Denník N

Moje karpatské mapy

Foto - autor
Foto – autor

Mapa musí byť veľká, musí nás pohltiť ako plátno v kine!

Autor je spisovateľ

Mapa, to nie je len prostý obraz krajiny. Je to jej zrkadlový odraz na hladine oblohy. A teda iná skutočnosť. Narcis vie.

Ja mapy milujem z rôznych dôvodov. Milujem ich ako obrazy; z čisto estetického hľadiska. Milujem, keď mi rozprávajú o čase; o tom, čo už nie je a čo vtedy (ešte) nebolo. Milujem ich ako básne, keď mi šepocú tajomné zabudnuté názvy, o pôvode ktorých nevieme vôbec nič. A milujem ich aj ako filozofické úvahy. O orientácii vo svete; o mieste človeka na tejto planéte.

Momentálne žijem v Malých Karpatoch, na úpätí ich najvyššieho vrchu Záruby. A tak sa ponáram do máp širokého okolia. Fyzicky i na papieri. Uprostred hôr sa mi v hlave roztvárajú mapy a nervová sústava tenučkých lesných ciest, doma nad mapou mi zas v mysli klíči živý les.

Zdalo by sa, že jedna mapa človeku postačí. No to je omyl. Ani milovníka umenia nenútime, aby sa uspokojil s jedinou Benkovou krajinkou, ale necháme ho blúdiť po mnohých výstavných sieňach.

Moja prvá karpatská mapa vyšla v roku 1984 a má prídomok „letná“, preto ju môžem používať len štvrť roka. Naša dedinka Trstín je na nej zakreslená celkom na severnom okraji, akoby ďalej už nič nebolo. Celá oblasť Myjavy – hic sunt dracones. Napriek tomu ju mám veľmi rád.

Druhá mapa je o čosi staršia, ale zachovalejšia. Je vložená v 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie