Denník N

Len raz v živote som niekomu vrazil, hovorí muž, ktorý v detstve bránil svojho chorého brata

Ilustračné foto - Flickr.com/Alex Thomson
Ilustračné foto – Flickr.com/Alex Thomson

Súrodenci hendikepovaných detí majú často náročné detstvo. Trápi ich žiarlivosť aj pocit viny, že sú zdraví.

Marek sa mi ozval po tom, čo som napísala príbeh ženy, ktorá sa vydala za muža s chronickou poruchou a s vážnymi trvalými následkami po autonehode. Hovorila aj o tom, ako sa stretávala s nepríjemnými reakciami od okolia – od nechápavých pohľadov až po názory, ako si pokazila život.

„A teraz si predstavte, že približne v rovnakom čase, teda v 80. rokoch, a tiež v malej dedine, ako u tej pani, vyrastáte s bratom starším o dva roky trpiacim detskou mozgovou obrnou, ktorý sa opiera o barly a ťahá za sebou pokrútené nohy a ešte aj veľmi zle artikuluje, a ak mu aj náhodou rozumiete, jeho reč nedáva zmysel, lebo aj mentálne je na tom slabšie,“ napísal v e-maili 48-ročný Marek.

Jeho brat Tomáš prekonal ako osemmesačný meningitídu (zápal mozgových blán), čo viedlo k poškodeniu mozgu a neskôr k symptómom detskej mozgovej obrny. Okolo druhého roku života bolo evidentné, že Tomáš má zasiahnuté dolné končatiny, čiastočne ľavú ruku a že zaostáva aj mentálne. V tom čase sa narodil Marek.

„Prakticky ma vychovali starí rodičia, pretože mama chodila s Tomášom po lekároch, na rehabilitácie, do kúpeľov, potom k logopedičke. Rodičia ho nechceli dať do „ústavu“, ako to vtedy bolo zvykom. Mama ho vozila do špeciálnej školy, napriek tomu, že učiteľkám sa to nepáčilo, presadila si, aby tam sedávala s ním a pomáhala mu. Naši sa veľmi snažili, aby sme mali dobré detstvo a aby nebol Tomáš o nič ukrátený,“ opisuje Marek.

To sa však často nestretávalo s pochopením. Rodinu neraz požiadali, aby odišli

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie