O programovom vyhlásení vlády a budúcnosti regionálnej samosprávy

Autor je predseda SK 8 a trnavský župan

Program novej vlády sme presvietili aj z pohľadu samosprávy. SK 8, združenie samosprávnych krajov, malo možnosť vstúpiť do príprav Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024. Pripravili sme tézy a podstatná väčšina bola aj zapracovaná. Som veľmi rád, že dokument obsahuje identifikovateľný a veľmi zreteľný zámer intenzívnejšej spolupráce vlády so župami.

Odvaha začať konať

Za najväčšie pozitívum programového vyhlásenia vlády považujem odvahu riešiť veľké témy, ktorých sa predošlá vláda takmer nedotkla. Bezpochyby jednou z takýchto tém je dokončenie reformy verejnej správy, ktorou sa vlády Smeru-SD zaoberali len okrajovo a aj to naposledy v roku 2008, keď bol schválený zákon o podpore regionálneho rozvoja.

Ako županka a župani združení v SK 8 sme presvedčení, že dokončenie reformy verejnej správy prispeje k reálnemu sfunkčneniu samosprávnych krajov a odomknutiu rozvojového potenciálu ich obyvateľov a územia. Po takmer 20 rokoch by tak mohlo konečne dôjsť k posilneniu kompetencií samosprávnych krajov založenom na princípoch decentralizácie, subsidiarity a fiškálnej autonómie.

Za všetky uvediem dva konkrétne príklady sfunkčnenia krajov. Prvým je návrh na zriadenie cestného fondu ako zdroja financovania lepších ciest. Z cestného fondu by bolo možné cesty opravovať, vykupovať potrebné pozemky, ale aj konečne stavať nové – po vyše dvadsiatich rokoch. Druhým je zníženie byrokracie územnej verejnej správy po vzore českého modelu. Cieľom musí byť vybavenie „občana na jednom mieste“ a nie „naháňačky“ na úradoch miestnych, okresných a krajských. Zároveň keď štát ukladá obci, mestu alebo kraju povinnosť, musí vyčleniť aj zodpovedajúce finančné krytie. Bez toho to už ďalej nepôjde.

Teší nás preto, že v mnohých pasážach dokumentu novej vlády sa v tomto duchu dočítame o dvoch zásadných požiadavkách samosprávnych krajov, teda o potrebe úpravy kompetencií miestnej a regionálnej samosprávy, ako aj o zmene modelu ich financovania. Na dosiahnutie týchto cieľov chce nová vláda vytvoriť odbornú komisiu na štrukturálnu reformu verejnej správy pôsobiacu priamo na Úrade vlády SR.

Ohlásený a dlhoočakávaný audit kompetencií a financovania samospráv považujem za dôležitý a povestný prvý krok na ceste k vytvoreniu efektívnejšieho modelu fungovania celej verejnej správy. Následná diskusia by sa tak mala viesť aj na základe dát, a to predovšetkým o spôsoboch nápravy často nezmyselných, nefunkčných, zbytočne drahých a adresáta, čiže občana, otravujúcich parametrov súčasného modelu. Optimalizácia zložitého systému manažmentu regionálnej štátnej správy a samosprávy musí byť na jednej strane postavená na efektívnom výkone a preddefinovaných modeloch životných situácií občana, ktoré majú úrady riešiť, a na druhej strane na absolútne jednoduchom prístupe zo strany občana. To je téza, ktorá sa aj v programovom vyhlásení vlády dá nájsť a SK 8 ju plne podporuje.

Dávno vieme

Dnes takmer nikto nespochybňuje, že bude potrebné vyrovnať sa s finančnou podvýživou obcí, miest aj krajov. S celkovými výdavkami na úrovni 6,4 % HDP totiž Slovenská republika patrí medzi štáty s najnižším percentom výdavkov obecných, mestských a krajských samospráv. Priemer Európskej únie je 12,5 % a napríklad v Dánsku dosahuje až 36,4 % HDP. Je nevyhnutné dotiahnuť výdavky na úroveň priemeru EÚ, až vtedy môžeme hovoriť o funkčnej samospráve, o plnení povinností, ktoré majú zabezpečovať občanom služby, a nie o Potemkinových dedinách. Je výzva na toto volebné obdobie a „Dánsko“ môže byť cieľom na najbližšiu dekádu.

V tejto súvislosti vítame, že vláda si dáva za cieľ posilnenie fiškálnej nezávislosti krajov zvážením zmeny „modelu financovania samospráv tak, aby dostávali podiel z celkového daňového výberu, nie iba z dane príjmov fyzických osôb“.

Silné kraje pre všetkých obyvateľov

Poslanie krajov pramení z ich pozície medzi lokálnou a celonárodnou úrovňou. Mimochodom, z 27 členských štátov Európskej únie len v ôsmich neexistuje úroveň krajov, pričom v troch z nich je dôvodom malá rozloha (Cyprus, Luxembursko a Malta). Oprava mosta alebo prevádzka zariadenia sociálnych služieb často niekoľkonásobne presahujú ročný rozpočet niektorých obcí i miest, no ani zďaleka sa nepribližujú rozmerom štátneho rozpočtu.

Dôležitosť každého kúta našej krajiny v predstavenom dokumente zas podčiarkuje ambícia vytvoriť stratégiu rozvoja regiónov Slovenska. Želal by som si, aby išlo o kvalitatívne lepší koncept, ako bol ten s rukopisom predošlej vlády. Koncept najmenej rozvinutých okresov totiž zväčša slúžil len ako zámienka na výjazdové rokovania vlády a s tým spojené nesystémové až populistické prísľuby výdavkov z verejných zdrojov, ktoré často ani neboli splnené.

Programové prieniky s vládou konštatujeme aj v konkrétnych kompetenčných oblastiach, a to napriek kolísavej miere ich detailu v jednotlivých častiach dokumentu. Mám na mysli napríklad dlho odkladanú reformu systému dlhodobej starostlivosti, nevyhnutnú úpravu systému stredoškolského vzdelávania prepojením s podnikateľským sektorom či so zameraním sa na rozvoj digitálnych zručností a kritického myslenia.

S vládou chceme ďalej rokovať aj o ďalších oblastiach a návrhoch, ktoré sú pre župy dôležité, napríklad v zabezpečovaní prímestskej autobusovej dopravy či správy ciest II. a III. triedy, ako aj ďalších, ktoré súvisia s integrovaným rozvojom územia krajov.

Z návrhov SK 8, ktoré do vládneho dokumentu neboli prevzaté, patrí napríklad zintenzívnenie podpory kultúrnych inštitúcií zriaďovaných samosprávami vrátane vytvorenia legislatívneho prostredia umožňujúceho vznik inštitúcií nového typu na účely umeleckej tvorby a kreatívneho priemyslu.

Kríza ako príležitosť, všetko zlé je na niečo dobré

Nová vláda nastupuje v období, keď musí čeliť bezprecedentnej výzve pandémie ochorenia COVID-19. Na jednej strane je samozrejmé, že veľkú väčšinu času členovia vlády venujú nastavovaniu opatrení smerujúcich k spomaleniu šírenia nového koronavírusu a ochrane života a zdravia obyvateľov Slovenska. Na druhej strane, vzniknutú situáciu je možné vnímať ako príležitosť na zásadné zmeny vo fungovaní inštitúcií.

Predstavitelia Európskej únie sú krátko po minuloročných voľbách v podobne neľahkej pozícii. Boli donútení odložiť presadzovanie svojich programových priorít na neskôr, žiaľ, vrátane debaty o budúcnosti európskeho projektu. Bol by som rád, keby sme v našich podmienkach dokázali od začiatku naštartovať diskurz o kľúčových výzvach, akými sú reforma verejnej správy, automatizácia či monotematickosť našej ekonomiky, ktorých neodvratnú potrebu riešenia pandémia akcentovala.

Aj v tejto súvislosti chcem jasne deklarovať, že samosprávne kraje sú otvorené dialógu a konštruktívnej spolupráci. Programové vyhlásenie vlády vnímame ako dobrý dokument na otvorenie vecnej diskusie medzi župami a občanmi žijúcimi v nich a vládou, pričom sa aktívne hlásime predovšetkým do diskusie o reforme verejnej správy. Samosprávne kraje sú pripravené byť kľúčovým aktérom v rozvoji regiónov v nasledujúcich rokoch – dokonca omnoho ambicióznejším, ako predpokladá programové vyhlásenie vlády. Držím palce novej vláde pri presadzovaní zaumieneného a teším sa na stretnutia, snáď už aj v pravidelnom formáte dvakrát ročne, v čom sme dostali prísľub od všetkých koaličných strán.