Denník N

Pri hodnotení minulosti sa treba držať faktov, platí to aj pre Budaja

Ján Budaj a predseda Obyčajných ľudí Igor Matovič počas mítingu v novembri 2019. Foto N - Tomáš Benedikovič
Ján Budaj a predseda Obyčajných ľudí Igor Matovič počas mítingu v novembri 2019. Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je publicista a bývalý politik

Jánovi Budajovi som za veľa v živote vďačný. Ako ministrovi životného prostredia mu želám, aby čo najviac naplnil plány, ktoré v čase komunizmu kuli nezávislí ochranári, medzi ktorých patril. Ján Budaj však pri hodnotení niektorých udalostí z nedávnej minulosti začal posúvať ich výklad do polohy, ktorý nezodpovedá realite. Keď som si prečítal jeho rozhovor s Andrejom Bánom v Denníku N z 11. mája 2020, rozhodol som sa, že zareagujem.

Budaj hovorí o nástupe novej generácie a pokiaľ ide oňho: „Moja rola je byť tým, kto pripomína, odkiaľ kam ideme.“ Potom ďalej hovorí: „…tá uhladená, vraj štandardná politická kultúra splodila tri vlny zlodejov – mečiarovských, dzurindovských a ficovských… Uvedomte si, že doteraz vládli politici a strany zo začiatku 90. rokov… opotrebovaní všetkými ‚chorobami‘, ktoré medzitým slovenská politika na seba nabrala, teda korupciou, partokraciou, notorickým klamaním a zneužívaním úradov.“

Nebudem tu hodnotiť mečiarovcov ani dzurindovcov. Chcem len povedať, že práve Ján Budaj v rozhodujúcich chvíľach podporoval Mečiara i Dzurindu. Na vrchole rozkolu medzi Koordinačným centrom VPN a premiérom Mečiarom Budaj poskytol 12. marca 1991 rozhovor denníku Smena, ktorý mal nadpis Som za Mečiara. V ňom na prvej strane hovorí: „Pokiaľ ide o osoby napadnuté predstaviteľmi KC VPN: staviam sa za premiéra, pretože v tomto období nemá ako predseda vlády alternatívu. Podporujem aj ministra Kňažka.“

Spor predstaviteľov KC VPN s Vladimírom Mečiarom bol o jeho metódach vládnutia, Budaj svoj postoj odôvodňoval tým, že ľudia okolo Mečiara boli za zásadné riešenie národnej svojprávnosti. Neskôr Budaj i Kňažko spoznali metódy Vladimíra Mečiara a v zápase s ním sa postavili do prvých radov.

Pred voľbami 1998 sa schyľovalo k definitívnemu zápasu s Mečiarovým HZDS. Vnútri opozície prebiehal spor, či má byť lídrom Ján Čarnogurský alebo Mikuláš Dzurinda. Ivan Šimko z KDH a Ján Budaj z DÚ presadzovali Dzurindu. Nebudem tu opisovať podrobnosti tohto zápasu, zacitujem len z knihy Ivana Šimka Ako sme si nasadili červené nosy… na strane 311: „Po predsedníctve (KDH 30. 10. 1998 – F. M.) som ešte zaskočil za Janom Budajom. Pohovorili sme si už v pokoji o tom, ako to všetko dopadlo. Vlastne tak, ako sme za to dva roky bojovali. Len na seba sme akosi pozabudli. Ináč sme mohli byť spokojní.“

K dnešku Budaj v rozhovore dodáva: „Nenastúpila len nová garnitúra, ale aj nová generačná vlna a Igor Matovič je jej súčasťou… Táto nová generácia komunikuje tak, ako to vidíme. Môže sa nám to nepáčiť, vidím, že najmä tí starší tomu nerozumejú.“ Tento výklad a ospravedlnenie preberá aj minister financií Eduard Heger v rozhovore s redaktormi Postoja: „Stará politika sa vyčerpala a prichádza nová vlna. S tou sa mení aj komunikácia… Dôležité je, aby politik bol čestný a robil pre ľudí. A to Igor Matovič spĺňa.“

Pri posudzovaní minulosti sa treba držať faktov, nie osobných želaní. Takéto zrkadlo bude raz nastavené aj generačnej vlne, ktorej je Igor Matovič súčasťou.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie