Denník N

Zasadnutia štátnej komisie pre voľby by mali byť verejné

Autorka je expertka Spolu na volebné systémy

Pred mesiacom sme sa dozvedeli mená 14 ľudí (10 nominantov vyslali do komisie politické strany, štyroch štátne orgány), ktorí budú v nasledujúcom volebnom období dohliadať na prípravu volieb, kontrolovať financovanie politických strán a riešiť podnety občanov týkajúce sa financovania, kampane a volieb.

Sú to zástupcovia, čo budú môcť udeľovať veľmi vysoké pokuty tým politickým stranám, ktoré porušujú zákon. Mnohých ľudí skutočne trápia problémy, ktoré má komisia riešiť – čierne peniaze v kampani či porušovanie moratória. Nominanti získali dôležitú spoločenskú funkciu, ktorá je aj zaujímavo finančne ohodnotená (1,5-násobok priemernej mzdy národného hospodárstva). Verejnosť však dnes nemá dostatočnú možnosť hodnotiť ich prácu pre neverejnosť zasadnutí.

Každý sa môže prísť pozrieť, ale nárok nemá

Ak by ste sa chceli ísť na zasadnutie komisie pozrieť, nedá sa to len tak. V článku 3 rokovacieho poriadku komisie sa uvádza, že jej zasadnutia sú neverejné. Rokovanie sa nedá pozrieť ani zo záznamu. Komisia síce narába s osobnými údajmi, ale keby nešlo o priamy prenos zo zasadania, ich tajnosť by sa dala bez problému zachovať. O prípadných problémoch s prípravou volieb, ktorú komisia kontroluje a rieši, by mala verejnosť tiež včas vedieť.

Z webu sa dozviete akurát body rokovania a rozhodnutia. Nedozviete sa ani to, kto ako hlasoval. Faktom teda je, že verejnosť nevie, ako sa na zasadnutiach nominanti odborne prejavujú, či konajú a hlasujú vo verejnom záujme, alebo robia zákulisné dohody.

Hodnotiaca misia OBSE, ktorá vo februári pozorovala naše parlamentné voľby, povolenie na účasť dostala, no komisie sa spýtala, prečo nie sú rokovania verejné, ako je medzinárodným demokratickým štandardom. Odpoveďou komisie bolo, že každému, kto o účasť požiada, ju umožnia. Kým to nezverejnila pozorovateľská misia 15. mája v záverečnej správe, tento úzus bol verejnosti neznámy.

Chodia vôbec nominanti do práce?

Nevieme ani, či na zasadnutia komisie vôbec všetci pravidelne chodia. Ak by celé funkčné obdobie neotvorili ústa, nikto by sa o tom nedozvedel.

Rozhodla som sa zistiť aspoň minimum – či sa nominanti pravidelne zúčastňovali zasadaní. Komisia je povinnou osobou podľa infozákona, preto som jej poslala infožiadosť so žiadosťou o prezenčné listiny za minulé volebné obdobie. Prezenčné listiny mi skutočne poslali a zistenia sú celkom zaujímavé. Zasadania komisie sa konajú približne raz mesačne. Ak sa člen nezúčastní, stačí, aby sa ospravedlnil. Absencie jednotlivých nominantov som zhrnula do tabuľky. Nie je z nej však jasné, koľkokrát sa rokovania odsúvali, ak nebola dosiahnutá uznášaniaschopnosť. Tá je veľmi vysoká – prítomných musí byť 11 zo 14 členov.

Komisia nevyužíva svoj mandát dostatočne

Ponosy na výkon komisie v minulom období boli bežné – údajne rozhodovala pomaly a nebola iniciatívna. Transparency International Slovensko, ktorá sa venovala transparentnosti financovania predvolebných kampaní, jej činnosť zhodnotila nasledovne:

„Naše pozorovania a skúsenosti ukazujú, že štátna volebná komisia zlyháva v role hlavného garanta zákonnosti a férovosti volieb. V priebehu kampane sa venovala takmer výlučne prijatým podnetom. Pri kontrole zápisníc sme nezaznamenali nič, čo by nasvedčovalo tomu, že komisia z vlastnej iniciatívy sama kontroluje kampane. Zákon jej to pritom umožňuje. Komisia má pritom aj možnosti na takúto činnosť. Má rozpočet, vlastný úrad a navyše jej môžu pomáhať aj ministerskí úradníci.“

V záverečnej správe OBSE sa o výkone komisie píše:

„Komisia plne neobjasňovala právne ustanovenia, napríklad proaktívnym identifikovaním medzier, konsolidovaním odpovedí pre predchádzajúcich aktérov o význame a implikáciách zákonných požiadaviek a prijímaním dodatočných regulácií a inštrukcií.

Komisia uviedla, že dostali približne 100 podnetov pred konaním volieb. Tie mali byť počas jej zasadnutí včas a transparentne prerokované. Lenže o väčšine sťažností komisia rozhodla, že sú mimo jej právomocí a posunula ich ministerstvu vnútra. Pri niektorých sa zase nerozhodovalo o ich podstate a rozhodnutia publikované online boli často príliš stručné a všeobecné.“

Pre neverejnosť zasadnutí nevedia verejnosť a médiá dostatočne vyhodnotiť ani inštitucionálne nastavenie komisie. OBSE tiež upozornilo, že prekrývanie právomocí s ministerstvom vnútra je veľké a odporučilo jej ich dôsledné oddelenie, aby bola zaručená nezávislosť komisie od exekutívy.

Pomohli by verejné zasadnutia

Slovensko urobilo v transparentnosti obrovské pokroky v mnohých orgánoch a oblastiach. Netransparentné pravidlá fungovania Štátnej komisie pre voľby a kontrolu politických strán pri jej kreovaní však doteraz unikali pozornosti. Ak je pravdou, že komisia povoľuje účasť na jej rokovaniach každému, kto o to požiada, neexistuje dôvod, aby neboli otvorené pre verejnosť.

Je potrebné otvoriť zasadania komisie pre médiá a verejnosť, pretože jej nominanti sú platení z verejných zdrojov a mali by sa zodpovedať verejnosti za svoj výkon. Otvorené rokovania odporúčajú aj medzinárodné organizácie, ktoré sa venujú volebnému pozorovateľstvu, alebo mimovládne organizácie. Strany by si iste dali viac záležať na výbere ľudí a nominanti zas na svojich postojoch, rozhodnutiach a vystúpeniach.

Parlament do funkcie predsedu komisie zvolil rešpektovaného ústavného právnika Ladislava Orosza, ktorý by spoločne s ministrom Mikulcom na väčšej transparentnosti komisie mohli mať záujem. S antikorupčným hnutím na čele vlády stojí táto zmena za pokus.

Politici píšu

Teraz najčítanejšie