Feministka: Dať priestor konzervatívcovi s liberálom a myslieť si, že je to vyvážené? Nezmysel

Videli ste diskusnú reláciu RTVS Do kríža na tému interrupcie?

Pôvodne som si ju nechcela pozrieť, ale nakoniec som tak urobila. Bola som zvedavá, keďže šlo o reláciu, ktorá vyvolala veľa rozhorčených reakcií. Zároveň sa vysielala vo verejnoprávnej RTVS, na ktorej fungovanie sa skladajú občania vrátane mňa.

Zaujímala ma aj téma a rámec relácie, teda kto sa rozprával o tom, či ženy môžu rozhodovať, čo urobia s neželaným tehotenstvom.

Aký ste z toho mali pocit?

Výsledok bol príznačný tomu, čo sa vo verejnom priestore odohráva roky – často sme vystavovaní debatám a témam, ktoré nás vlastne ani nezaujímajú, ale okolnosťami sme nútení sa nimi zaoberať. Táto relácia bola typickou ukážkou.

Tým, že som už predtým čítala množstvo reakcií na sociálnych sieťach, úroveň debaty ma neprekvapila. Dá sa však na nej odsledovať niekoľko charakteristických čŕt širšieho problému v spoločnosti.

Konkrétne?

Napríklad normalizácia vulgárnosti a nenávisti vo verejnom diskurze či ustálenie delenia na konzervatívny a liberálny svet. Výsledkom je, že ak je v debate jeden konzervatívec a proti nemu jeden liberál, namýšľame si, že ide o vyváženú debatu, čo je absurdné.

Nezmyselná je aj predstava, že ak máme v televízii reláciu s liberálnym moderátorom, pluralitné a verejnoprávne je zaradiť tam aj jednu s konzervatívnym moderátorom. Takto vyváženosť ani verejnoprávnosť rozhodne nevyzerá.

Na osobnej úrovni ma debata donútila premýšľať, či budem aj naďalej platiť koncesionárske poplatky. Je to otázka pre ženy, ktoré sú z debaty na takéto témy vylučované, hoci sa ich bytostne týkajú, či aj takýmto spôsobom neprejaviť svoj hnev a nespokojnosť. Inými slovami, prinútilo ma to premýšľať nad rôznymi formami odporu, ktoré sú k dispozícii.

Môj pocit je, že o interrupciách sa tu všeobecne diskutuje necitlivo, bolestne, vulgárne. Celkovo je vo verejnom priestore priveľa nenávistných debát. Ak sa roky znižuje citlivosť ľudí na úroveň debát, dá sa to vôbec zvrátiť?

Môžeme začať tým, že nebudeme legitimizovať nenávistné prejavy – nielen explicitné, ale aj skryté. Zároveň im nemusíme dávať toľko mediálneho priestoru ako dnes. Ľudia si zvykajú len preto, že sa to stále opakuje a pomaly stupňuje. Tak sa nenávisť stáva súčasťou verejného priestoru a normalizuje sa. Posledné roky sa zlým prístupom stalo normálnym aj to, čo bolo predtým nahlas nevysloviteľné.

Čo tento trend odštartovalo?

Bol tu už predtým, ale naplno sa prejavil počas kampane za referendum o skreslených predstavách o rodine v roku 2015. Nenávistné prejavy voči LGBTI ľuďom boli vtedy súčasťou novinových rozhovorov, televíznych diskusií aj politických vystúpení. Je jedno, že boli prednesené zdanlivo zdvorilo a bez nadávok, nerobilo ich to o nič menej nenávistnými.

Aktuálne sú zase cieľom nenávistných debát ženy, ktoré obhajujú svoje právo ísť na interrupciu. Už to, že sa o nich opakovane hovorí ako o možných vrahyniach, je pritom výrazne ubližujúce a zraňujúce.

Vráťme sa k relácii Do kríža. Moderátor relácie Jaroslav Daniška argumentuje, že interrupcie riešili ako filozofický problém. Vraví, že je absurdné, aby kritériom ľudskoprávnej debaty bolo to, či je diskutér muž alebo žena.

Tento argument mi príde veľmi komický. Vyhovárať sa, že ide o filozofickú debatu a nepozvať do nej ženy, ktorých sa bytostne týka, považujem za mimoriadne nemiestne a neoprávnené. Veď na tej diskusii nebolo filozofické vôbec nič.

Riešila sa predsa otázka, či na interrupciu existuje alebo neexistuje ľudské právo.

Lenže na spôsobe, akým tá diskusia bola vedená a rámcovaná, nebolo filozofické vôbec nič. A dovolím si tvrdiť, že ani odborné. Používali sa dávno vyvrátené argumenty, voči ktorým sa nikto neohradil. Chýbala odbornosť morálnej filozofie, ktorá sa problémom zaoberá, aj odbornosť vo forme žitej skúsenosti.

Interrupcie však nepochybne sú témou na debatu. Ako by teda mala vyzerať?

Aby