Denník N

Psychologička: Návrat do školy nebude ľahký, no pre mnohé deti bude balzamom na dušu

Psychologička Kornélia Ďuríková. Foto N - Vladimír Šimíček
Psychologička Kornélia Ďuríková. Foto N – Vladimír Šimíček

Školská psychologička Kornélia Ďuríková bola aj počas „koronavírusových prázdnin“ v kontakte so žiakmi a sledovala, že mnohým veľmi chýba priamy kontakt s rovesníkmi. Chýbali im aj učitelia a niektorým aj samotné učenie.

„Myslím si, že sme si doteraz ani neuvedomovali, čo pre nás reálne znamená škola. Nie je to len prostredie, ktoré je zdrojom vedomostí a informácií, ale tiež prostredie, ktoré výrazne sýti sociálne a emocionálne potreby detí, zásadnou mierou ovplyvňuje ich život,“ hovorí psychologička.

Dnes podľa nej ešte nemáme zmapované, čo urobili takmer tri mesiace sociálnej izolácie s deťmi a ako sa podpísali na ich duševnom zdraví. „Reálne dosahy sa môžu prejaviť o pár týždňov alebo mesiacov. Možno až o pár rokov. Až vtedy uvidíme, ako sa s tým vyrovnali, čo to s nimi urobilo.“

V rozhovore hovorí aj o tom, ako pripraviť deti na návrat do školy, s čím by mali rátať rodičia aj učitelia a v ktorých prípadoch je lepšie deti do školy neposielať.

Či už sa deti vrátia do školy v júni, alebo v septembri, návrat zrejme nebude jednoduchý. S čím všetkým musia rátať rodičia aj učitelia?

V prvom rade si treba uvedomiť všetky okolnosti návratu detí do škôl. Deti prichádzajú z rôzneho prostredia, boli v rozdielnej situácii, to znamená, že deti, ktoré sa vrátia do škôl, budú na tom odlišne aj zo psychickej stránky. Každé dieťa má iné zázemie, inú situáciu doma, iný životný príbeh. Sú deti, ktoré mali doma pohodu, lásku, dobré podmienky. No sú tu aj také, ktoré boli svedkami hádok, konfliktov, domáceho násilia. Mnohé deti pociťujú strach rodičov o zamestnanie, citlivo vnímajú ich diskusie o koronavíruse a finančných problémoch.

Deti tiež majú za sebou iný spôsob vyučovania a učenia sa, za posledné týždne vypadli z pravidelného režimu, stratili svoje návyky alebo sa im výrazne narušili. Pre sociálnu izoláciu nemohli byť v kontakte s učiteľmi, so spolužiakmi, ale ani s ďalšími ľuďmi. Nemohli chodiť von, hrať sa, hýbať sa.

Zmenila sa nielen atmosféra v mnohých rodinách, ale aj školy zažili tri mesiace stresu a napätia. Za toto obdobie sa v školstve udialo toľko zmien, koľko sa predtým neudialo za celé roky. To znamená, že deti, rodičia aj učitelia boli vystavení intenzívnemu tlaku a napätiu. Návrat do školy tak bude pre všetkých v úplne inom kontexte, ako to zvykne byť po nejakej kratšej prestávke alebo po prázdninách.

Pre ktoré deti môže byť návrat obzvlášť náročný?

Netreba zabúdať, že je tu aj skupina detí, ktoré majú psychické problémy. Psychiatri a psychológovia posledné roky zaznamenávajú nárast psychických problémov u detí. Zatiaľ nevieme, ako tieto deti zvládajú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Rodičovstvo

Rozhovory

Rodina a vzťahy, Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie