Denník N

Merkelová rozplakala dievča z Palestíny, zvládla svoje vystúpenie? Odpovedajú Znášik, Hvorecký, Bán

Reem možno zmení postoj Nemcov k utečencom. Reprofoto – YouTube
Reem možno zmení postoj Nemcov k utečencom. Reprofoto – YouTube

Kancelárka Angela Merkelová musela odpovedať dievčaťu z Palestíny, ktorej rodinu možno vyhostia z Nemecka. Pýtali sme sa, či svoje vystúpenie zvládla.

Video, kde nemecká kancelárka Angela Merkelová najskôr rozplače a potom ide pohladiť palestínske dievča, vyvolalo diskusiu. Viacerí jej vyčítali, že nezvládla odpoveď ani reakciu na to, keď sa dievča rozplakalo.

Kancelárka prišla do severonemeckého mesta Rostock v rámci kampane Dobrý život v Nemecku. Tu sa stretla so 14- až 17-ročnými stredoškolákmi. Medzi nimi bola aj mladá Palestínčanka, ktorá jej hovorila o úteku z Palestíny a strachu z vyhostenia jej rodiny.

„Je naozaj veľmi nepríjemné pozerať sa, ako si ostatní užívajú život, kým niekto iný si ho užívať nemôže,“ povedala dievčina menom Reem.

Merkelová povedala, že jej rozumie. „Ale politika je niekedy tvrdá,“ poznamenala. Nemecko by podľa nej nezvládlo, ak by malo prijať všetkých ľudí z utečeneckých táborov v Libanone či Afrike. „Niektorí sa budú musieť vrátiť,“ dodala.

Dievča sa po týchto slovách rozplakalo, na čo kancelárka zareagovala tým, že prišla k dievčine, sklonila sa k nej a trochu strnulo ju pohladila.

V reakcii na jej vystúpenie sa objavila kritika, že ľudsky zlyhala; iní sa jej zastali, že sa zachovala politicky a profesionálne. Denník N sa spýtal viacerých ľudí, ako túto nezvyčajnú situáciu hodnotia oni.

Video s českými titulkami zverejnil ČT 24. Tu si ho môžete pozrieť (od 13:30).

 

znasikAdam Znášik, reklamná agentúra Komplot

Pokiaľ nejde o vopred pripravené etudy typu Modré z neba, konfrontáciám so živými dôsledkami vlastných politík sa politici vyhýbajú, ako sa len dá. Väčšina politikov v pozícii Angely Merkelovej by do živej relácie, kde niečo takéto hrozí, nikdy nešla.

Dôvodov je niekoľko: 1) veľká politika je o číslach v štatistike a nemôžete sa zaoberať jednotlivými prípadmi, lebo by ste sa nikdy nikam nepohli; a 2) s dieťaťom alebo mamou dieťaťa nemôžete nikdy vyhrať. Sympatie verejnosti budú vždy na ich strane, nech by bola problematika akákoľvek.

Stačí si predstaviť Pavla Pašku čeliaceho rodine, ktorej zomrelo dieťa vinou zlyhania v zdravotníctve. V tomto prípade zjavne nešlo o nacvičené číslo, kde by kancelárka mala nachystané ľúbivé repliky a našla okamžité riešenie. Televízia ju vmanipulovala do nepríjemnej situácie, kde sa očakávalo, že sa na jednej strane zachová ako žena (akokoľvek stereotypné to je) a že zároveň obháji postoj vlády najmocnejšej európskej krajiny, ktorej predsedá.

Dievčaťu (aj divákom) priamo vysvetlila, kde je problém a prečo je jej postoj pevný, hoci je aj jej samej nepríjemný. Z môjho pohľadu je to oveľa lepšie ako podobné PR scénky v slovenskom kontexte, kde by politik v pozícii „mača“ a spasiteľa prisľúbil okamžité riešenie konkrétneho prípadu (dievča a jeho rodina), o ktoré sa on osobne postará (nikdy sa nepostará), len aby to situačne lepšie vyzeralo.

 

autor prekladu Michal Hvorecký brífingMichal Hvorecký, spisovateľ, publicista, pracuje v Goetheho inštitúte

V prvom rade chcem vyzdvihnúť fantastickú nemčinu palestínskeho dievčaťa menom Reem a jej stručný, no perfektný prejav. Oproti nej, žiaľ, vyznela nemecká kancelárka na tomto stretnutí v Rostocku skôr žalostne.

Aj takí mladí ľudia ako Reem sú príkladom, akých som v Nemecku a Rakúsku stretol na školách a na podujatiach stovky.

Migranti, ktorí sú pre krajinu veľkým obohatením, tvrdo na sebe pracujú, naučili sa jazyk a chcú v živote niečo zmysluplné dosiahnuť.

Vážim si Angelu Merkelovú za mnohé veci, aj za jej priateľský postoj k Slovensku a tvrdú kritiku Ficovej korupčnej domácej politiky i jeho podlízavej zahraničnej politiky voči Rusku. Lenže mám dojem, akoby v uplynulých mesiacoch strácala dych. Možno je aj veľmi vyčerpaná – vládne v čase veľkých kríz a nesie za ne aj časť zodpovednosti. Držím dievčine Reem palce, aby mohla zostať v krajine, ktorú má zjavne rada a ktorú mám aj ja veľmi rád.

 

banAndrej Bán, reportér časopisu .týždeň, ktorý sa venuje aj téme utečencov

V prvom rade som si video pozrel a mám pocit, že to nie je celé vystúpenie Angely Merkelovej a palestínskej dievčiny – je tam niečo zostrihané a chýba mi tam trochu kontext. V druhom rade aj pani kancelárka, aj dievčina povedali autentické veci, ktoré si myslia a proti ktorým nemôžem nič namietať. Dievčina vyjadrila svoje osobné, veľmi úprimné a chvályhodné zámery. Paní kancelárka zas hovorila správne veci, že v Európe nemôžeme, bohužiaľ, prijať všetkých utečencov alebo ľudí, ktorí by potrebovali našu pomoc. Avšak v kontexte osobného príbehu dievčaťa si myslím, že pani kancelárka mohla voliť iné, osobnejšie a empatickejšie slová. Lebo to dievča nepredstavovalo vtedy všetkých utečencov, ktorí sú tu, ale predstavovalo svoj vlastný osobný príbeh. Viem si predstaviť, že sa dievčaťa kancelárkine slová mohli dotknúť. So slovami, ktoré pani kancelárka použila, osobne nemám problém, keby boli v inom kontexte, napríklad keby ich adresovala konkrétnemu politikovi. Keď sú adresované palestínskemu dievčaťu, tak nie sú veľmi empatické.

 

Lucia Čemová, pracuje  v neziskovej organizácii SOZE – sdružení občanu zabývajících se emigranty, ktorá poskytuje právne a sociálne poradenstvo všetkým cudzincom v Česku

Z môjho osobného pohľadu táto krátka interakcia symbolizuje celý prístup Európy (na úrovni politikov a v mnohých prípadoch aj občanov) voči nešťastiu v krajinách, z ktorých prúdia utečenci do Európy. Na jednej strane stoja občania krajín, v ktorých pôsobia nedemokratické režimy či vojny, strácajúci domovy, nemajúci žiadnu budúcnosť a denne bojujúci o prežitie, a na druhej strane stojí „západná spoločnosť“ plná blahobytu, ktorá žije v presvedčení, že žiadne krízy Blízkeho východu a krajín Afriky sa jej netýkajú.

Politiky krajín celého sveta sú však poprepájané na mnohých úrovniach. Náš blahobyt je nesporne živený aj nešťastím týchto krajín. V súčasnosti preto nie je možné tváriť sa, že otázka utečenectva sa nás netýka a že ak poskytujeme určitú humanitárnu pomoc, je to iba na našej dobrej vôli.

Napriek tomu politici operujú s týmto druhom predpokladu. Namiesto toho, aby preberali zodpovednosť za súčasnú situáciu, vytvárajú (resp. reprodukujú) predstavu, že naša západná pomoc nenesie žiadne prvky povinnosti. Preto je veľmi jednoduché morálnu a humanitárnu zodpovednosť ukrojiť slovami „politika je niekedy tvrdá“.

Merkelovej vystúpenie voči dievčatku bolo, samozrejme, necitlivé. Na druhej strane si však kladiem otázku, či by jemnejší a empaticky pôsobiaci prejav iba zbytočne nevytváral ilúziu o jemnosti prístupu politikov.

Myslím si, že je dôležité pracovať na uvedomení si základného predpokladu – na prijatí svojho dielu zodpovednosti za diania v krajinách, odkiaľ pochádzajú utečenci, a začať sa podľa toho správať v rámci poskytovania pomoci, ale aj férového prístupu k týmto krajinám i vtedy, keď sa v nich neodohráva ozbrojený konflikt (uvedomovať si pracovné vykorisťovanie západnými firmami atď.). Pokiaľ neprijmeme ozajstnú zodpovednosť, citlivé vyjadrenia politikov by zbytočne zakrývali skutočnosť.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie