Denník N

Námietky Harabina sú špekulatívne a nespôsobilé spochybniť prezidentské voľby, rozhodol Ústavný súd

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ústavní sudcovia v uznesení skonštatovali, že Harabin v sťažnosti viac využíva politologické hľadisko ako právne a používa silné adjektíva ako „enormné, nemalé“, no neponúka presné fakty a čísla.

„Môžem vás uistiť, že pani Čaputová nebude nikdy prezidentkou a už sa trasie,“ povedal pár dní pred druhým kolom prezidentských volieb neúspešný kandidát Štefan Harabin. V marci minulého roka už bolo jasné, že v poradí tretí za Zuzanou Čaputovou a Marošom Šefčovičom napadne výsledok na Ústavnom súde.

Podanie zopakoval pre istotu aj po druhom kole. Napadol ústavnosť volieb, pretože sa mu nepozdávalo, že sa Robert Mistrík vzdal v prospech Čaputovej. Pochybnosti podľa neho vyvolávalo aj množstvo vydaných hlasovacích preukazov. Harabin chcel, aby sa voľby zopakovali.

„Medzi navrhovateľovými v zásade značne všeobecnými námietkami na jednej strane a porušením volebného zákonodarstva niet relevantnej súvislosti a už vôbec nie takej, ktorá by zároveň mohla mať vplyv na výsledok volieb,“ skonštatovali ústavní sudcovia a zamietli jeho návrhy ako zjavne neopodstatnené.

Stávka na politickú kariéru sudcovi Najvyššieho súdu nevyšla. Po prezidentskej kandidatúre neúspešne kandidoval so stranou Vlasť do parlamentu, no nezískal ani tri percentá, a tak strana po nákladnej kampani nedostala príspevok od štátu na svoje fungovanie, pre účasť v parlamentných voľbách stratil aj sudcovský talár. Začiatkom mája oslávil 63. narodeniny.

Harabin sa však nevzdáva a avizuje, že sa bude brániť v Štrasburgu. No ani tam veľké šance na úspech nemá. Voličov síce oslovoval ako právny expert, rozhodnutie ústavných sudcov to však vôbec nepotvrdzuje.

Vzdanie sa Mistríka označil za kupčenie

V stručnosti zhrňme, na čo sa Harabin sťažoval. V podstate na neférovosť volieb, pretože Čaputová bola podľa neho zvýhodnená tým, že sa Mistrík vzdal v jej prospech a vyjadril jej priamu podporu. Okrem toho jej poskytol svoje bilbordové plochy.

Mistrík stihol do kampane investovať aj pomocou tretích strán takmer 700-tisíc eur. Tým, že sa vzdal a priamo žiadal svojich voličov, aby volili Čaputovú, natoľko podľa Harabina ovplyvnil výsledok volieb, že „o zákonnosti, respektíve ústavnosti napadnutých volieb prezidenta hovoriť nemožno“.

Nazval to „kupčením“, ktoré nie je v súlade s ústavou. V opačnom prípade zákonom stavený limit kampane nemá zmysel. Ten bol určený pre kandidátov na pol milióna eur. Pomôcť si mohli tretími stranami, ktoré mohli prispieť na kampaň najviac sumou 100-tisíc eur. Čaputová na kampaň minula vyše 711-tisíc eur.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Prezidentka vo svojom vyjadrení k Harabinovmu návrhu pripomenula, že zákon o kampani nestanovuje pravidlá o započítavaní si nákladov aj inými kandidátmi. Naopak, bolo by to nezmyselné. Teoreticky by to umožňovalo ktorémukoľvek kandidátovi umelo „sabotovať“ kampaň iných kandidátov, a to tak, že by najskôr kandidoval, potom by sa kandidatúry vzdal a vyvolal by tak zvýšenie ich výdavkov na volebnú kampaň o sumy, ktoré vôbec nevynaložili.

Okrem toho kandidát, ktorý sa vzdáva, sa rozhoduje samostatne. Iný kandidát, ktorému prípadne vyjadrí podporu, nemá na jeho rozhodnutie žiaden vplyv.

Ústavný súd oslovil aj štátnu volebnú komisiu. Tá potvrdila, že zákon nevylučuje, aby jeden z kandidátov vyjadril podporu inému kandidátovi. A či to je obchádzanie pravidiel, ponechala na súd. No ministerstvo vnútra, ktoré kontrolovalo financovanie kampane, potvrdilo, že žiaden z kandidátov neprekročil limit daný zákonom.

Podozrenie z volebného deliktu

Veľký problém mal Harabin aj s „neštandardne“ vysokým počtom hlasovacích preukazov, teda voličov, ktorí nevolili v mieste bydliska. Na základe „štyroch vyhlásení troch voličov“ nadobudol podozrenie o „spáchaní volebného deliktu“. Hlasovalo sa podľa neho na základe falošných hlasovacích preukazov.

Ústavný súd žiadal, aby zabezpečil zoznam voličov všetkých okrskov, aby sa zistilo, koľkým bol vydaný hlasovací preukaz. Toto číslo sa malo porovnať potom s tým, koľkí voliči boli dopísaní na základe hlasovacieho preukazu.

Podozrenie preverovala aj štátna volebná komisia a na žiaden „delikt“ neprišla. Rovnako ani ministerstvo vnútra, ktoré skonštatovalo, že pre druhé kolo prezidentských volieb bolo vydaných 102 586 hlasovacích preukazov a voliči ich využili 86 921.

Štefan Harabin počas volebnej noci cez prezidentské voľby. Foto N – Peter Kováč

K možnému spáchaniu deliktu prezidentka vo svojom vyjadrení pre Ústavný súd pripomenula, že osoby, ktoré spísali sťažnosti, nemali žiadne priame poznatky, ale argumentovali len názormi z počutia. Okrem toho boli medzi nimi aj podporovatelia Harabina.

„Námietky navrhovateľa na základe týchto podkladov sú bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti špekulatívne a nespôsobilé vzbudiť objektívnu pochybnosť o ústavnosti a zákonnosti napadnutých volieb,“ argumentovala prezidentka. Harabin mal možnosť na to reagovať, no už nič k tomu nenapísal.

Chýbali fakty

„Ústavný súd porozumel pohľadu navrhovateľa na vec, ale musí konštatovať, že právny poriadok neobsahuje také pravidlá, aké odvodzuje navrhovateľ,“ vyhodnotili ústavní sudcovia podanie Harabina. Ten podľa nich uplatnil skôr hľadisko politologické a nie právne.

„Navrhovateľova argumentácia sa vyznačuje všeobecným jazykom a nie presnými dôkazmi, ktoré by naznačovali skutočné porušovanie aktuálnych ustanovení zákonov,“ uvádza sa v uznesení.

Harabinovi tiež pripomenuli, že volí silné adjektíva ako „enormné, nemalé, rozsiahly marketing“, ale neponúka presné, jasné fakty a čísla. Ďalej skonštatovali, že dôkazný deficit kompenzuje tým, že konfrontuje samotnú zákonnú koncepciu volieb. Spochybňuje pravidlá a parametre kampane, lenže tie sú dané zákonom a mimo konania Ústavného súdu vo volebných veciach.

Konkrétna námietka Harabina sa týkala toho, že Mistrík dal Čaputovej k dispozícii aj svoje bilbordy. Prezidentka sa s tým podľa súdu presvedčivo vyrovnala. A to tak, že predložila dokumenty o zaplatení za tieto reklamné plochy. A to už Harabin nerozporoval.

Pokiaľ ide o vzdanie sa, Ústavný súd pripomenul, že na začiatku boli Mistrík aj Čaputová súperi, ktorí zápasili o rovnakých voličov. Nenasvedčuje to teda zjavnému úmyslu porušiť účel maximálneho povoleného limitu.

Ak Harabin vyčíta, že Mistrík kandidátku priamo podporil a ona to prijala, tak Ústavný súd dodáva: „Nikto znalý demokratických procesov, a to ani navrhovateľ, by neuvažoval tým spôsobom, že jediné slovo ‚prijímam‘ zo strany zvolenej kandidátky by spôsobilo neférovosť volieb a už vôbec nie takú, ktorá by si vyžadovala reakciu Ústavného súdu.“

Okrem toho vyjadrenie podpory je v súlade s demokratickou súťažou. Ostáva predsa na úsudku a vôli voliča, komu dá svoj hlas.

Harabin: Nemajú poňatia, čo je ústava

„Za toto by sa hanbil aj desaťročný čakateľ na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši,“ zareagoval Harabin na „odbornú rovinu“ uznesenia Ústavného súdu. Sudcovia, ktorí rozhodovali, dali podľa neho najavo, že „nemajú ani poňatia, čo je ústava a zaujatosť“.

Právny zástupca prezidentky pred Ústavným súdom a jej poradca Peter Kubina reagoval, že „vzhľadom na charakter námietok navrhovateľa a absenciu akýchkoľvek relevantných argumentov a dôkazov sa iné rozhodnutie nedalo očakávať“.

Myslí si, že súd sa s Harabinovými námietkami vyrovnal nadštandardne. „Keďže tieto závery sa v zásade zhodujú s tými, ktoré sme súdu predložili v našom vyjadrení k návrhom, neprekvapili ma,“ dodal k rozhodnutiu ústavných sudcov Kubina.

Boli zaujatí

Harabin tvrdí, že ústavní sudcovia boli pri posudzovaní jeho návrhov zaujatí. Siedmi vrátane predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana preto, lebo boli na inaugurácii Čaputovej. Boli tak podľa Harabina zainteresovaní na výsledku, pretože ak by rozhodli v jeho prospech, „usvedčili by sa z toho, že boli na inaugurácii neprezidenta“.

Zvyšných šiestich z trinástich sudcov vymenovala už Čaputová. Aj tí sú podľa neho zaujatí. Ak by mu totiž vyhoveli, tak by sa zase podľa Harabina usvedčili z toho, že nie sú ústavnými sudcami, lebo ich vymenovala neprezidentka.

„Nemôžem byť neúspešný v Štrasburgu, aj keby som to chcel prehrať,“ skonštatoval ešte bývalý sudca Najvyššieho súdu. Na Ústavnom súde ho zastupoval Michal Mandzák, advokát obžalovaného Mariana Kočnera. „Zrejme si ho zvolím aj teraz,“ dodal Harabin na otázku, či Mandzákove služby využije aj na Európskom súde pre ľudské práva.

Inaugurácia prezidentky Zuzany Čaputovej. Foto N – Tomáš Benedikovič

No fakt je taký, že Harabin v konaní namietal štyroch sudcov – Ľuboša Szigetiho, Ivana Fiačana, Libora Duľu a Ladislava Duditša. Ústavní sudcovia vylúčili len Szigetiho, ktorý sa na rozhodovaní nezúčastnil. Ten bol známy ako Harabinov oponent a sám v záujme objektívnosti navrhol, aby bol vylúčený, hoci vyhlásil, že voči Harabinovi neprechováva žiadnu animozitu.

Duľu a Duditša zasa Harabin namietal, pretože na portáli Hlavných správ sa o nich negatívne vyjadril v zmysle, že ich vzťahy sú naštrbené. A preto si myslel, že budú voči nemu zaujatí.

Štefan Harabin

Slovensko

Teraz najčítanejšie