Denník N

Spočítali sme hlasy za sprísnenie interrupcií v parlamente: stúpenci zákazu zatiaľ nemajú väčšinu

Richard Vašečka. Foto N - Tomáš Benedikovič
Richard Vašečka. Foto N – Tomáš Benedikovič

Tento parlament nemusí byť taký konzervatívny, ako sa zdá. Odhad Denníka N hovorí, že približne 70 poslancov nepodporuje „poľský model“, asi 50 až 60 poslancov by mohlo hlasovať za, postoj ostatných je nejasný. Rozhodnú okolnosti či taktika.

Poslankyňa Anna Záborská (Kresťanská únia, klub OĽaNO) tento týždeň prekvapila liberálov aj zástancov sprísňovania interrupcií.

V rozhovore pre Aktuality.sk vyhlásila, že nechce ísť cestou takzvaného poľského modelu, teda zákazu interrupcií na vyžiadanie, a namiesto zákazov chce ženám pomôcť s rozhodnutím na interrupcie neísť.

„Je to jej rozhodnutie. Ja musím urobiť maximum pre to, aby sa rozhodla inak, ale ak sa pre potrat rozhodne, tak ja to jej rozhodnutie rešpektujem, pretože vyznávam hodnotu slobody,“ povedala o práve ženy na potrat.

Záborská tým potvrdzuje náznaky z koalície, že najpravdepodobnejšia verzia zákona, ktorú v najbližšom období v súvislosti s interrupciami vládni poslanci predložia, sa inšpiruje návrhom OĽaNO z minulého volebného obdobia, za ktorý vtedy hlasovali napríklad aj poslanci liberálnej SaS. Jeho podstatou bola podpora utajeného tehotenstva formou výplaty nemocenského po 21. týždni.

Znamená to, že ak by tento zákon prešiel, koaliční poslanci už nebudú ďalej sprísňovať interrupcie? To záleží na tom, ako by ustáli tlak kresťanských aktivistov a pro-life hnutia. A ten príde, čo v reakcii na Záborskej rozhovor pre Aktuality naznačil bývalý výkonný sekretár katolíckej Konferencie biskupov Slovenska Anton Ziolkovský.

„Myslím si, že v tejto chvíli by sme Anne Záborskej napriek niektorým nejasným vyjadreniam mali dôverovať. Držať jej palce a modliť sa, aby spolu s ďalšími poslancami dotiahli zlepšenie ochrany nenarodených detí do konca,“ napísal Ziolkovský, podľa ktorého by kresťanskí politici mali presadzovať „aspoň zákaz potratov na požiadanie“.

Zákaz interrupcií na požiadanie v minulom volebnom období trikrát predložil Záborskej kolega z Kresťanskej únie, poslanec Richard Vašečka. Neprešiel. A rovnako dopadla aj snaha o skrátenie obdobia, počas ktorého je možné interrupcie vykonať, z 12. týždňov tehotenstva na osem či sedem (tento návrh predkladali kotlebovci, respektíve časť Sme rodina). Vašečka však stále hovorí, že až takáto zmena spĺňa jeho predstavu.

Naposledy, ešte v minulom parlamente, jeho návrhy získali hlasy okolo 45 poslancov zo 150-členného parlamentu. Pozreli sme sa na minulé hlasovania znovuzvolených poslancov a desiatky nových oslovili, aby sme sa pokúsili odhadnúť, koľko zákonodarcov by za takéto sprísnenie interrupcií hlasovalo dnes.

Klub OĽaNO s premiérom Matovičom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Klub OĽaNO – najväčšia neznáma

Najsilnejší poslanecký klub v parlamente, ktorý združuje 53 poslancov, je pre prípadné sprísňovanie interrupcií kľúčový. A zároveň je dnes najväčšou neznámou. Jednak združuje liberálov aj politikov, ktorí sa sami označili za „kresťanských kandidátov“, je v ňom najviac nových mien a čo je v tejto chvíli zaujímavé, veľká časť poslancov OĽaNO takticky nehovorí, ako by sa pri hlasovaní o interrupciách zachovali.

Zväčša odkazujú, že sa vyjadria až k návrhu, ktorý bude reálne predložený (Denník N sa ich konkrétne pýtal na zákaz interrupcií na vyžiadanie a skrátenie obdobia pre vykonanie interrupcie z dvanástich týždňov tehotenstva na sedem). Ďalší rátajú s umierneným návrhom podpory utajeného tehotenstva vyplácaním nemocenského.

„Pokiaľ mám správne informácie, žiaden návrh o interrupciách nebol do Národnej rady predložený. Ak sa tak udeje, naštudujem si ho a dám vám stanovisko,“ povedal predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš a tento postoj opakovali aj ďalší poslanci z jeho klubu.

Pokúsme sa teda o odhad počtu poslancov, ktorí by pravdepodobne mohli podporiť prísnejší zákon o interrupciách. Z 53 poslancov klubu OĽaNO sa piati hlásia ku Kresťanskej únii (okrem Záborskej a Vašečku sú to Ján Szőllős, Katarína Hatráková a Radovan Marcinčin). V spoločnom stanovisku napísali, že „poslanci Kresťanskej únie budú hlasovať za taký návrh, ktorý zlepší a podporí opatrenia na ochranu života,“ ale konkrétnej odpovedi sa vyhli – vraj sa nedá odpovedať jedným slovom. Vzhľadom na dlhodobý postoj však rátajme s tým, že by skôr hlasovali „za“.

Niektorí menej známi poslanci OĽaNO hovoria jasne, že za sprísnenie interrupcií zahlasujú. „Podporím akýkoľvek legislatívny návrh, ktorý zvýši ochranu nenarodených ľudských bytostí a taktiež ochranu a podporu matiek a celých rodín,“ povedal napríklad Martin Čepček.

Z oslovených poslancov OĽaNO jednoznačne odpovedal ešte Juraj Gyimesi, ktorý nepatrí ku kresťanskému krídlu hnutia, ale hlasoval by za zákaz interrupcií na požiadanie. Na druhej strane, nepodporil by skrátenie doby pre interrupciu z dvanástich na sedem týždňov.

Ďalších 18 poslancov OĽaNO sa spolu s členmi KÚ pred voľbami prihlásilo k platforme „kresťanskí kandidáti“, u ktorých je väčšia pravdepodobnosť, že by sprísnenie interrupcií podporili. Nehovoria to však konkrétne, ako napríklad šéf ústavno-právneho výboru Milan Vetrák. „Som za ochranu života, ale súčasne som aj právnik, a preto by som sa rád vyjadril až ku konkrétnemu paragrafovému zneniu,“ povedal.

Hlasovaciu matematiku komplikuje aj to, že niektorí z kresťanských kandidátov dokonca sprísňovanie odmietajú, čo je prípad poslanca a sekretára Slovenskej evanjelickej aliancie Jána Kerekrétiho. Ten je proti tomu, aby sa ženám interrupcie zakazovali, pretože ich to len vyženie do zahraničia alebo vystaví riziku nelegálneho zákroku.

V klube OĽaNO sú aj liberálni poslanci. Kristián Čekovský, Andrej Stančík či Igor Hus pomerne otvorene hovoria, že za tvrdé sprísnenie interrupcií (teda napríklad zákaz interrupcií na vyžiadanie) nezahlasujú. „Ja som spokojný s existujúcou právnou úpravou v tejto oblasti. Nemyslím si, že je to momentálne najdôležitejšia téma, ktorá by trápila väčšinu občanov,“ povedal poslanec Hus. „Nie som za žiadne radikálne riešenia,“ povedal šéf mediálneho výboru Čekovský.

Poslanec Stančík vraví, že v klube sú aj ďalší liberáli. „Napríklad Juraj Krúpa, Rastislav Jílek, budú aj ďalší. Keď si pozriete hlasovanie o správe ombudsmanky Márie Patakyovej, istý obraz získate,“ vysvetľuje. Správu podporilo spolu 11 poslancov klubu OĽaNO (medzi nimi aj trojica Čekovský – Stančík – Hus), u ktorých je predpoklad, že by za sprísnenie interrupcií nehlasovali.

Svoj postoj však nehovoria priamo. „V prípade, že bude podaný nový návrh o umelom prerušení tehotenstva, tak sa k nemu vyjadrím, až keď si ho budem môcť preštudovať,“ vraví napríklad Juraj Krúpa. Akoby sa pri interrupciách zachovali, nehovoria ani ďalší známi poslanci OĽaNO, napríklad Mária Šofranko, Jozef Pročko či Gábor Grendel.

Predpoklad teda znie: za zákaz interrupcií na požiadanie by sa v klube OĽaNO mohlo nájsť od 20 do 25 poslancov. Približne desiatka poslancov návrh nepodporí a postoj ďalších dvadsiatich poslancov zostáva nejasný.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Smer – pár hlasov za sprísnenie sa nájde

Pre sprísňovanie interrupcií bude možno ešte dôležitejšie než rozhodovanie poslancov OĽaNO, aký postoj zaujme najsilnejší opozičný klub Smeru. Ten má po odchode konzervatívca Jána Podmanického 37 poslancov.

V klube je niekoľko poslancov, ktorí v minulosti hlasovali za zákaz interrupcií na vyžiadanie, teda návrh Richarda Vašečku. Okrem Podmanického, ktorý už nie je členom Smeru, je to aj jeho spojenec Marián Kéry a podpredseda strany Juraj Blanár. Vo februári 2019 za Vašečkov návrh hlasoval aj Dušan Muňko.

Bývalý šéf Ficových poradcov, poslanec Vladimír Faič, zasa v minulom volebnom období hlasoval za návrh časti Sme rodina na skrátenie doby, počas ktorej je možné interrupciu vykonať, z 12 na sedem týždňov.

To sú tri-štyri možné hlasy za sprísnenie interrupcií z klubu Smeru. Väčšina poslancov vrátane predsedu Smeru Fica návrhy na takýto krok v minulosti nepodporila. V klube je však aj viac tvárí, ktoré v minulom volebnom období nehlasovali o návrhoch Vašečku či Sme rodina. Sú to buď bývalí ministri, alebo úplne noví poslanci.

Veľká časť z nich má dnes blízko k Petrovi Pellegrinimu, ktorý interrupcie sprísňovať nechce a pri hlasovaní by sa zdržal. „Zákonnú úpravu v oblasti interrupcií považujem za dostatočnú a vyváženú. Počet interrupcií navyše z roka na rok klesá. Preto by som sa po predložení takéhoto návrhu zdržal hlasovania,“ povedal podpredseda Smeru.

Sprísnenie by nepodporil ani Peter Žiga či poslanec a primátor Kežmarku Ján Ferenčák. Obaja majú blízko k Pellegrinimu. No podobne hovoria aj noví poslanci za Smer. „Pri takto postavených otázkach by som sa zdržal,“ reagoval poslanec Jozef Habánik na zákaz interrupcií na vyžiadanie a skrátenie doby, počas ktorej je možné interrupcie vykonať, z 12 týždňov na sedem. Tak isto odpovedal poslanec Richard Takáč.

Znamená to, že ak by sa v parlamente objavil prísny návrh na zákaz interrupcií na vyžiadanie, z 37-členného klubu Smer by získal len jednotky hlasov, tri alebo štyri. Samozrejme, ešte je tu aj vec politickej taktiky.

Teoreticky totiž časť Smeru nemusí na hlasovanie prísť – ak by napríklad chceli cez interrupcie zostriť spor v koalícii – čím by znížili kvórum potrebné na to, aby bolo sprísnenie interrupcií presadené.

Pre túto chvíľu s touto možnosťou nerátajme. Po analýze dvoch najsilnejších parlamentných klubov s 90 hlasmi je situácia približne takáto: za zákaz interrupcií na vyžiadanie by mohlo byť asi 30 poslancov, asi 40 poslancov by bolo proti alebo sa zdržalo, 20 je nejasných.

Boris Kollár a Peter Pčolinský zo Sme rodina. Foto N – Tomáš Benedikovič

Sme rodina: Pár hlasov bude proti

Tretí najsilnejší klub v parlamente má dnes Sme rodina. V strane platí pravidlo, že pri kultúrno-etických témach hlasujú poslanci slobodne, čo sa v minulom volebnom období prejavovalo práve pri interrupciách.

Za zákaz interrupcií na vyžiadanie od Richarda Vašečku naposledy hlasovali traja aktuálni poslanci Sme rodina (predseda klubu Peter Pčolinský, Adriana Pčolinská a Jozef Lukáč). Piati boli proti, vrátane šéfa strany a predsedu parlamentu Borisa Kollára.

Situácia bola mierne iná pri návrhu na skrátenie doby pre vykonanie interrupcie z dvanástich na sedem týždňov, ktorý predložil dnešný minister práce Milan Krajniak s poslancom Jozefom Lukáčom. Ten už podporili piati dnešní poslanci Kollárovho hnutia (okrem trojice Pčolinský – Pčolinská – Lukáč aj Ľudovít Goga a Petra Krištúfková).

V klube je však viac nových tvárí, ktoré v minulosti o interrupčných návrhoch nehlasovali. A medzi nimi nie je jednotný postoj. Martin Borguľa by interrupcie nesprísňoval. „V obidvoch prípadoch by som hlasoval proti,“ odpovedal na otázky na zákaz interrupcií na vyžiadanie a skrátenie lehoty z 12 týždňov na sedem.

Nový poslanec Jozef Hlinka by zasa hlasoval za oba návrhy. No a ďalší buď nereagovali, alebo nechceli odpovedať priamo. „Mňa bude zaujímať, ak bude predložený návrh zákona v tejto problematike, ako bude upravený a čo bude jeho cieľom, a po jeho preštudovaní a následnej diskusii zaujmem k nemu stanovisko,“ odpísala Eva Hudecová.

Ak teda hovoríme o zákaze interrupcií na vyžiadanie, dá sa o klube Sme rodina povedať, že zo 17 poslancov by získal podporu minimálne štyroch, šiesti by ho nepodporili a postoj ďalších siedmich je nejasný.

Ján Podmanický. Foto – TASR

Kotlebovci, KDŽP a Podmanický – 18 hlasov

Veľmi jednoduché počty: klubu Kotlebovej ĽSNS zostalo po odchode trojice členov strany Kresťanská demokracia – Život a prosperita (KDŽP) 14 zákonodarcov. Strana v minulosti podporovala každé sprísnenie interrupcií, takže podobný postoj sa dá očakávať aj teraz.

To isté platí aj pre Štefana a Filipa Kuffovcov a Tomáša Tarabu z KDŽP a Jána Podmanického, ktorý s kuffovcami vytvoril novú platformu. Čiže – to je osemnásť hlasov za zákaz interrupcií na vyžiadanie.

Ak to zosumarizujeme, v kluboch OĽaNO, Smeru, Sme rodina, ĽSNS a medzi nezaradenými poslancami (spolu 125 poslancov) sa dá identifikovať minimálne 52 pravdepodobných hlasov za zákaz interrupcií (zrejme ich však bude viac, napríklad zo Sme rodina).

O 46 poslancoch môžeme predpokladať, že by návrh nepodporili, postoj 27 zákonodarcov je nejasný.

Juraj Šeliga. Foto N – Tomáš Benedikovič

SaS a Za ľudí: Nájde sa niekto „za“?

Zostávajú dve menšie vládne strany a ich poslanecké kluby, teda SaS a Za ľudí. Strana Richarda Sulíka má 13 poslancov, deklaruje sa ako liberálna a sprísňovanie interrupcií odmieta – aj keď časť klubu nemá problém s finančnou podporou tehotných matiek, ktorej cieľom je uľahčiť im rozhodnutie interrupciu nepodstúpiť.

Otáznikom by mohol byť Ondrej Dostál, ktorý je členom klubu SaS, no zároveň predsedom Občianskej-konzervatívnej strany. V minulosti viackrát povedal, že podľa jeho presvedčenia život vzniká počatím. „Pred dvoma rokmi či rokom som si myslel, že ak návrh na sprísnenie interrupcií nebude predkladaný fašistami či v rámci nejakej tichej dohody s nimi, tak ho podporím,“ povedal v rozhovore pre Denník N.

„No vidím konflikt rôznych práv. Nielen práva nenarodeného dieťaťa na život, ale aj práva ženy, pre ktorú je tehotenstvo veľkým zásahom do súkromia a života. Uvedomujem si konflikt týchto práv, a preto nebudem hlasovať za návrh, ktorý by smeroval k úplnému zákazu interrupcií.“

Dá sa teda predpokladať, že nikto z trinástich poslancov klubu SaS sprísnenie interrupcií nepodporí. A čo dvanásti poslanci strany Za ľudí?

Väčšina by zákaz interrupcií na vyžiadanie nepodporila: poslanci Miroslav Kollár, Marek Hattas či Ján Benčík sú v podobných otázkach liberáli, podobný postoj sa dá očakávať od Tomáša Valáška, Vladimíra Marcinková za sprísňovanie interrupcií nie je. Rovnako aj menej známi poslanci strany.

„Umelé prerušenie tehotenstva vo všeobecnosti nepovažujem za správnu vec,“ povedal poslanec Tomáš Lehotský. „Chápem však dôvody, ktoré k takémuto kroku vedú niektoré ženy či rodiny. Našou úlohou je zabezpečiť, aby žiadna žena strach, neistotu alebo zúfalstvo pred pôrodom ani po ňom nepociťovala. Som presvedčený, že zákaz alebo obmedzenie súčasného stavu problém nevyrieši.“

Niektorí poslanci Za ľudí však pochádzajú z konzervatívnejšieho prostredia. Za sprísnenie interrupcií napríklad v minulom volebnom období pravidelne hlasovala Veronika Remišová, no tá je dnes vo vláde a hlas v parlamente nemá. Predsedníčka poslaneckého klubu Za ľudí, Jana Žitňanská, bola dlhé roky členkou KDH. Na otázky Denníka N e-mailom ani esemeskou nereagovala.

Konzervatívnejšie základy má aj podpredseda parlamentu Juraj Šeliga. „S ĽSNS nebudem hlasovať o ničom a k ostatným návrhom sa viem vyjadriť, až keď uvidím paragrafové znenie. To je pre mňa ako pre právnika dôležité,“ odpovedal na otázky.

Predpokladajme teda, že z 25 poslancov SaS a Za ľudí by veľká väčšina (zrejme 23) zákaz interrupcií nepodporila, postoj dvoch poslancov označme ako nejasný.

Májové rokovanie parlamentu. Foto – NR SR

Väčšina zatiaľ nie je

Aký je finálny sumár? V hrubom odhade sa zo 150 poslancov parlamentu dá očakávať, že približne 70 poslancov by zákaz interrupcií na vyžiadanie nepodporilo: boli by proti, alebo by sa zdržali. Pravdepodobných hlasov „za“ je viac než 50, môžu sa šplhať k 60-ke. Dvadsiatka až tridsiatka poslancov má zatiaľ nejasný postoj.

Znamená to, že ak by v sále sedeli všetci poslanci, pre stúpencov prísneho obmedzenia interrupcií by mohlo byť ťažké návrh presadiť. Dôležitá je poznámka o všetkých poslancoch v sále – pri poslednom hlasovaní o návrhu Richarda Vašečku v minulom volebnom období bolo prítomných 133 poslancov.

Rozhodnú teda okolnosti: kto v parlamente práve nebude, ktorí nerozhodnutí poslanci sa rozhodnú nehlasovať a tak znížiť počet hlasov potrebných na prijatie zákona (pri bežných zákonoch stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov) a či niektorí politici neodídu z hlasovania z taktických dôvodov, napríklad, aby vystupňovali napätie v koalícii.

Interrupcie

Slovensko

Teraz najčítanejšie