Začala sa nová éra vesmírnych letov. Prvý raz v dejinách vyniesla súkromná spoločnosť ľudí do vesmíru

V stredu to nevyšlo, proti bolo počasie.

Ani dnes nepanovali na Floride celkom ideálne podmienky, no štart sa podaril a kozmická loď Crew Dragon od spoločnosti SpaceX úspešne vyletela do vesmíru s cieľom dopraviť ľudí na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS).

Je to prvý raz v dejinách, čo súkromná spoločnosť vyniesla ľudskú posádku na nízku obežnú dráhu Zeme.

We have liftoff. History is made as @NASA_Astronauts launch from @NASAKennedy for the first time in nine years on the @SpaceX Crew Dragon: pic.twitter.com/alX1t1JBAt

— NASA (@NASA) May 30, 2020

Z amerického územia a na americkom zariadení leteli Američania do vesmíru naposledy v roku 2011, keď NASA zrušila program kozmických raketoplánov.

Odvtedy využívali ruské Sojuzy, ak sa chceli dostať na ISS.

Misia Demo-2 je iba testovacia, preto sú na palube kozmickej lode len dvaja astronauti NASA, Robert L. Behnken a Douglas G. Hurley.

Odložený štart

Pôvodne sa malo letieť už v stredu, no let sa zrušil len niekoľko minút pred plánovaným štartom pre dážď, mraky a riziko bleskov. Šéf NASA Jim Bridenstine povedal, že urobili správne rozhodnutie. „Panovala obava, že štart by mohol spustiť aktivitu bleskov.“

„Bola to dobrá príprava a v sobotu sa o to pokúsime znova,“ dodal astronaut Hurley.

Aj v sobotu panovalo na Floride zlé počasie a pravdepodobnosť, že sa poletí, bola iba 50 percent.

Štartovacie okno je krátke a štart nemožno odkladať ani o minútu v nádeji, že sa vyčasí.

Poveternostné podmienky štart napokon umožnili, došlo k nemu o 21:22 nášho času.

„Prajeme vám úžasný let. Užite si pohľady na našu krásnu planétu,“ popriala spoločnosť SpaceX posádke Crew Dragon pár minút pred štartom. „Zapáľme túto sviečku,“ oznámilo SpaceX.

Letelo sa z rampy LC-39A na floridskom Myse Canaveral. Rampa sa využíva bežne, no má aj symbolický význam, keďže z nej v júli 1969 štartovala misia Apollo 11. Jej astronauti Neil Armstrong a Buzz Aldrin ako prví v dejinách kráčali po Mesiaci.

„NASA prezentuje let Demo-2 v rámci projektu Launch America, v ktorom sa hrdí, že po deviatich rokoch majú opäť k dispozícii vlastnú kozmickú loď. Ostatných deväť rokov lietali do vesmíru len ruské Sojuzy a tri čínske lode Šenzou. Američania si povedali ‚konečne‘ – závislosť od ruských nosičov neniesli práve najlepšie, aj kvôli meniacej sa geopolitickej situácii,“ povedal pre Denník N o širších súvislostiach misie Peter Vereš, astronóm z Centra malých planét (Minor Planet Center) na Harvarde.

Štart kozmickej lode Crew Dragon prebehol podľa plánu.

V tretej minúte od štartu sa od zvyšku rakety oddelil 1. stupeň rakety Falcon 9. Necelých desať minút od štartu pristál na plávajúcej pristávacej plošine Of Course I Still Love You v Atlantickom oceáne neďaleko Floridy.

Druhý stupeň rakety sa od Dragona oddelil 12 minút po štarte.

Kozmická loď momentálne smeruje k Medzinárodnej vesmírnej stanici, ku ktorej by sa mala pripojiť po zhruba 19 hodinách letu 31. mája o 16:29 nášho času.

• Crew Dragon Demo-2: testovací let kozmickej lode Crew Dragon spoločnosti SpaceX na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS)
• Štart: 30. mája o 21:22 nášho času z rampy LC-39A na floridskom Myse Canaveral (pôvodný štart naplánovaný na 27. mája o 22:33 nášho času sa pre nepriazeň počasia nekonal)
• Dokovanie k ISS: 31. mája o 16:29 nášho času
• Crew Dragon: kozmická loď spoločnosti SpaceX určená pre ľudskú posádku, jej predchodcom bola nepilotovaná verzia Cargo Dragon
• Astronauti: Robert L. Behnken je astronautom od roku 2000, zúčastnil sa dvoch letov raketoplánov v rokoch 2008 a 2010, do voľného kozmického priestoru vystúpil šesťkrát, strávil v ňom 37 hodín; Douglas G. Hurley je astronautom od roku 2000, zúčastnil sa letu raketoplánu v roku 2009 a posledného letu raketoplánu v roku 2011

Na ISS budú mesiac až 119 dní

Ak pôjde všetko dobre, dvaja noví astronauti sa k posádke ISS – ktorú v tejto chvíli tvoria Američan Christopher Cassidy a Rusi Anatolij Ivanišin a Ivan Vagner – pridajú v nedeľu už pred piatou večer.

Nová posádka strávi na Medzinárodnej vesmírnej stanici mesiac až 119 dní. Presná dĺžka misie sa zatiaľ nevie a závisieť bude od stavu kozmickej lode a schopnosti SpaceX uskutočniť ďalší let na ISS.

Na Medzinárodnej vesmírnej stanici sa skúma vplyv dlhodobého pobytu človeka vo vesmíre a realizuje sa mnoho experimentov z biológie, fyziky či astronómie.

Astronauti Behnken a Hurley sa zapoja do viacerých pokusov, a hoci podstúpili tréning pre pobyt vo voľnom kozmickom priestore, zatiaľ nie je jasné, či stanicu opustia.

Úzke skafandre a dotykové plochy

Astronautmi NASA sa Behnken a Hurley stali v roku 2000. Ide o skúsených letcov, ktorí už boli vo vesmíre – Behnken dokonca vystúpil do voľného kozmického priestoru a strávil v ňom 37 hodín. Hurley sa v roku 2011 zúčastnil posledného letu raketoplánu.

Astronauti sú dlhoročnými priateľmi, čo im uľahčuje prácu. „V mnohých situáciách viem vopred, čo Dough (Hurley, pozn. red.) spraví. (…) Rovnakým spôsobom vie on to isté o mne,“ povedal Behnken pre The Verge.

Zatiaľ čo v minulosti pôsobili skafandre ťažkopádne, boli objemné a astronauti mali na hlavách veľké helmy, Behnken a Hurley majú úzke, jednoliate skafandre s helmami z 3D tlačiarne, ktoré sa vyrobili zvlášť pre každého z nich.

Nové skafandre vymyslel kostýmový dizajnér Jose Fernandez, ktorý pracoval na filmoch o Batmanovi, X-menoch alebo Thorovi. Tieto skafandre však nie sú vhodné na prácu vo voľnom kozmickom priestore. Ak by astronauti vystúpili z ISS, použili by iné skafandre, píše BBC.

Zatiaľ čo ovládací panel bol v raketopláne NASA plný džojstikov a gombíkov, v Crew Dragon sú – podobne ako v Tesle – dotykové plochy. Astronauti ich budú ovládať cez špeciálne rukavice.

Interiér lode Crew Dragon. Zdroj – NASA/YouTube

Odvezú viac pasažierov, sú lacnejšie

Nová loď Crew Dragon má v porovnaní s konkurenciou niekoľko výhod – na rozdiel od Sojuzov, ktoré odvezú len troch členov posádky, sa do Dragona zmestí až sedem astronautov.

Zatiaľ čo kapsula Sojuz ide po vesmírnom lete do múzea alebo sa používa len na výcvik, SpaceX plánuje opakované využitie Dragona, čo by malo cenu za misiu stlačiť nadol.

V ostatných rokoch platili Američania za sedadlo v Sojuze až 75 miliónov eur, zatiaľ čo SpaceX si za rovnakú službu účtuje takmer polovicu, 40 miliónov eur.

Biznis za 2,4 miliardy eur

Predchodcom pilotovanej lode Crew Dragon bola nepilotovaná verzia Dragon 1, ktorá sa v roku 2010 ako prvá kozmická loď vyvinutá súkromnou spoločnosťou dostala na obežnú dráhu Zeme a späť.

V roku 2014 podpísala spoločnosť SpaceX zmluvu s NASA za 2,4 miliardy eur, že dodá zariadenie, ktoré dopraví astronautov NASA na ISS.

NASA si teda u SpaceX objednala službu a nie je vlastníkom kozmickej rakety Falcon 9 ani kozmickej lode Crew Dragon, ktoré patria SpaceX.

Pôvodne sa očakávalo, že prvý let s ľudskou posádkou sa uskutoční už v roku 2017, no termín sa neustále posúval.

Po prvý raz letela kozmická loď Crew Dragon k Medzinárodnej vesmírnej stanici minulý rok v marci, no nemala ľudskú posádku a niesla len figurínu Ripley pomenovanú po Ellen Ripleyovej, ktorú vo filme Votrelec z roku 1979 stvárnila Sigourney Weaverová.

„Na figuríne Ripley bolo mnoho senzorov, ktoré merali, či by bola ľudská posádka v poriadku, ak by letela. Senzory ukázali, že áno – človek by pri lete nemal žiadne zranenie. Predpokladám, že rok im trvalo, kým všetko doladili. Akákoľvek odchýlka hrá obrovskú rolu, NASA aj súkromné firmy na to reagujú veľmi citlivo,“ vysvetlil astronóm Jiří Šilha z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK, prečo SpaceX trvalo viac ako rok, kým po figuríne vyslali na ISS aj ľudí.

NASA ušetrí

V roku 2014 podpísala NASA zmluvu aj s Boeingom, aby poskytol rovnakú službu ako SpaceX a dodal zariadenie na dopravu astronautov na ISS. Boeing si však vypýtal viac, skoro 4 miliardy eur.

Hoci sa mal prvý let na ISS konať v lete 2020, projekt Boeingu mešká a posunul sa na budúci rok.

Analýzy ukázali, že vývoj kozmickej rakety a lode vo vlastnej réžii by NASA stál okolo 30 miliárd eur. Za dve zmluvy so SpaceX a Boeingom zaplatila okolo 6,5 miliardy eur, čo znamená, že ušetrila okolo 25 miliárd.

Navyše získa dva nezávislé spôsoby dopravy astronautov na ISS, ktoré bude používať podľa potreby.

„NASA má k dispozícii asi desatinu rozpočtu, aký mala v období letov Apollo,“ povedal Vereš o jednom z dôvodov, prečo vládna agentúra presúva vývoj vesmírnych letov na súkromné spoločnosti. Ďalšou príčinou je aj dlhotrvajúci vývoj kozmickej lode Orion, ktorú sa NASA nedarí postaviť a vývoj mešká.

Rozvoj súkromných spoločností, ktoré sa zaoberajú kozmickým výskumom, NASA umožnil, aby „v čom najkratšom čase dostali človeka na dráhu Zeme a konkurovali tak Rusku a Číne,“ poznamenal Vereš.

Vesmírny turizmus

Podľa astronóma Šilhu z UK je let SpaceX na ISS s ľudskou posádkou „veľkým míľnikom vo vesmírnom turizme“.

Keďže raketa Falcon 9 aj loď Crew Dragon patria súkromnej spoločnosti, SpaceX ich môže využiť nielen pre plánované lety s NASA, ale aj na vlastné účely, napríklad na dopravu turistov na nízku obežnú dráhu Zeme.

Úplne prvým vesmírnym turistom bol Američan Dennis Tito, ktorý v roku 2001 strávil na ISS skoro osem dní a za cestu zaplatil 20 miliónov dolárov.

Dosiaľ bolo na Medzinárodnej vesmírnej stanici sedem vesmírnych turistov, posledným z nich bol kanadský podnikateľ Guy Laliberté, ktorý za výlet na ISS v roku 2009 zaplatil 35 miliónov dolárov.

Turisti sa na ISS dostali na ruských Sojuzoch, no od roku 2009 je stanica trvalo obsadená a pre platiacich návštevníkov nie je na lodiach miesto.

SpaceX by cenu za vesmírny turizmus mohol stlačiť nadol, keďže viaceré technológie dokáže využiť opakovane.

Astronóm Vereš z Harvardu si však myslí, že od „reálnej ‚vesmírnej turistiky‘ sme ešte veľmi ďaleko“. „Éra vesmírnej turistiky sa podľa mňa začne, až keď sa z prvého komerčného letu bezpečne vrátia prví turisti a ďalší budú nasledovať v rýchlom slede. Okrem toho by sa mal budúci rok pridať v rámci komerčného programu aj Boeing so svojou loďou Starliner. Aj spoločnosť Blue Origin, ktorá trochu zaostáva, sa snáď o pár rokov pridá. Práve konkurencia poženie vesmírny turizmus a služby aj pre vládne programy,“ dodal vedec.

Suborbitálne lety a oblet Mesiaca

Súkromné spoločnosti nebudú vo vesmíre robiť výskum, ale vďaka svojim aktivitám znížia náklady na výskum, povedal v rozhovore pre Denník N Šilha. „Najdrahšou položkou každej misie je štart rakety. SpaceX, Boeing a ďalší hráči ich môžu znížiť. Samozrejme, primárny cieľ súkromných spoločností je zisk, a na to treba myslieť,“ dodal astronóm z UK.

Okrem letov do vesmíru sa chystajú aj takzvané suborbitálne lety, ktoré vyvolávajú pocit, že človek je vo vesmíre. Spočívajú v tom, že človeka vyvezú do výšky okolo 100 kilometrov nad zemský povrch, aby (1) videl hranicu medzi zemskou atmosférou a vesmírom, medzi osvetlenou Zemou dole a tmavou oblohou hore a (2) vo voľnom páde, ktorý vyvolá stav beztiaže.

Na vývoji takých letov pracujú napríklad spoločnosti Virgin Galactic a Blue Origin.

Ďalším významným projektom je oblet Mesiaca japonským miliardárom Jusakom Maezawom a partiou jeho umeleckých priateľov, ktorý SpaceX naplánoval na rok 2023. Hoci raketa Starship nie je stále hotová, Šilha si myslí, že by termín mohli stihnúť, keďže náročnosť takej misie je oveľa nižšia ako v prípade pristátia na Mesiaci.

Podľa astronóma z UK nebudú problémom technológie, ale prípadný nedostatok financií, čo môže projektu „zlomiť krk“, ako poznamenal vedec.

27-tisíc kilometrov za hodinu

Hoci dátum návratu posádky Crew Dragon na Zem nie je známy, vieme, že loď vstúpi do zemskej atmosféry pri rýchlosti zhruba 27-tisíc kilometrov za hodinu.

Pri manévri sa loď spomalí a vonkajší štít sa v dôsledku trenia ohreje na vysokú teplotu, ktorá dosiahne takmer teplotu Slnka, píše web space.com. Loď vypustí padáky a dopadne do vôd Atlantiku.

Kozmickú loď vyhľadá a na palubu vytiahne loď GO Navigator od spoločnosti SpaceX.