Denník N

Pri hodnotení minulosti sa treba držať faktov, platí to aj pre Budaja

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je publicista a bývalý politik

Jánovi Budajovi som za veľa v živote vďačný. Ako ministrovi životného prostredia mu želám, aby čo najviac naplnil plány, ktoré v čase komunizmu kuli nezávislí ochranári, medzi ktorých patril. Ján Budaj však pri hodnotení niektorých udalostí z nedávnej minulosti začal posúvať ich výklad do polohy, ktorý nezodpovedá realite. Keď som si prečítal jeho rozhovor s Andrejom Bánom v Denníku N z 11. mája 2020, rozhodol som sa, že zareagujem.

Budaj hovorí o nástupe novej generácie a pokiaľ ide oňho: „Moja rola je byť tým, kto pripomína, odkiaľ kam ideme.“ Potom ďalej hovorí: „…tá uhladená, vraj štandardná politická kultúra splodila tri vlny zlodejov – mečiarovských, dzurindovských a ficovských… Uvedomte si, že doteraz vládli politici a strany zo začiatku 90. rokov… opotrebovaní všetkými ‚chorobami‘, ktoré medzitým slovenská politika na seba nabrala, teda korupciou, partokraciou, notorickým klamaním a zneužívaním úradov.“

Nebudem tu hodnotiť mečiarovcov ani dzurindovcov. Chcem len povedať, že práve Ján Budaj v rozhodujúcich chvíľach podporoval Mečiara i Dzurindu. Na vrchole rozkolu medzi Koordinačným centrom VPN a premiérom Mečiarom Budaj poskytol 12. marca 1991 rozhovor denníku Smena, ktorý mal nadpis Som za Mečiara. V ňom na prvej strane hovorí: „Pokiaľ ide o osoby napadnuté predstaviteľmi KC VPN: staviam sa za premiéra, pretože v tomto období nemá ako predseda vlády alternatívu. Podporujem aj ministra Kňažka.“

Spor predstaviteľov KC VPN s Vladimírom Mečiarom bol o jeho metódach vládnutia, Budaj svoj postoj odôvodňoval tým, že ľudia okolo Mečiara boli za zásadné riešenie národnej svojprávnosti. Neskôr Budaj i Kňažko spoznali metódy Vladimíra Mečiara a v zápase s ním sa postavili do prvých radov.

Pred voľbami 1998 sa schyľovalo k definitívnemu zápasu s Mečiarovým HZDS. Vnútri opozície prebiehal spor, či má byť lídrom Ján Čarnogurský alebo Mikuláš Dzurinda. Ivan Šimko z KDH a Ján Budaj z DÚ presadzovali Dzurindu. Nebudem tu opisovať podrobnosti tohto zápasu, zacitujem len z knihy Ivana Šimka Ako sme si nasadili červené nosy… na strane 311: „Po predsedníctve (KDH 30. 10. 1998 – F. M.) som ešte zaskočil za Janom Budajom. Pohovorili sme si už v pokoji o tom, ako to všetko dopadlo. Vlastne tak, ako sme za to dva roky bojovali. Len na seba sme akosi pozabudli. Ináč sme mohli byť spokojní.“

K dnešku Budaj v rozhovore dodáva: „Nenastúpila len nová garnitúra, ale aj nová generačná vlna a Igor Matovič je jej súčasťou… Táto nová generácia komunikuje tak, ako to vidíme. Môže sa nám to nepáčiť, vidím, že najmä tí starší tomu nerozumejú.“ Tento výklad a ospravedlnenie preberá aj minister financií Eduard Heger v rozhovore s redaktormi Postoja: „Stará politika sa vyčerpala a prichádza nová vlna. S tou sa mení aj komunikácia… Dôležité je, aby politik bol čestný a robil pre ľudí. A to Igor Matovič spĺňa.“

Pri posudzovaní minulosti sa treba držať faktov, nie osobných želaní. Takéto zrkadlo bude raz nastavené aj generačnej vlne, ktorej je Igor Matovič súčasťou.

Komentáre

Teraz najčítanejšie