Denník N

Slovák objavuje pyramídy Mayov: Na ich zániku vidíme, aké je ľudstvo nepoučiteľné

Nedávnu hystériu okolo mayského konca sveta som nechápal, hovorí Milan Kováč. Foto N – Vladimír Šimíček
Nedávnu hystériu okolo mayského konca sveta som nechápal, hovorí Milan Kováč. Foto N – Vladimír Šimíček

Mayovia stavali diaľnice, hoci nepoznali koleso. Podľa mayológa Milana Kováča boli Grékmi predkolumbovskej Ameriky.

Profesor MILAN KOVÁČ je zrejme najviac rozlietaným slovenským archeológom. Veľkú časť roka trávi v Strednej Amerike, kde odhaľuje záhady mayskej civilizácie. V týchto dňoch pripravuje tlačovú konferenciu k svojmu poslednému objavu. „Našli sme kráľovské žezlo, na ktorom je hieroglyfický nápis veľmi starého typu. Vďaka nemu získame kľúč k rozlúšteniu ďalších nápisov,“ hovorí.

Čo môže vedca zo Slovenska nadchnúť na Mayoch, zaniknutej civilizácii Strednej Ameriky?

Pokiaľ by som hovoril za seba, tak na Mayoch i ostatných civilizáciách predkolumbovskej Ameriky ma fascinuje, že vznikli bez dotyku so Starým svetom. Takých kultúr je na svete hrozne málo, keďže väčšina civilizácii bola spolu v kontakte a navzájom sa ovplyvňovala. Je to teda hlavne jej úplná inakosť, ktorú pri Mayoch vidím.

Prečo vás zaujali práve Mayovia a nie povedzme Inkovia alebo severoamerickí Indiáni?

Mayovia boli svojho času najvyspelejšou civilizáciou na americkom kontinente. Nazývajú ich aj Grékmi predkolumbovského sveta. Vybudovali obrovské mestá, s ktorými sa nemohli porovnávať ani mnohé mestá v Európe. Napríklad náš tím objavil mestá, v ktorých len v centre stojí šesťsto budov. Tieto mestá boli spojené širokými cestami, ktoré pripomínali dnešné diaľnice.

Načo im boli takéto diaľnice, keď nepoznali koleso?

Toto je práve jedna z otázok, ktoré sa veda snaží zodpovedať. Tie cesty boli dláždené kameňmi a udupané vápennou drvinou. Zrejme slúžili na rýchle presuny vojska. Zároveň umožňovali bezpečné spojenie v rozbahnenom teréne počas období dažďov.

Milan Kováč je v stredoamerickej džungli ako doma. Foto - archív M. Kováča
Milan Kováč je v stredoamerickej džungli ako doma. Foto – archív M. Kováča

V čom ďalšom Mayovia vynikali?

Stavali veľkolepé paláce, poznali saunu, mali úžasne rozvinutú astronómiu. Vedeli napríklad vypočítať zatmenie slnka stovky rokov dopredu. Dokázali dokonca popísať dráhy Venuše, ktorá má veľmi komplikovaný obeh, pretože každý rok obieha po inej dráhe. Okrem toho boli jedinou civilizáciou predkolumbovskej Ameriky, ktorá zapisovala svoje poznatky do kníh. Vynašli si na to svoj vlastný druh papiera. To je práve na tej civilizácii úžasné, že si všetky tieto veci vynašli sami.

Na druhej strane, chýbali im dosť podstatné vynálezy, ktoré boli známe Európanom.

Áno, Mayovia nepoznali nielen koleso, ale ani kov. Používali len kamenné nástroje, aké sa u nás používali ešte v mladšej dobe kamennej.

V roku 2012 sa šírili zvesti, že podľa mayského kalendára prichádza koniec sveta. Ako ste sa na to ako mayológ dívali?

Na jednej strane som bol rád, že sa zrazu o Mayov zaujíma toľko ľudí. Na strane druhej som to považoval za nepochopiteľnú hystériu. V dejinách predsa existovalo mnoho civilizácií, ktoré mali rôzne kalendáre. Nerozumel som, prečo by sme mali dôverovať práve kalendáru mayskej kultúry, ktorá mimochodom počítala s tým, že svet vnikol len v roku 3114 pred naším letopočtom.

Milan Kováč (roč. 1967) je najznámejším slovenským mayológom. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V rámci nej založil Katedru porovnávacej religionistiky, ktorú dodnes vedie. Okrem toho prednáša v USA na Missouri State University. Dlhodobo sa podieľa na výskumoch v Guatemale. Je autorom publikácii napríklad Slnko Jaguára – Náboženský svet Olmékov, Mayov a Aztékov alebo Lacandónci - Poslední praví Mayovia. Foto N - Vladimír Šimíček
Milan Kováč (roč. 1967) vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského. V rámci nej založil Katedru porovnávacej religionistiky, ktorú dodnes vedie. Okrem toho prednáša v USA na Missouri State University. Dlhodobo sa podieľa na výskumoch mayskej civilizácie v Guatemale. Je autorom viacerých publikácii, napríklad Slnko Jaguára – Náboženský svet Olmékov, Mayov a Aztékov alebo Lacandónci – Poslední praví Mayovia. Foto N – Vladimír Šimíček

A bolo to skutočne tak, že Mayovia považovali rok 2012 za koniec sveta?

Tento rok bol odvodený od jedného z možných výpočtov. Mayovia mali časovú jednotku, ktorej hovorili baktun. Ten predstavoval obdobie 400 rokov. Podľa jednej verzie kalendára malo byť takýchto baktunov trinásť a v roku 2012 sa mal skutočne zavŕšiť trinásty baktun. Väčšina bádateľov sa však prikláňa k verzii, že baktunov má byť dvadsať, takže nám zostáva 2800 rokov.

Potom podľa mayského kalendára príde koniec sveta?

Nie, Mayovia verili v cyklické plynutie času, takže po uplynutí všetkých baktunov malo prísť znovuzrodenie sveta.

Mayovia síce boli vyspelí, ale ich civilizácia zanikla ešte pred príchodom Španielov. Prečo sa to stalo?

S ich zánikom sa spájajú viaceré záhady. Takzvané centrálne oblasti Mayov, ktoré sa nachádzali na území dnešného Mexika a Guatemaly, v 10. storočí nášho letopočtu náhle skolabovali. Naraz tam boli stovky a stovky opustených miest. Príčiny zatiaľ nepoznáme. Mayská civilizácia síce pokračovala v severných oblastiach na polostrove Yucatán, kde nanovo rozkvitla, no po čase začala znovu upadať v dôsledku rôznych občianskych vojen.

Takže si úpadok privodili sami?

Ich zánik prirovnávam k zániku starovekého Ríma. Do rímskej civilizácie sa začali v istom období infiltrovať germánske kmene, ktoré postupne prevzali moc a dosadili si vlastných cisárov. To už prichádzal začiatok doby temna. U Mayov to bolo podobné. Do ich aristokracie tiež prenikli cudzinci. Naraz sa začínajú objavovať cudzie nápisy a nedlho potom prichádza rozvrat.

Jedným zo známejších mayských centier bolo Zaculeu na západe Guatemaly. Fungovalo až do príchodu Španielov. Foto - Wikipedia
Jedným zo známejších mayských centier bolo Zaculeu na západe Guatemaly. Fungovalo až do príchodu Španielov. Foto – Wikipedia

V súčasnosti je populárne študovať zániky starovekých civilizácií. Ponúka zánik Mayov nejaké poučenie pre dnešok?

Ja ako historik skôr vidím, že ľudstvo je nepoučiteľné. Pokiaľ sa hovorí „historia magistra vitae“, teda že história je učiteľkou života, tak mám o tom svoje pochybnosti. U Mayov vidím paralely najmä v environmentálnej oblasti.

Mayovia si nevážili prírodu?

Mayovia si podobne ako my mysleli, že príroda a pralesy, ktoré ich obklopujú, sú nevyčerpateľné. Klčovali tieto pralesy, aby získali drevo na vypaľovanie vápna, čo bol univerzálny stavebný materiál, alebo si týmto spôsobom uvoľňovali priestor na poľnohospodárstvo. Dôsledkami boli erózie a suchá, ktoré sa po čase dostavili. Nie je isté, do akej miery sa to podpísalo na zániku mayskej civilizácie, ale zrejme šlo o jeden z faktorov.

Milan Kováč pravidelne píše o Mayoch publikácie. Jednou z nich je aj detská knižka, ktorá vyšla v španielčine. Foto N - Vladimír Šnídl
Milan Kováč má za sebou viacero publikácií. Jednou z nich je aj detská knižka, ktorá vyšla v španielčine. Foto N – Vladimír Šnídl

V súčasnosti chystáte o Mayoch reportáž pre National Geographic. O čom presne bude?

Nášmu tímu sa podarilo objaviť jedno z najstarších mayských observatórií, ktoré bolo orientované na súhvezdie Orion. V týchto miestach Mayovia predpokladali stvorenie sveta. To bol náš čisto slovenský výskum. S kolegami sme si to tam sami vykopali a identifikovali. Potom sme oslovili observatórium v Hlohovci, aby nám prepočítali dobové modely pohybu vesmírnych telies.

Vy sám sa Mayom venujete 25 rokov. Je spomínané observatórium vaším dosiaľ najdôležitejším objavom?

Povedať, čo bolo to „naj“, je ťažké. Nám sa podarilo objaviť napríklad aj gigantické masky bohov, široké 20 metrov, ktoré boli na fasáde jednej budovy. Ďalej sme našli veľké stély, dlhé 5 metrov, na ktorých boli rozsiahle kamenné nápisy. Vďaka nim sme dokázali popísať mestá, ktoré boli na danom území, a zistili sme aj mená tamojších kráľov. Jednoducho sa nám podarilo zmapovať históriu dovtedy neznámych kráľovstiev.

Dokonca ste vraj objavili aj novú veľkú pyramídu.

V podstate áno. V mayskej civilizácii neboli pyramídami len hrobky ako v Egypte, ale aj domy alebo iné komplexy. My sme konkrétne objavili sakrálno-administratívne centrum jednej oblasti, ktoré bolo vysoké 32 metrov. Predtým si všetci mysleli, že je to len hora. V Guatemale totiž vari každá hora môže vyzerať ako pyramída a je na archeológoch, aby zistili, či je to skutočne len kopec alebo dávna stavba pokrytá hlinou a vegetáciou.

Náčrt jednej zo stél, ktorú objavil Kováčov tím. Foto - Archív M. Kováča
Náčrt jednej zo stél, ktoré objavil Kováčov tím. Foto – archív M. Kováča

Na čom pracujete teraz?

V tomto roku sa nám podarilo nájsť kráľovské žezlo z jadeitu, na ktorom je hieroglyfický nápis veľmi starého typu. Môžem povedať, že je to najkomplexnejší takýto nápis. Vďaka tomu žezlu získame kľúč k rozlúšteniu ďalších raných nápisov mayskej kultúry. A znovu je to do značnej miery náš slovenský projekt. V mojom lúštiteľskom tíme sú dvaja Slováci, Nemec, Fín, Španiel a Rus. Momentálne k tomu v Guatemale pripravujeme veľkú tlačovú konferenciu, kde budú bádatelia z celého sveta.

Slovenský vedec zrejme nie je typickým predstaviteľom mayológa. Vedci z akých krajín sa obvykle venujú Mayom? Sú to archeológovia z latinskoamerických krajín?

To ani nie, skôr naopak. Keď chcete skúmať civilizáciu, akou sú Mayovia, potrebujete vyspelú techniku, ktorá inštitúciám z Latinskej Ameriky obvykle chýba. V tomto smere majú najlepšie zázemie univerzity z USA. Tam sú predkolumbovské civilizácie veľmi populárne. O Mayoch sa učia už americké deti v škôlke. Napríklad u nás sa Mayovia v dejepise nespomínajú vôbec.

V dobách Československa bola veľká tradícia egyptológie. Vy ste sa dali na úplne inú oblasť. Bolo v našich podmienkach ťažké rozbehnúť mayológiu?

Pravdou je, že takáto tradícia tu vôbec nebola, hoci o Mayoch vychádzali publikácie aj pred rokom 1989. To bola jedna z vecí, ktorá ma motivovala. Chcel som, aby sme u nás po vzniku samostatného Slovenska založili úplne novú tradíciu. Trochu tomu pomáhali vtedajšie pomery. Síce sa dá na 90. roky nazerať všelijako, ale bola to tiež doba, keď sa na nové veci dali ľahko získať zdroje.

Znalosť hieroglyfov i mayského jazyka je podľa Kováča pre mayológa nevyhnutná. Foto - Archív M. Kováča
Znalosť hieroglyfov i mayského jazyka je podľa Kováča pre mayológa nevyhnutná. Foto – archív M. Kováča

Kde ste teda tieto zdroje získali?

Podporil nás Open Society Fund milionára Georgea Sorosa. Obrátil som sa na nich ešte ako študent s návrhom, že by som chcel založiť odbor mayológie a mezoamerických štúdií. Na to sme potrebovali urobiť aj expedíciu do Strednej Ameriky, aby sme tam nadviazali potrebné kontakty a získali študijné materiály. Nemali sme vtedy vypracovaný ani žiadny poriadny projekt. Oni sa ma však len spýtali, koľko by sme potrebovali, a už to bolo takmer vybavené.

V posledných rokoch ste spolupracovali so Slovenským archeologickým a historickým inštitútom (SAHI). To je súkromná organizácia, ktorú financoval právnik Zoroslav Kollár. Ako významná bola táto podpora?

K tomu by som najprv rád povedal niečo o vzniku tejto inštitúcie. Slovenská archeológia dlhodobo zaostávala v zahraničných výskumoch za vyspelým svetom a bola aj hlboko v tieni českej archeológie. SAHI vznikol s myšlienkou robiť vlastné výskumy, ktoré prekročia hranice Slovenska. Združili sa tam ľudia, ktorí sa venovali hlavne Mezopotámii a perspektívne Egyptu. Po čase sa objavila myšlienka pridať aj Mezoameriku ako ďalšiu významnú civilizačnú oblasť. Tak oslovili mňa. Vďaka spolupráci so SAHI sme mohli prevziať výskumy v jednej významnej lokalite v Guatemale, ktorú ešte na začiatku 20. storočia rozbehli Američania.

Boli peniaze pána Kollára kľúčové pre tieto výskumy, ako on sám tvrdí?

Ako externý spolupracovník som do detailov zasvätený nebol. Viem len, že doktor Kollár zohrával zásadnú úlohu a každý mu bol za túto pomoc vďačný. Ľudia zo SAHI o ňom hovorili, že je nadšený pre dávne civilizácie a altruisticky investuje peniaze, aby Slovensko v takýchto projektoch niečo dokázalo.

Čo bude s výskumami v Guatemale bez Zoroslava Kollára, ktorý sa rozhodol, že s mecenášstvom skončí?

Projekt v Guatemale je košatý, má svoje čiastkové výskumy, ktoré prebiehajú v spolupráci s Univerzitou Komenského, Slovenskou technickou univerzitou, Slovenskou akadémiou vied alebo sú financované našimi grantovými agentúrami. Tieto čiastkové projekty pokračujú. Aj keď je zastavenie archeologických výskumov bolestivé, my môžeme byť Zoroslavovi Kollárovi len vďační, že naše projekty takú dlhú dobu podporoval. Teraz budeme musieť zložito hľadať nové zdroje. Som však optimista.

Je na Slovensku aj iný súkromník, ktorý by investoval vlastné peniaze do archeológie?

Neviem o takom. Vidím len podnikateľov, ktorí investujú do športu, v lepšom prípade dávajú peniaze do zdravotníctva. Do vedy a tobôž do archeológie sa nehrnie nikto.

Keby ste sa stretli s nejakým podnikateľom, ako by ste ho presviedčali, aby dal peniaze práve do archeológie?

Myslím si, že aj u nás je veľa ľudí, ktorých zaujímajú dejiny civilizácií a to, odkiaľ sme prišli. Planéta je pritom plná rôznych neobjavených stavieb, predmetov a stôp, ktoré nám môžu pomôcť zodpovedať niektoré dôležité otázky. Pokiaľ by sa niekto rozhodol stať sa mecenášom archeológie, mohlo by mu to dať prinajmenšom istú kultúrnu satisfakciu, že pomohol spoznávaniu koreňov našej civilizácie.

Ako je to vo svete? Ani tam sa súkromníci do podpory archeológie nehrnú?

V západnom svete to funguje inak. Napríklad v USA je bežné, že podnikatelia sponzorujú univerzity alebo rôzne vedecké inštitúcie. Ich auly, telocvične, laboratóriá následne nesú ich mená. V amerických mestách bežne vidíte múzeum alebo knižnicu pomenovanú napríklad po miestnom žijúcom právnikovi.

Na Slovensku si však ťažko predstavíme, že by napríklad pri vašej katedre fungovala povedzme Knižnica Jozefa Majského.

To asi naozaj ťažko. Vo svete to však nie je len o pomníkoch, ale sú tam i nejaké praktické výhody. V USA si podnikatelia môžu podporu vedy odpísať z daní vo výške sto percent. Tak je to, mimochodom, aj v rozvojovej Guatemale. Na Slovensku by to však pre nich bola takmer čistá strata.

Ani v dobe internetovej sa archeológovia bez práce v teréne nezaobídu. Foto - Archív M. Kováča
Ani v dobe internetovej sa archeológovia bez práce v teréne nezaobídu. Foto – archív M. Kováča

 

Koľko ľudí sa dnes na Slovensku venuje mayológii?

Možno desať až dvadsať. Ak by som počítal len doktorandov, ktorí sa mayológii venujú už na vyššej vedeckej úrovni, tak sme šiesti. Jeden z nich prišiel z Česka, pretože takýto odbor v Česku neexistuje. Často však za nami do Bratislavy na vedecké pobyty jazdia aj mladí vedci napríklad z Nemecka, Poľska či Ruska.

Takže ste sa stali akýmsi regionálnym centrom pre štúdium Mayov?

Myslím, že to tak nazvať môžeme. Okrem toho som v Bratislave založil aj školu hieroglyfických štúdii, ktorá je hojne navštevovaná aj zo zahraničia. Každú jeseň organizujeme intenzívne kurzy lúštenia mayských hieroglyfov, ktoré sú určené aj pre verejnosť.

Čo je okrem znalosti hieroglyfov dôležité na to, aby sa človek mohol tomuto odboru venovať? Aká je výbava mayológa?

Základom je určite znalosť miestnych jazykov – teda španielčiny a neskôr i mayčiny. Teraz mám na mysli predovšetkým starú mayčinu. Mayovia ako národ totiž žijú aj dnes, dokonca ich je zhruba sedem miliónov. Súčasný mayský jazyk však už má inú podobu.

Dá sa mayský jazyk prirovnať k niektorému indoeurópskemu jazyku?

Nedá. Gramatika je pre nás navonok nepochopiteľná. V mayskom jazyku musíte napríklad vyjadrovať, či sú nejaké predmety okrúhle alebo hranaté. Niektoré hlásky musíte dokonca spievať.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda

Teraz najčítanejšie