Denník N

Začiatok konca demokratického Hongkongu? Tri verzie, čo má Čína za lubom

Na nepovolenom proteste proti bezpečnostnej legislatíve, ktorá obchádza demokratické inštitúcie v Hongkongu. Foto - TASR/AP
Na nepovolenom proteste proti bezpečnostnej legislatíve, ktorá obchádza demokratické inštitúcie v Hongkongu. Foto – TASR/AP

Čína obchádza parlament v Hongkongu, kde chce presadiť svoju bezpečnostnú legislatívu. Miestni sa boja, že je to začiatok konca ich slobody.

Relatívny pokoj, ktorý dočasne nastal v súvislosti s epidémiou koronavírusu v Hongkongu, znovu nahradili násilím rozohnané demonštrácie, zatýkania, pády na burzách a obavy o náhly koniec demokratického Hongkongu, ako ho poznáme teraz.

Súčasná situácia v bývalej britskej provincii sa dokonca prirovnáva k roku 2014, keď Rusko po vojenskej okupácii anektovalo ukrajinský polostrov Krym. Hoci v tomto prípade svet uznáva Hongkong ako čínske územie – s demokratickými výsadami. Tie sú však už dlhšie v ohrození.

Deň po tom, ako polícia použila na demonštrantov slzný plyn a zatkla stovky ľudí, v piatok prudko padli akcie burzy v Hongkongu. Dôvodom nového napätia a nervozity medzi investormi je nový bezpečnostný zákon.

„V nedeľu vypukli prvé protesty od januára, keď sa situácia upokojila počas epidémie koronavírusu. Zúčastnilo sa ich len niekoľko stoviek protestujúcich, pretože ľudia sú zatiaľ opatrní vzhľadom na vírus. Protest bol nelegálny, a polícia preto začala do pol hodiny strieľať slzný plyn a po asi troch hodinách bolo po všetkom,“ opisuje situáciu slovenský sinológ Martin Šebeňa, ktorý žije v Hongkongu, kde pôsobí na miestnej univerzite.

Prečo sa vracajú do ulíc

Spúšťačom protestov je bezpečnostná legislatíva, ktorá vyvoláva nové a ešte výraznejšie obavy z toho, že Peking prestáva plniť dohodu, že Hongkong bude súčasťou modelu jedna krajina, dva systémy.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Protesty v Hongkongu

Svet

Teraz najčítanejšie