Denník N

Aké je byť karikaturistom v arabskom svete? Veľa si nezakreslíte

Arabskí karikaturisti často končia pri antisemitských obrázkoch. FOTO - JCPA.ORG
Arabskí karikaturisti často končia pri antisemitských obrázkoch. FOTO – JCPA.ORG

Karikaturisti v arabskom svete útok na svojich kolegov vo Francúzsku odsudzujú, aj keď niektorí sa netaja tým, že kresby v Charlie Hebdo považovali za nadmieru urážlivé až rasistické.

„V tom, čo sa stalo v Paríži, vidím pokračovanie toho, čo sa deje v Iraku a Sýrii,“ povedal pre Reuters egyptský karikaturista Hany Šams. Na územiach obsadených Islamským štátom dostali obyvatelia veľmi jasné inštrukcie: „Neočakávame žiadne urážky Boha, proroka či jeho náboženstva. Budeme ľudí vystríhať pred takým správaním sa. Ak to nezaberie, potom je lepšie ich zabiť,“ cituje Reuters pravidlá v meste Ramádí obsadenom islamistami.

Platí však, že rovnako ako islamisti sa šíreniu názorov, ktoré nesedia s ich videním sveta a záujmom, bránia aj vlády v arabských krajinách.

Zmysel pre humor a satiru prejavujú len vtedy, keď médiá, často priškrtené cenzúrou, uverejňujú karikatúry zobrazujúce ich nepriateľov. Vtedy sa žiadne medze nekladú. Protiizraelské a protižidovské karikatúry v arabských médiách napríklad preberajú motívy tých z nacistických čias. Častým terčom sú aj Spojené štáty.

Arabskí karikaturisti napriek vyhrážkam od extrémistických skupín aj vlád vo svojej práci pokračujú.

Zlatý vek arabskej karikatúry

Isté uvoľnenie nastalo počas Arabskej jari, keď sa dokonca hovorilo o zlatom veku karikatúry. Vtedy sa podľa CNN objavilo v jedinom vydaní novín aj desať karikatúr. V Egypte kreslili karikaturisti odušu, keď sýrskemu karikaturistovi Alimu Ferzatovi sýrska tajná služba polámala všetky prsty.

Dôvod? Dlhoročný karikaturista, ktorý lavíroval medzi svojou slobodou a cenzúrou režimu, si pod dojmom, že nastalo uvoľnenie, dovolil nakresliť prezidenta Bašara Asada. Nasledoval prepad, pri ktorom mu povedali, že prezidentova topánka je viac hodna ako on. Ferzat už žije v exile, kreslí ďalej.

Karikaturisti, ktorí zostávajú doma, hovoria o cenzúre, vyhrážkach, telefonátoch od zvláštnych ľudí k nim domov.

Hizballáh je tabu

Netaja sa tým, že majú limity. „Nemotám sa do náboženstva. Ak by som nakreslil Nasralláha, napadli by ma,“ vysvetľuje libanonský karikaturista Stavro Džarba. Nasralláh je šéfom libanonskej teroristickej organizácie Hizballáh.

Mnoho arabských karikaturistov uverejňuje na internete svoje diela anonymne z obáv o vlastnú bezpečnosť. Náboženstvo je pre nich viac-menej tabu.

Karikatúry sa v arabskom svete rozmohli neskôr ako v Európe . Aj preto, že islam sa skôr sústreďuje na písomný prejav a priamo zakazuje zobrazovanie Mohameda. Prvé satirické obrázky sa objavili niekedy koncom 19. storočia, potom sa však veľmi rýchlo rozšírili. Počas Arabskej jari sa stali rovnako mocným nástrojom šírenia myšlienok revolúcie ako sociálne siete.

Či sa po útoku na Charlie Hebdo niečo zmení aj pre arabských karikaturistov, je otázne. Iste sa nezníži počet vyhrážok či cenzúra. A zrejme sa čoraz menej karikaturistov bude báť prelomiť náboženské tabu.

Útok na Charlie Hebdo

Teraz najčítanejšie