedí len to, že Palko s Poliačikom zastávajú opačné názory. Vy ako moderátor ste hrali s Palkom. Po celý čas. To nebolo tak, že jeden diskutuje proti jednému, ale že vy otvorene komentujete poznámkami jedného hosťa, kým druhému vo všetkom dávate za pravdu. Nebolo prejavovanie vašich názorov nadprácou?

Nemyslím si to. Bola to pilotná relácia, ktorá sa nakrúcala v septembri minulého roka. Šlo o moju prvú skúsenosť s moderovaním v televízii. Na druhej strane, keď pozeráte moderovanie Večere s Havranom, Silnej zostavy alebo inej relácie, aj tam predsa cítite, čo si ten moderátor myslí. Každý si predsa niečo myslí.

Nie je problém v tom, že divák pozná nastavenie moderátora, teda že Havran je liberálnejší a naľavo, kým vy konzervatívnejší a napravo. Problém vzniká, až keď moderátor vo verejnoprávnom médiu dáva explicitne najavo, že stojí na strane jedného hosťa, kým voči druhému má poznámky, občas až „podpásovky“.

Konkrétne?

Napríklad ste použili formuláciu, že má vysokú školu, a tak by mal vedieť to a to; povedali ste, že „aby sme potešili pána Poliačika, diskusiu rodovo vyvážime“, a dali ste slovo konzervatívnemu chlapovi z publika; uviedli ste, že pán Palko má pravdu, kým Poliačik nie; že Poliačik si nemá šliapať po jazyku; ironizovali ste ho, že oceňujete, ak hovorí o dieťati, a že cítite pokrok, lebo sa blíži k tomu, čo hovoríte vy.

To predsa nebola irónia. Zástancovia obhajoby práva na potrat nepoužívajú pojem dieťa, ale zhluk buniek, embryo, plod a podobne, lebo keď povedia slovo dieťa, automaticky z toho vyplýva, že je to ľudský jedinec. Bolo to teda naopak – konštatoval som to, lebo som vnímal posun pána Poliačika.

Čo ostatné narážky? Ešte aj pri rozlúčke ste povedali, že ďakujete Poliačikovi za účasť a za to, že prišiel obhajovať neobhájiteľné. Môže si moderátor toto dovoliť?

Nikdy som ho nechcel uraziť a myslím, že som ho ani neurazil. Bol som rád, že prišiel. Tá posledná hláška bola vtipom. Uznávam však, že nie každému sa to mohlo zdať vtipné. Kedysi mi jeden kolega v televíznej diskusii povedal, že som prišiel brániť Kaczyńského PiS. Úmyselne preháňal, zasmial som sa.

Urážka to teda rozhodne nebola, vážim si každého hosťa a oponenta, nikdy som nikoho osobne nenapadol a ani to robiť nebudem. Rozlišujem medzi názorom a človekom; polemika s iným názorom neznamená nenávisť. Naopak, myslím si, že je základom slobodnej spoločnosti.

Ešte raz: keď je relácia diskusiou medzi dvoma hosťami, chcem počuť ich názory, nie to, aby mi moderátor podsúval, kto má správnejší postoj. Nemá si divák budovať názor sám? Máte vôbec právo stavať sa na jednu stranu? Rozumiem, ak moderátor vyberá témy, posúva debatu, argumentuje, polemizuje, ale toto boli vlastne vaše oznamy divákom, že Poliačik hovorí nezmysly, kým Palko má vo všetkom pravdu. 

Nepovedal som, že Poliačik hovorí nezmysly. Celý ten formát je postavený na tom, že dvaja moderátori majú hrať dôležitú rolu. Ambíciou relácie je vyvažovať iné, liberálne diskusie v televízii. Už vopred sa teda počítalo s tým, že sú to moderátori, ktorí odlíšia reláciu – veď tak je to aj inde. Za svoje postoje ani písanie sa nehanbím a tak aj moderujem. To sa inak nedá, ide o moje vlastné názory.

Rozumiem, že prezentujete svoje názory, keď píšete článok. Lenže tu ste moderátor vo verejnoprávnej televízii, kde síce očakávam ostré polemiky s hosťami, nie politicky korektnú nudu, ale tak, aby ste boli rovnako tvrdý na každého hosťa. Vy ste pritakávali Palkovi a liberálnejší divák videl „pressing“ dvoch na jedného. Spochybniť sa pritom dalo viac Palkových tvrdení. 

Ja to ako problém nevidím. K obom diskutérom som sa správal férovo, dokonca som na položenie otázok z publika uprednostňoval ľudí, ktorí stáli na Poliačikovej strane. Mám preto pocit, že som sa správal korektne. Mimochodom, v predchádzajúcej relácii som v diskusii pritlačil arcibiskupa Vasiľa aj názormi pána Prostredníka.

Keď Štefan Chrappa povedal, že otáčanie diskusie o interrupciách na porovnávanie práv ľudí a zvierat je radikalizácia a pohŕdanie liberálmi, skočili ste mu do toho a popreli ste to. Nielenže ste teda Poliačikovi dávali najavo, že sa mýli, ale odmietli ste aj iný postoj kolegu.

Obaja sa v názoroch líšime a v relácii to má byť citeľné, nevidím v tom problém. Obom hosťom sme pritom pred debatou dali článok Rada Procházku o interrupciách, kde provokatívne postavil tézu porovnávania práv zvierat a nenarodených detí. To bol predsa dôvod, prečo sme to otvorili. Mimochodom, nemyslím si, že Procházka je pre toto faktické konštatovanie nejaký radikál.

Je v poriadku, ak divák, ktorý si reláciu zapne až po zvučke, má problém rozoznať, kto je v relácii moderátor a kto hosť?

Tak to nie je – od začiatku je zrejmé, kto moderuje a kto nie. Navyše bolo odvysielaných dosť dielov na to, aby si ľudia všimli, že dvaja ľudia sa tam opakujú, teda že sú moderátori. Podľa mňa to tam je jasné. Ak toto niekto hovorí, nemôže to myslieť vážne.

V celospoločenskom diskurze dlhodobo rezonuje výhrada, že o interrupciách debatujú primárne muži. Kto rozhodol, že diskutovať nebude žiadna žena?

Nesúhlasím, táto výhrada je ideologicky motivovaná, pri debate o ľudských právach nehrá pohlavie rolu. Takto sme vôbec neuvažovali. Náš prístup je, že pozveme dvoch ľudí, ktorí majú výrazne odlišné postoje a vedia zaujímavo argumentovať. Pohlavie sme neriešili, to je vedľajšie. Myslíte si, že keby tam diskutovali dve ženy, dopadlo by to inak?

Minimálne by nebol relevantný argument, že opäť o tom debatujú len muži. 

Ale veď to je nepodstatné. Prečo nerozhodujú na Ústavnom súde alebo pri hlasovaní v parlamente len ženy? Pretože ide o ľudské práva, ktoré sú univerzálne. A len tak na okraj: koľko diskusných relácii okrem politických je v televízii, kde sa konfrontujú odlišné názory?

Ak máme v spoločnosti plus-mínus polovičné zastúpenie mužov a žien, táto výhrada je legitímna. Netvrdím, že muži o tom diskutovať nemajú, ale poukazujem na to, že tam chýbajú ženy. A ony samy na to dlhodobo a hlasno upozorňujú. Bavíme sa predsa o ich telách, materniciach, pocitoch či bolestiach. Kto má na to brať ohľad, ak nie RTVS?

Ale veď televízia na to berie ohľad. Opakujem: táto relácia je postavená na názorovej polemike, nejde o gender reláciu. Hľadáme najlepších oponentov, akých vieme zohnať. Keď sme mali tému, kde sa nám ideálnou oponentkou zdala byť Iveta Radičová, nerozmýšľal som o tom, či je ženou, ale o tom, že má jasný názor, vážim si ju, a tak ju pozvem. Neriešim veci genderovo, zaujíma ma výhradne polemika.

Novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová to spočítala presne: „Celkovo mali v relácii Do kríža od januára 33 hostí. Z nich len štyria boli ženy.“ Nezdá sa vám to dosť mimo?

Môžem to len zopakovať: vo všeobecnosti sa snažíme pozývať tých najlepších, nikoho nediskriminujeme podľa toho, či je žena alebo muž.

Ale je tu aj istý problém, to musím priznať – viaceré ženy, ktoré sme pozývali, pozvanie odmietli; bolo ich asi šesť či sedem. Na škodu veci hlavným dôvodom je, že nechceli ísť do polemiky s opačným názorom, dokonca ani keby oproti sedela iná žena. Tak to bolo napríklad pri Istanbulskom dohovore aj ďalších témach. Snáď sa to časom zmení.

Navyše sme interrupcie v danej relácii riešili ako filozofický argument – či na ne existuje alebo neexistuje ľudské právo. Je absurdné, aby kritériom ľudskoprávnej debaty bolo to, či je diskutér muž alebo žena.

Dramaturg vo verejnoprávnom médiu nemá brať ohľad na to, že o interrupciách tu primárne diskutujú muži? Kto, ak nie dramaturg má vnímať, ako vyzerá celoslovenský diskurz a čo mu chýba? Navyše hovoríte, že pozývate najlepších možných oponentov. Palko s Poliačikom, pri všetkej úcte, nie sú v tejto krajine najlepšími diskutérmi k tejto téme. 

Stojím si za tým, že v témach, ktoré sme postavili, Palko s Poliačikom patria k diskutérskej špičke. A keďže si vás vážim, prijímam návrh a veľmi rád zorganizujem aj diskusiu dvoch žien. Ak toto má byť výsledkom, pokojne to urobím. Dopadne to však rovnako, lebo je úplne jedno, či o téme diskutujú muži alebo ženy.

Otázkou je aj to, či ste vôbec mali volať politikov a či nemali dostať prednosť odborníci či odborníčky. Kritériom by asi nemalo byť len to, že niekto má názor a stojí si za ním. Nebolo by relevantnejšie, keby tam sedeli napríklad ženy, ktoré pracujú s domácim násilím, interrupciami, pomáhajú takým prípadom, teda poznajú problematiku komplexne a najmä z praxe?

Debata bola postavená na politicko-spoločenskom spore, či existuje ľudské právo na interrupciu. Konala sa krátko pred Národným pochodom za život a po tom, čo v parlamente predložil novelu zákona Kotleba.

Potom by som tam čakal skôr etikov či filozofov. 

Keby sme organizovali debatu o tom, čo znamená potrat pre ženu, aké má pre ňu následky, čo všetko to pre ňu znamená, uznávam, že by tam mali byť odborníci, teda napríklad lekár, ktorý rieši postabortívny syndróm, plus niekto, kto ho bagatelizuje.

Pokojne sa k tejto téme môžeme vrátiť, ale náš zámer v tejto relácii bol iný. Myslíte si, že keby tam sedela žena po umelom potrate, ktorá ho ľutuje, a oproti nej druhá, ktorá to neľutuje, bolo by to citlivejšie, ako keď o tom debatovali Palko a Poliačik? Pár takých debát som videl v zahraničných televíziách, a to teda bol iný „nárez“. Alebo bolo azda citlivejšie, keď v kampani právo na potrat hájila pani Jaurová so svojím dieťaťom po boku?

Nemal som na mysli tento typ debaty; hovorím o hosťoch, ktorí o téme vedia zo skúseností, lebo s tým pracujú. Palko s Poliačikom môžu v niečo veriť, mať na to vlastný názor aj silné argumenty, ale aká je ich reálna a bezprostredná skúsenosť s interrupciami? Niečo počuli, niečo si načítali, máme tu však aj odborníčky, ktoré so ženami v tejto dileme či po nej roky profesionálne pracujú. Konzervatívne aj liberálne. 

Mám vás rád, takže to prijímam ako námet. Nemyslím si, že máme opakovane debatovať o potratoch, ale ak tvrdíte, že to chýba, budeme sa snažiť urobiť aj takúto reláciu. Koniec koncov, táto téma má sto odtieňov.

Urobili by ste tú reláciu s dnešnými vedomosťami rovnako?

Na hypotetické otázky sa neodpovedá. Stojím si za tým, čo sme odvysielali.

Zora Jaurová zverejnila, že RTVS si reláciu objednáva od vašej eseročky 1989.sk, ktorá vznikla v novembri 2019 a ktorej jediným konateľom ste vy. Za 228 555 eur máte dodať 25 dielov 50-minútovej relácie. RTVS však zároveň na nakrúcanie poskytuje kompletný kamerový prenosný voz, všetku osvetľovaciu a kamerovú techniku vrátane dopravy a personálu, pričom vy ako subdodávku využívate firmu Petra Núñeza.

Tak to nie je. Relácia vznikla nasledovne: Peter Núñez inicioval natočenie pilotného dielu, ktorý ponúkol RTVS. Keď televízia formát schválila, povedal nám, že sa tomu nemieni venovať, lebo má iné povinnosti.

Navrhol mi však, aby som si založil firmu, ktorá to bude robiť, s tým, že preberiem všetky vzťahy, ktoré fungovali pri pilotnej relácii. Pán Núñez na tom teda nijako zvlášť nezarába, hoci to celé vymyslel, vytvoril a šiel do rizika s nakrúcaním prvého dielu.

Keď sa RTVS rozhodla, že to berie, založil som si eseročku a podpísala sa zmluva s televíziou. Rokovalo sa o nej dlho, pričom sme chceli, aby sa to celé vyrábalo vnútri RTVS, nie externe. My ako moderátori by sme v takom prípade mali len zmluvy ako externisti.

Vhodný priestor sa však nenašiel, hoci si to želal aj riaditeľ Rezník. Na dôvody sa musíte spýtať v RTVS, ale príslušná sekcia RTVS to odmietla a zadala to vyrábať externe. Zámerne som si teraz pozrel zmluvu, aby som uvádzal fakty – je v nej asi 40 položiek, ktoré treba na výrobu relácie dodať, pričom len päť z nich dodáva RTVS. Preto bolo nekorektné, že niektorí kritici ceny za externé dodanie porovnávali s cenami, ktoré vznikajú, keď si reláciu vyrába samotná televízia.

Ani vy sám nemôžete veriť tomu, že RTVS nemá jediné vhodné či voľné štúdio na vysielanie diskusnej relácie. Nakrúcate len dva dni v mesiaci, keďže v jeden deň vznikajú dva diely. 

Túto otázku adresujte RTVS. My sme opakovane žiadali, aby to tak bolo, ale televízia rozhodla inak. Len čo sa rozhodne, aby sme to nakrúcali vnútri, okamžite na to pristúpime. Ja ako moderátor som mal jedinú požiadavku – aby som mal slobodu v pozývaní si hostí.

Čo konkrétne do relácie dodáva RTVS?

Dramaturga, kamerový žeriav, jeho operátora, kamerový reťazec, réžiu a záznam s obsluhou, teda prenosový voz a kamerovú techniku, ako aj osvetľovaciu techniku s obsluhou.

A teraz uvediem, čo dodáva naša strana, teda čo všetko sa vypláca z honoráru za jednu reláciu, ktorá aktuálne stojí 6500, respektíve v čase karantény 6100 eur: režisér, hlavný kameraman, päť kameramanov, vedúci výroby, námet a scenár, asistent réžie, kompletná zvuková technika s dvomi zvukármi, jeden strihač vo voze, jedna maskérka, stavebná služba a rekvizity, čo sú dve osoby plus príprava štúdia deň vopred, jeden strihač na finalizáciu relácie, zvuková postprodukcia, čiže prenájom zvukového štúdia a zvukára, prenájom priestorov, teda ateliéru so scénou, náklady na dopravu, občerstvenie pre publikum, dvaja rešeršisti a dvaja moderátori.

Mne to však podľa zmluvy vychádza na vyše 9100 eur za diel, nie 6500 či 6100.

Vysvetlím – pilotná relácia bola drahšia, lebo sa tam započítavali jednorazové náklady na vytvorenie štúdia a scény. Cena bežnej relácie je však 6500 eur plus DPH, ktorá sa v období karantény znížila o 400 eur, keďže sa vysiela bez divákov. Treba preto oddeliť pilot a ostatné diely.

Navyše z každých 1200 eur, ktoré prídu na účet mojej eseročky, odchádza 200 eur rovno štátu vo forme DPH. Pri internej výrobe by to nebolo potrebné, ide o fungovanie platieb DPH. Všetko, čo som vymenoval, musíme zaplatiť zo 6100 eur.

Vaša firma teda platí aj Štefana Chrappu ako moderátora?

Áno.

Koľko je váš honorár za jednu reláciu?

Za moderovanie mám 400 eur, za námet a scenár po 100, čiže spolu 600 eur. Rovnaký honorár 400 eur má aj Štefan či režisér. Všetko sú to porovnateľné čísla s inými reláciami, k žiadnemu obohacovaniu tam nedochádza. Oproti pôvodným podmienkam nám vznikli aj nové náklady, ide o menšie sumy.

Od koho objednávate všetky služby? Od firmy Petra Núñeza?

Nie. Ľudia z tejto brandže robia na voľnej nohe s kadekým podľa toho, kto si ich objedná. Núñezova firma má príjem len za postprodukciu, ide o 450 eur, po odrátaní nákladov na technika na ňu má čistý zisk 220 eur za diel.

Keď vyplatíte všetky položky za jeden diel vrátane vášho honoráru za moderovanie, koľko zo 6500 či zo 6100 eur ešte ostáva na účte vašej eseročke?

To vám poviem na konci roka. Dlho som bol v mínuse, lebo ľudia si svoje služby fakturovali skôr, ako mi to televízia v mesačnom cykle vyplatila, ale presné čísla fakt neviem, musel by som sa spýtať účtovníčky.

Ide o drobné. Napríklad ak sú obaja hostia z Bratislavy, neminú sa peniaze na dopravu, ale potom prídu hostia z východu Slovenska a cesta stojí viac. Náklady sa teda mierne líšia pri každej relácii.

Navyše plánujeme po otvorení hraníc natáčať aj v Maďarsku, Poľsku či Česku, kde budú, logicky, vyššie náklady na výrobu. Až nedávno sme sa začali viac venovať Facebooku, náklady sa teda postupne zvyšujú.

Martin Poláš z medialne.sk napísal, že vaša relácia je takmer trikrát drahšia ako Večera s Havranom. Niečo tu teda nesedí. 

Keď som si to prečítal, zavolal som riaditeľovi RTVS a spýtal sa ho, aký je rozdiel medzi týmito dvomi reláciami. Povedal mi, že rozpočtové náklady na reláciu Michala Havrana sú vyššie ako na reláciu Do kríža. Ak sa publikujú takéto zjavné nepravdy, ako inak než manipuláciou to mám nazvať?

Aby sme to uzavreli – neberiete žiadnu kritiku za tú reláciu?

Prekáža mi na nej práve tá manipulácia. Mirka Kernová na svojom portáli O médiách napísala, že RTVS stopla reláciu Silná zostava a „namiesto nej pribudli nové relácie“ ako Do kríža. Musí pritom vedieť, že sme vznikli pred stopnutím tej relácie a nijako to spolu nesúvisí. To, že v jednej relácii debatovali len ženy a v druhej len muži, je účelové spájanie.

Kernová to myslela ako kritiku RTVS, nie? Naozaj stopla solídnu reláciu.

Ešte raz: naša relácia nevznikla namiesto Silnej zostavy. Nemám nič proti tej relácii, RTVS má byť pluralitná, ale relácia Do kríža nijako neublížila relácii Silná zostava. Z Mirkinej strany to bola neférová poznámka, našťastie článok potom doplnila o moje stanovisko.

U Zory Jaurovej zase treba vnímať, že ide o političku Progresívneho Slovenska, pričom v kritike poprepájala množstvo nezmyslov. Napríklad, že zastávam extrémne názorové pozície.

Veď tak vás berú aj mnohí kresťania. 

O tom teda nič neviem. Pre koho som extrém?

Asi aj vy vidíte rozdiely medzi Kuffom, Palkom, Vašečkom či povedzme Záborskou na jednej strane, a Kocúrom, Prostredníkom, Remišovou či Šeligom na strane druhej. Nie ste jednoliata masa. Vás mnohí priraďujú skôr ku Kuffovi.

Netvrdím, že kresťania sú jednoliata masa, ale ja žiadne extrémne názorové pozície nezastávam. Zastávam pápežove pozície, teda väčšinový prúd katolíkov. To, že ma niekto označí za extrém, svedčí viac o ňom ako o mne.

V čom som extrém? V tom, že zastávam právo dieťaťa na narodenie? Veď to si myslí aj pápež, aj katolícki, aj evanjelickí biskupi. Aj oni sú extrém? Vytesňovať ma pejoratívne na okraj je zbytočné, moje postoje nie sú okrajové. A, mimochodom, kňaz Kuffa ma opakovane menovite kritizoval, zaradil ma k liberálnym kresťanom, takže toto vaše prirovnanie by sa mu asi nepáčilo.

Vrátim sa k Jaurovej – podstata jej kritiky je ideologická. Prekáža mi, ako sa tvári, že ona jediná dokáže zadefinovať verejnoprávnosť. Naša relácia má solídnu sledovanosť. Oveľa vyššiu než podobné diskusné formáty. Obranou tej relácie je teda aj to, že divákov zaujíma.

Je úplne jedno, či je Jaurová členkou PS, na kritiku má právo. 

V poriadku, len upozorňujem, že politička kritizuje novinára a významnú rolu v tom zohráva ideologická predpojatosť.

Ak je kritika podložená, nevidím v tom problém. Navyše, ozvalo sa mnoho iných žien vrátane ich organizácií. 

Jaurová sa ozvala už predtým, tuším, keď sme mali v diskusii arcibiskupa Zvolenského a evanjelického biskupa Hroboňa. Tvrdila, že takéto debaty nepatria do verejnoprávnej televízie. Jej pozícia je preto jednoznačne ideologická.

Lenže ja si nemyslím, že kňaz alebo biskup má byť v televízii len ako kazateľ alebo po nejakých škandáloch. Verejnoprávnu televíziu financujú aj veriaci, ktorí chcú počuť kňazov rozprávať aj o iných spoločenských témach.

Má právo si to myslieť, navyše žijeme v sekulárnom štáte. Aj vaša relácia je ideologická – presadzujete v nej svoj konzervatívny pohľad na svet. 

Ešte raz: politička PS kritizuje reláciu, ktorá jej ideologicky nevyhovuje. Sekulárne neznamená, že náboženstvo treba uzavrieť v kostoloch – to je liberálny sekularizmus. V RTVS pritom podľa mňa majú byť liberálne, konzervatívne, dokonca aj socialistické diskusné relácie. Malo by tam byť zastúpené celé spektrum názorov.

Snáď by ste tam nechceli reláciu s Ľubošom Blahom. 

Myslím si, že sú tu vhodnejší adepti; pointa je, že aj sociálnodemokratický pohľad je pre slobodnú diskusiu dôležitý. Mimochodom, nie je dôležité len to, čo sa kritizuje, ale aj kto to kritizuje. Zora Jaurová robila napríklad producentku filmu Slovensko 2.0, ktorý dostal viac ako polmiliónovú dotáciu z Audiovizuálneho fondu a 100-tisíc eur z RTVS.

V kinách ten film videlo presne 918 divákov, súčasne ho vysielala aj televízia a tam si ho pozrelo 49-tisíc ľudí, čo je menej ako niektoré diely našej relácie. Prečo to nevyvolá žiadnu debatu o narábaní s verejnými zdrojmi?