Minister Gröhling: Predpokladám, že v septembri pôjdu všetci do škôl. Povinné škôlky zrejme odložíme

Minister školstva Branislav Gröhling má za sebou takmer tri mesiace vo funkcii, v ktorej riešil nové fungovanie maturít, prijímačiek či vzdelávania na diaľku.

Venovali sa však na ministerstve dostatočne vzdelávaniu detí z chudobného prostredia? Ako chcú riešiť priepasť, ktorú medzi nimi a ostatnými deťmi ešte výraznejšie prehĺbila koronakríza? Prečo stroskotali rokovania ministerstva s operátormi o rozdávaní dát chudobným deťom?

V rozhovore sa dočítate aj:

• či bude povinná škôlka pre päťročné deti od roku 2021,
• či vie aj liberálny minister riešiť sociálne témy,
• ako sa pôjde do školy v septembri,
• čo bude ministerstvo pripravovať cez leto.

Od minulého týždňa chodíte po školách v krajských mestách. Aké máte zatiaľ reakcie na otváranie škôl od 1. júna?

Je to zmes rôznych reakcií. Je v nej aj nadšenie, pretože všetci sa už tešia, že idú po takom dlhom čase do školy. Zároveň je to rešpekt pred všetkými pravidlami a opatreniami, ktoré nastavujeme. Ale prevláda pozitívny názor. Prichádzame na to, že správny spôsob vzdelávania bude zmiešanie prezenčnej aj dištančnej formy.

Ako to myslíte? 

Správne vzdelávanie musí byť aj také, že učiteľ na jednej strane stojí pred žiakmi a vysvetľuje učivo rôznymi metódami, no na druhej strane robí aj rôzne projekty, ktoré budú môcť študenti obhajovať online spôsobom. Asi každému napadne otázka, že ktorá z foriem bude víťaziť.

Ktorá teda? 

Nechal by som to na jednotlivé školy, aby si namiešali vlastný pomer. Neprislúcha ministerstvu, aby to určovalo.

Zriaďovatelia a riaditelia škôl si robia interné prieskumy, koľko rodičov chce poslať deti do škôl. Z prieskumu agentúry AKO vyplynulo, že približne 40 percent rodičov nechce dať deti do škôl. Aké máte ohlasy z terénu vy? 

Terén kopíruje výsledky tohto prieskumu. Niektoré kraje však mali získať ohlasy od rodičov do dnešného dňa, čiže výsledky sa ešte len dozvieme. Ale točíme sa niekde okolo 60 percent záujmu. Na toto obdobie je to celkom vysoké číslo.

Očakávali ste menej? 

Mysleli sme si, že sa budeme lámať v polovici. Pre mňa je 60 percent naozaj optimistickým číslom. Myslím si, že zvládneme aj pravidlá, ktoré sme si nastavili, najmä delenie na skupiny v materských a v základných školách.

Školy teda nemusia mať problém s kapacitou? 

Pokiaľ viem, v základných školách nebude problém, pretože pre žiakov 1. až 5. ročníka sú k dispozícii kapacity druhého stupňa. Pri materských školách máme problém aj bez koronakrízy, nie to teraz, keď delíme deti na menšie skupiny. Určite neuspokojíme stopercentne záujem všetkých rodičov.

Čo majú robiť rodičia, ktorých deti nevezmú do základných škôl pre nedostatok miesta?  

Nepočul som o tom, že by bol v základných školách problém s kapacitou. Školy majú možnosť využívať aj učiteľov alebo vychovávateľov či triedy z druhého stupňa, je to na riaditeľovi. My nevieme nastaviť pravidlá pre tritisíc materských škôl a 2200 základných škôl. Nastavovali sme rámce, v ktorých sa mohol každý riaditeľ rozhodnúť. Vzdelávanie má potom fungovať klasickým dištančným spôsobom. V jednej košickej základnej škole už učitelia montujú webkamery priamo do triedy, aby celé vysielanie z triedy prenášali online.

Od januára 2021 majú do škôlok povinne nastúpiť päťročné deti. Zvládne školský systém túto zmenu?

Musíme si urobiť prieskum, ako na tom stojíme. Už ako opozičný poslanec som hovoril, že sa to nebude stíhať. Myslím si, že týchto pár mesiacov navyše spôsobilo, že sa pozastavili práce, ktoré sa mali využiť na budovanie materských škôl. S väčšou pravdepodobnosťou budeme musieť tento termín posúvať.

Bude sa presúvať na september 2021 alebo až na január 2022? 

Je pre mňa ťažké hovoriť termín, ktorý môže ovplyvniť celý systém, pretože nemám presné čísla.

V Česku sa už v niekoľkých školách vyskytli deti s koronavírusom, úrady potom poslali do karantény všetkých spolužiakov a ich rodiny. Čo sa stane, keď sa takýto prípad vyskytne na Slovensku? 

To je záludná