Denník N

Čo s odpadom vedľa kontajnerov?

Foto - Bratislava-Staré Mesto
Foto – Bratislava-Staré Mesto

Či už na národnej alebo lokálnej úrovni, experimenty dokážu presne identifikovať, čo vo verejných politikách v praxi naozaj funguje.

Autori pracujú v Inštitúte environmetálnej politiky

Chceli sme to vidieť na vlastné oči. Schovali sme sa za veľkú bielu dodávku a čakali, čo sa bude diať. Netrvalo to ani pol hodiny. O pol siedmej večer v bratislavskom Starom Meste neznámy muž zo svojej Fabie vyložil hneď vedľa kontajnerov na papier dve veľké škatule plné kartónov. O hodinu pribudla stará drevená stolička.

Nelegálna skládka na Gaštanovej priamo vedľa kontajnerov sa takto rozrastá pravidelne. Spomedzi 34 zberných stojísk v bratislavskom Starom Meste sú podobným neporiadkom notoricky známe aj Búdková, Žižková a Timravina. Čo s tým?

Tvorba verejnej politiky s využitím behaviorálnej vedy začína byť vo svete štandardom. Aj na Slovensku už máme prvé príklady. V Inštitúte environmentálnej politiky sme sa rozhodli vyskúšať spraviť experiment, ktorý by znížil množstvo odpadu v okolí farebných kontajnerov na triedený zber.

Čo so znečistenými stojiskami

Spolu s ÚVP FSEV UK a mestskou časťou Staré Mesto Bratislava sme sa pozreli na dáta a prešli všetky lokality osobne. Všetky mali niečo spoločné – boli jednoducho prístupné a blízko frekventovanej cesty z lukratívnych častí mesta.

Ako prvý nápad sa teda núkalo fyzické znemožnenie dostupnosti stojiska alebo jeho premiestnenie. To však v danom čase nebolo možné, keďže mesto nemalo k dispozícii alternatívne miesto. Zátarasy by obmedzovali priechodnosť ulice a boli pridrahé.

Dve intervencie pre znečisťovateľov 

Na základe literatúry v oblasti zmien správania a po konzultácii s holandským behaviorálnym tímom experimentu Koniec umiestňovaniu odpadu vedľa kontajnerov sme nakoniec vybrali dve opatrenia, ktorých účinok sme chceli zmerať.

Pri stojisku na Búdkovej sme na zem nastriekali odporúčanie, aké druhy odpadu sem nepatria a čo s nimi robiť. V reči behaviorálnej vedy ide o klasické zjednodušenie a rámcovanie informácie. Na Žižkovej a Timravinej sme použili metódu injuktívnej sociálnej normy a porovnávania sa. Tabule s nápisom vedľa košov pripomínajú kontext stojiska a čo by nebolo dobré na ňom robiť.

Foto – Bratislava-Staré Mesto

Výnimkou bolo extrémne znečistené stojisko Gaštanová, kde sme sa rozhodli aplikovať Teóriu rozbitého okna. Ľudia budú podľa tejto teórie skôr znečisťovať už zanedbané miesto. Stojisko bolo preto vyčistené a boli tu osadené kvetináče, ktoré mali vyvolať dojem, že miesto nie je opustené a niekomu na ňom záleží. Tiež tu bola osadená tabuľa s nápisom „Odpad nehádž vedľa koša, učia nás to v blízkej škole. Si náš vzor“ a aplikovaný nástrek na chodník pred košmi.

Dá sa to lacno aj ekologicky

Náklady na celý experiment bez ceny práce nepresiahli 200 eur, keďže sme sa snažili využiť čo najviac „second-hand“ riešení. Dosky zo zadných dielov skríň zo zberného dvora boli napríklad použité na šablóny a tabule sme spevnili vyhodenými hliníkovými platňami. Zastarané kvetináče z dvora technických služieb sme natreli a obili starými doskami z Novej Cvernovky. Išlo to najmä vďaka flexibilite partnerov v snahe prispieť rovnakým dielom pri zháňaní a výrobe komponentov.

Problémy merania a výsledky bez záverov

Na vyhodnotenie (ne)účinku prijatých opatrení je, samozrejme, potrebné merať znečistenie nejaký čas pred a aj po zavedení našich behaviorálnych vylepšení ako aj takzvaného kontrolného miesta, ktoré ostane bez zmeny.

Štatistika o objeme a druhu odpadu pre každé jedno miesto sa bežne nerobí. Znečistenie sme preto odhadovali analýzou fotiek, ktoré nám počas piatich mesiacov posielali zvozníci. Bohužiaľ, najmä zlá kvalita a použiteľnosť poskytnutých fotiek nám v podstate neumožnila dáta vyhodnotiť. Okrem toho mestská časť informovala o experimente v miestnych novinách a na facebooku a pri jednom zo sledovaných miest sa zvýšila frekvencia zvozov, čo mohlo tiež ovplyvniť výsledky.

Foto – Bratislava-Staré Mesto

Ako to urobiť nabudúce

Aj keď sa nám náš cieľ v tomto prípade úplne dosiahnuť nepodarilo, mnohé sme sa naučili. Toto sú naše tipy pre všetky budúce experimenty:

  • Zachovajte experimentálny charakter a komunikujte, že cieľom je skúsiť niečo nové. Testované riešenie nemusí nutne priniesť zlepšenie.
  • Zachovajte mlčanlivosť partnerov v procese prípravy a monitorovania, aby ste neovplyvnili výsledky, t.j. nepublikovať informácie o projekte počas jeho trvania.
  • Záujem inej organizácie automaticky neznamená aj záujem poverených zamestnancov. Je dôležité, aby sa do prípravy experimentu zapojili ľudia s nadšením a zamestnávateľ ich v tom podporil. Dôležitá je stabilná kontaktná osoba. Nám sa napríklad stalo, že kľúčový človek prestal pre spoločnosť pracovať, čím sa stratil plynulý tok informácií.
  • Majte zber dát vo svojej kompetencii. Je to kľúčová časť, od ktorej závisí schopnosť hodnotiť výsledky.
  • Pomenujte si riziká a vytvorte si záložný plán. Medzi analýzou, dizajnom a samotnou intervenciou môže dôjsť k nepredvídateľným zmenám, na ktoré treba reagovať. V našom prípade nám napríklad ukradli osadené kvetináče .
  • Nájdite vhodné kontrolné miesto s podobnými charakteristikami.

Či už na národnej alebo lokálnej úrovni, experimenty dokážu presne identifikovať, čo vo verejných politikách v praxi naozaj funguje. Netreba sa báť neúspechu. Za hŕstkou úspešných experimentov stojí rádovo väčší počet neúspešných, z ktorých sa dá poučiť. A tie úspešné majú potenciál zmeniť naše životy a ušetriť obrovské množstvo peňazí. Ako ukazuje aj naša skúsenosť, správny dizajn a bezchybná komunikácia medzi partnermi sú nevyhnutné ingrediencie úspechu.

Komentáre

Teraz najčítanejšie