Denník N

Prečo pozývať ženy do diskusie o interrupciách? 

Marián Kuffa pred parlamentom v júni 2018 s ľuďmi modliacimi sa za sprísnenie interrupcií. Foto N – Tomáš Benedikovič
Marián Kuffa pred parlamentom v júni 2018 s ľuďmi modliacimi sa za sprísnenie interrupcií. Foto N – Tomáš Benedikovič

Požiadavka na rodovo vyvážené obsadenie verejnej diskusie o interrupciách nevyplýva z „gender ideológie“, ale z demokratických základov štátu. Ignorancia tejto otázky nemusí byť myslená zle, v praxi sa však môže javiť ako prejav lenivosti alebo povýšenectva. 

Autor je vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva
na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity
a vedecký pracovník v Ústave štátu a práva SAV

Jaroslav Daniška zastáva názor, že na obsah a kvalitu diskusie o interrupciách nemá vplyv rodové zastúpenie jej účinkujúcich. Interrupcie sú ľudskoprávnou témou, a keďže ľudské práva sú univerzálne, môže o nich kompetentne diskutovať každý, nielen ženy. Okrem toho sa zdá byť logické, že pri hodnotení kvality diskusie by mala byť podstatná vecná sila argumentácie, a nie osobné vlastnosti argumentujúcich. V opačnom prípade by sme sa mohli dopustiť argumentačného faulu ad hominem.

Navyše v niektorých konzervatívnych kruhoch sa rodovo vyvážené zastúpenie chápe len ako „ideologická“ požiadavka. V tejto perspektíve sa námietka nevyváženého zastúpenia nevníma ako vada znižujúca férovosť diskusie alebo šancu na dosiahnutie objektívnej pravdy či spravodlivého rozhodnutia. Skôr ide o chybičku krásy, ktorá prekáža len „sociálno-liberálnej klike“. V Daniškovej skratke: „Neriešim veci genderovo, zaujíma ma výhradne polemika.“

Dokáže sa muž pozerať ženskými očami?

Je pozoruhodné, že konzervatívci, ktorí sa často odvolávajú na to, že medzi mužmi a ženami existuje celý rad prirodzených rozdielov, v diskusii o interrupciách prehliadajú rozdiel ten úplne najpodstatnejší: že iba ženy majú maternice. Hoci na akte plodenia sa zúčastňujú obe pohlavia, len ženy môžu byť tehotné a len ony môžu rodiť. Dôsledky tohto aktu teda ženy znášajú s nepomerne väčšou intenzitou ako muži. Tak to chcela príroda, pre niektorých Boh. Má však tento nemeniteľný prirodzený poriadok vecí zavážiť pri rozosielaní pozvánok do diskusie o interrupciách?

Vo všeobecnej rovine platí, že na pochopenie určitej skúsenosti nepotrebujeme, aby sme túto skúsenosť osobne zažili. Preto dokázal francúzsky aristokrat Tocqueville vo svojej knihe O demokracii v Amerike zachytiť rovnostársku mentalitu Američanov oveľa lepšie ako samotní Američania. A preto dokážu skúsení psychológovia pochopiť motiváciu určitého konania lepšie ako samotný konajúci. Mať osobnú skúsenosť jednoducho neznamená mať poznanie. Hoci je osobná skúsenosť s tehotenstvom a pôrodom neprenosná, sama osebe nezaručuje epistemickú nadradenosť žien nad mužmi.

Dá sa z tohto záveru vyvodiť, že v diskusii o interrupciách je ženská skúsenosť irelevantná? Nedá, pretože diskusie o interrupciách nemajú epistemickú povahu: nejde v nich o objavovanie nejakej objektívnej pravdy či o pochopenie nejakej skúsenosti, nie je to otázka faktu. Väčšinou v nich ide o formulovanie a odôvodňovanie všeobecne záväzných pravidiel správania, diskutuje sa o tom, či by sme mali zmeniť aktuálne platné právo, ide o otázku názoru.

Z princípov demokracie pritom vyplýva, že v diskusii o zmene práva by mali byť zastúpené všetky osoby, ktorých sa táto zmena dotýka, osobitne tie, na ktoré dolieha najväčšmi. V diskusiách o interrupciách by preto určite nemali chýbať ženy. Poďme trochu do detailov:

Čo robíme, keď diskutujeme o interrupciách? 

Výraz „diskusia“ môže označovať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Interrupcie

Komentáre

Teraz najčítanejšie