Denník N

Pri Bardejove zabudli po vojne zobrať maďarskej rodine les. Patrí im, hovorí európske právo

Európsky súdny dvor pre ľudské práva (ESĽP) vo francúzskom Štrasburgu. Foto - TASR
Európsky súdny dvor pre ľudské práva (ESĽP) vo francúzskom Štrasburgu. Foto – TASR

Právo platné po vojne už nemá byť živé, upozorňuje prípad Bosits, v ktorom Slovensko prehralo v Štrasburgu.

Slovenská republika prehrala minulý týždeň spor na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) v prípade, v ktorom hrajú rolu aj Benešove dekréty.

Štrasburg však nekritizoval prístup Slovenska v samotnom spore, ale inštitút mimoriadneho dovolania, ktorým generálny prokurátor podľa ESĽP protiprávne zasiahol do uzavretého sporu.

Informuje o tom aj ministerstvo spravodlivosti na svojej stránke.

Úradnícka chyba

Čo je na začiatku tohto príbehu? Predkovia maďarského občana Miklósa Bositsa, ktorí pred druhou svetovou vojnou i počas nej žili v okrese Bardejov, teda nie na juhu Slovenska, kde tvorila maďarská menšina často väčšinu obyvateľstva.

Hoci mala rodina Miklósa Bositsa tento kraj veľmi rada, po vojne usúdili, že pre nich ako Maďarov bude bezpečnejšie presťahovať sa do Maďarska. Vzťahy medzi vtedajším Československom a Maďarskom neboli ideálne, len krátko predtým sa južné územia patriace počas vojny Maďarsku vrátili obnovenému štátu Čechov a Slovákov.

Oba štáty zorganizovali výmeny obyvateľstva medzi štátmi, ktoré sa diali na etnickom princípe a ľudia pritom prichádzali o rodinné majetky – domy aj pozemky.

Tak to malo dopadnúť aj v prípade tejto rodiny, ale nestalo sa tak. Pozemok na severovýchode Slovenska po vojne nestratili pre procesnú chybu vtedajšieho súdnictva.

Bosits potom pozemok zarastený lesom právoplatne zdedil a ďalej si ho uvádzal v majetkovom priznaní. Pozemok sa pritom mal v čase, keď po roku 1945 vstúpili do platnosti takzvané Benešove dekréty, rodine skonfiškovať, pretože bola maďarskej národnosti.

Rodina, presne ako väčšina maďarských i nemeckých rodín postihnutých novými zákonmi, nebola na zozname vojnových zločincov alebo nepriateľov štátu, jediným dôvodom na konfiškáciu pôdy a majetku bola ich národnosť. Jednoducho, po ničivej vojne sa pri obnovovaní štátneho zriadenia uplatnil princíp kolektívnej viny.

Na pozemok rodiny Bositsovcov sa však na Slovensku na dlhé roky zabudlo, do hry sa vrátil až dlho po roku 1989, keď sa zmenili pomery v krajinách a Československo sa rozdelilo v roku 1993 na dva samostatné štáty.

Potom v roku 2009 Štátne lesy SR nečakane podali žalobu na Miklósa Bositsa. Odvolávali sa na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie