Denník N

Včelstvá vymierajú len lokálne, na celom svete ich počet rastie, vraví odborníčka na včely

Biologička a včelárka Alena Bruce Krejčí. Foto – archív A. B. K.
Biologička a včelárka Alena Bruce Krejčí. Foto – archív A. B. K.

V laboratóriu sa ukázalo, že pesticídy včelám ubližujú, mení sa ich schopnosť rozpoznávať javy v okolí a zhoršuje sa komunikácia s ostatnými včelami, vraví česká biologička a včelárka Alena Bruce Krejčí.

Zároveň dodáva, že keď sa robila štúdia na úľoch v prirodzenom prostredí, ukázalo sa, že si včely s toxínmi celkom dobre poradia. Aj dávky, ktoré mali na ne v laboratórnych podmienkach negatívny efekt, dokážu včely v prirodzenom prostredí rozptýliť.

Bruce Krejčí v rozhovore pre český Deník N vysvetľuje tiež, koľkokrát za život vyletí z úľa kráľovná matka, ako vzniká nový roj, koľko včiel prežije zimu a kedy je najlepšie postrekovať repku, aby to včelám neublížilo.

Kedy vám naposledy uleteli včely?

Obrazne i doslova pred dvoma rokmi, keď som plne pochopila zmysel porekadla pozerá, akoby mu uleteli včely. V ten rok som urobila všetko, ako malo byť, starostlivo, poriadne, včas. Rovnako ako každý rok. Na začiatku septembra som mala úľ plný včiel, o štrnásť dní úľ plný zásob, ale bez včiel.

Čo sa stalo?

Krátkoveké včely asi pomreli a dlhoveké sa nenarodili. Normálne práve v auguste, septembri, októbri dochádza k výmene letnej generácie včiel za zimnú. Choré alebo staršie včely väčšinou neumierajú v úli, nechcú ostatným pridávať prácu a šíriť choroby. Vyletia a už sa nevrátia. To sa zrejme stalo aj s mojimi. Ale so všetkými.

Bola som zúfalá, hľadala som vinníka, ale nenašla. Doteraz neviem, čo sa presne stalo. Pravdepodobne za to mohli vírusy. Bolo mi ľúto včiel, času, medu.

Ten rok bol však pre celé južné Čechy zlý, zahynulo veľa včelstiev. Našťastie sa takáto situácia u nás neopakuje príliš často, ide skôr o lokálnu záležitosť. V anglicky hovoriacich krajinách pre ňu existuje vedecký termín syndróm kolapsu včelstiev, stav, keď včelstvo rýchlo uhynie, väčšinou z neznámych príčin.

Takže je pravda, čo sa píše v titulkoch? Vymierajú včely?

So slovami ako „vymieranie“ by som bola opatrná. Dlhodobo je u nás úmrtnosť okolo pätnásť percent, čo nie je také hrozné. Vyzerá to, že tohtoročná zima bola horšia, podľa prvých dát ju neprežila až pätina včelstiev. V Amerike je to štyridsať percent, čo je zlé, ale vymieranie to tiež nie je.

Vždy záleží na interpretácii dát. V skutočnosti počet včelstiev na svete mierne rastie. Straty sú veľké, ale včelári sú aktívni a nahrádzajú ich. Síce zahynie dvadsať percent včiel, ale o rok sú včelári zase tam, kde boli. Alebo aj trochu ďalej. Ale stojí to peniaze a veľké úsilie. Väčšie umieranie včiel je zväčša len lokálne.

Ako lokálne?

Ako som už povedala, pred dvoma rokmi boli u nás v južných Čechách úhyny obrovské. Aj skúsení včelári prišli o veľkú časť svojich včelstiev. Zrejme pre vírusy, ktoré prenáša roztoč Varroa. Ten včelám škodí ako parazit, ale zároveň prenáša choroby. Keď sa ich výskyt vymkne spod kontroly, dokážu včelstvo rýchlo zdecimovať.

Úhyny prichádzajú vo vlnách a stále sa nevie prečo. Vlaňajší a tento rok sa u nás, naopak, zdajú byť úžasné, ale o kúsok ďalej na Morave bola minulá jeseň katastrofálna. Preto sa hodnotenie včelárskej sezóny robí vždy na základe dotazníkov vyplnených včelármi z celej krajiny, aby v tom nebolo lokálne skreslenie.

Hovorí sa, že ak vymrú včely, vymrú aj ľudia.

Štyri roky po nich. Ako vraj povedal Albert Einstein.

A povedal?

Nikdy som nevidela, že by ten citát niekto vyhľadal a potvrdil. Je to pekné, dobre sa to pamätá a šíri.

Ako to teda je? Do akej miery je obživa ľudstva závislá od včiel?

Keby včely vymreli, nastal by problém, ale koniec sveta

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická zmena

Rozhovory

Príroda, Veda

Teraz najčítanejšie