Denník N

Maďarská politika na Slovensku: vyhliadky po apokalypse

Béla Bugár, predseda Mosta-Híd, maďarský premiér Viktor Orbán a Gyula Bárdos, líder MKS. Foto – N, TASR/AP a TASR
Béla Bugár, predseda Mosta-Híd, maďarský premiér Viktor Orbán a Gyula Bárdos, líder MKS. Foto – N, TASR/AP a TASR

Koniec maďarských strán v slovenskom parlamente po februárových voľbách nemohol prekvapiť nikoho, kto aspoň povrchne sleduje dianie v krajine. Predpovedať ďalší vývoj je však ťažké najmä preto, že existujúce strany sú v štádiu pokročilého morálneho rozkladu.

Rokovania medzi dvoma blokmi maďarských strán, ktoré sa začali v minulom roku v lete, znamenali posledný zúfalý pokus o záchranu maďarského zastúpenia v parlamente. Rokovaniam však predchádzala dlhá séria zlyhaní na obidvoch stranách.

Katastrofa č. 1: Most

Most-Híd strácal dôveru svojich voličov už od marca 2016, teda od vstupu do koalície s Ficom a Dankom. Niektoré dosiahnuté výsledky však pomohli strane udržať sa tesne nad hranicou zvoliteľnosti a dodali lídrom strany značnú (ako sa ukázalo: značne prehnanú) sebaistotu.

Voliči však intenzívne vnímali, ako sa strana, ktorá hlásala potrebu upevňovania právneho štátu, stala vazalom korupčných kruhov a začala preberať ich maniere. Pozemkové kauzy Bélu Bugára, jeho alibistické reakcie na dianie okolo Ladislava Bašternáka a Roberta Kaliňáka, podpora Jaroslava Rezníka a iné „drobné prešľapy“ postupne odrádzali aj tých prívržencov strany, ktorí považovali spájanie so Smerom a s SNS za pochopiteľný a nutný krok na udržanie stability a naštartovanie rozvoja zabudnutých južných regiónov Slovenska.

Zlom nastal po Kuciakovej vražde a rozhodnutí strany podržať Smer pri moci. Nástup nových, liberálnych, centristických a proeurópskych strán a odchod výrazných slovenských tvárí z Mosta viedli k definitívnej strate slovenských voličov, necitlivé kroky v oblasti menšinovej politiky (ako „náhodné zakázanie“ spievania maďarskej hymny a zanedbanie menšinových tém v prezidentských voľbách) zničili aj zvyšky maďarskej voličskej základne. Značka Mosta sa stala po týchto udalostiach toxickou.

Katastrofa č. 2: SMK

Aj druhý blok maďarských strán mal za sebou neľahké obdobie. SMK po celej dekáde mimo parlamentu nedokázala oslovovať voličov potrebnou dynamikou a po nástupe nových tvárí, ktoré založili hnutie Spolupatričnosť, sa začali vážne vnútorné konflikty o preberanie líderstva v strane, ktoré trvajú dodnes.

Aj keď pre väčšinu maďarských voličov na Slovensku je politika maďarskej vlády prijateľná, pre určité vrstvy, najmä pre časť bývalých voličov Mosta, je úzky vzťah SMK s Orbánom problém.

Pre samotnú stranu je pritom problém aj to, že po dlhoročnej závislosti prišla o vlastnú dynamiku a väčšinou len bez uvažovania preberá nápady a inovácie Fideszu. Toto však v tunajších pomeroch očividne nestačí na víťazstvo.

Katastrofa č. 3: Most+SMK

Rokovania medzi týmito dvoma blokmi (na strane Mosta vystupoval ich miniatúrny partner Maďarská kresťanskodemokratická aliancia a na strane SMK Maďarské fórum Zsolta Simona a nové hnutie Spolupatričnosť) len prehlbovali krízu politických elít, pretože ich sprevádzali malicherné osobné spory, ktoré vyvolávali znechutenie voličov. Tieto osobné spory nakoniec potopili potenciálnu jednotu, ktorá by bola aj tak neúprimná, nedôveryhodná a sledovala by iba prežitie dlhodobých funkcionárov týchto blokov.

Zlyhanie zdĺhavých, netransparentných a formalistických rokovaní len zdôraznilo aroganciu a neschopnosť politických lídrov a ich neochotu skutočne zastupovať záujmy voličov – teda Maďarov na Slovensku. Pre politikov Mosta predstavovali štyri roky v toxickej koalícii ťažko spracovateľnú morálnu záťaž. SMK zase zostala bez jasného lídra a jej štruktúry nechápavo sledovali vnútorné stranícke súboje. Výsledok bol jasný už vopred.

Obraz krajiny po búrke

Vývoj v posledných takmer troch mesiacoch poznačil šok

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie