Ria Gehrerová
Istanbulský dohovor bol pred parlamentnými voľbami jednou z hlavných tém – stretli sa preň traja najvyšší ústavní činitelia a vtedajší predseda parlamentu Andrej Danko zvolal na poslednú chvíľu mimoriadnu parlamentnú schôdzu. Dnes sa však ukazuje, že ich snaha v praxi nič nezmenila, pretože podpis Slovenska pod dohovorom stále je.
Štyri dni pred voľbami odmietlo 96 zo 113 prítomných poslancov Istanbulský dohovor. Týmto rozhodnutím chceli poslanci nadobro odstúpiť od Istanbulského dohovoru, to znamená nielen zastaviť jeho ratifikáciu, ale aj vziať späť náš podpis spod dohovoru. To sa však nestalo.
Rada Európy náš podpis pod dohovorom považuje za nemennú záležitosť a neplánuje ho teda zo svojej stránky nijako odstrániť. Jeden z hovorcov Rady Európy Jaime Rodriguez vysvetľuje, že nejde o chybu, ale o bežný postup.
„Ak sa krajina rozhodne neratifikovať dohovor, nijako to neovplyvňuje podpis,“ píše Rodriguez. „Je viacero príkladov štátov, ktoré niektoré dohovory podpísali aj pred viac ako štyridsiatimi rokmi, ale nikdy ich neratifikovali. Tabuľka podpisov a ratifikácií preto nebude aktualizovaná a naďalej bude zobrazovať, že Slovensko zmluvu podpísalo, ale neratifikovalo.“
Istanbulský dohovor je teda v rovnakom stave, v akom bol aj pred predvolebnou kampaňou proti nemu. Od roku 2011, keď ho za Slovensko podpísala vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (vtedy SDKÚ), nám voči nemu nepribudli ani neubudli žiadne záväzky.
Čo vlastne schválil parlament?
Konzervatívne kresťanské skupiny pred voľbami volali na protestoch „Zastavme zlo z Istanbulu“ po stiahnutí nášho podpisu. Boli presvedčené, že už samotný podpis Slovensko zaväzuje postupovať v súlade s Istanbulským dohovorom. Aliancia za rodinu preto napríklad zverejnila petíciu so žiadosťou o späťvzatie podpisu. Podpísalo ju viac ako 12-tisíc ľudí.
Aj politici boli presvedčení, že cieľom kampane je stiahnutie podpisu spod dohovoru. „Mojou povinnosťou je pomôcť navrhnúť také kroky, ktoré tento problém vyriešia. Preto navrhujem, aby vláda SR na niektorom zo svojich rokovaní rozhodla o tom, že chce podpis spod dohovoru stiahnuť,“ povedal premiér Peter Pellegrini po stretnutí troch najvyšších ústavných činiteľov o Istanbulskom dohovore vo februári.
To sa však nakoniec nestalo.
Hlasovaniu o Istanbulskom dohovore predchádzalo množstvo právnych chýb, na ktoré upozorňoval napríklad ústavný sudca Ján Mazák či vedúci Katedry ústavného práva na Univerzite Komenského v Bratislave Marián Giba.
Giba poukázal napríklad na to, že vláda a parlament nemôžu s nejakou medzinárodnou zmluvou vysloviť „nesúhlas“, môžu len „nevysloviť súhlas“. Pellegriniho vláda preto musela na poslednú chvíľu zmeniť svoje uznesenie. Do parlamentu však putovali obe uznesenia a hlasovalo sa o oboch.
Ani v jednom uznesení sa však nepíše nič o späťvzatí podpisu. Neschválením tohto dohovoru parlament len odhlasoval, že nevyslovuje súhlas s dohovorom.
Na základe tohto uznesenia potom prezidentka Zuzana Čaputová spísala svoj list pre Radu Európy. V ňom sa píše: „Nevyhnutnou podmienkou ratifikácie je vyslovenie súhlasu NR SR s dohovorom. NR SR 25. februára 2020 súhlas s dohovorom nevyslovila. SR sa preto nemôže stať jeho zmluvnou stranou. Vnútroštátny proces schvaľovania dohovoru v SR je z týchto dôvodov zastavený.“
Právnička Rady Európy: Nejde o späťvzatie podpisu
Právničke Rady Európy Veronike Bílkovej sme prezidentkin list ukázali. „Podľa môjho názoru sa tento list nedá považovať za späťvzatie podpisu. List len informuje, že vnútroštátny proces ratifikácie zatiaľ nebol dokončený, resp. že bol zastavený,“ hovorí Bílková. „V tomto ohľade teda súhlasím s vyjadrením Rady Európy.“
Bílková už dlhšie sleduje dianie okolo Istanbulského dohovoru na Slovensku a súhlasí s tým, že predvolebná kampaň namierená proti Istanbulskému dohovoru v parlamente pôsobilo navonok ako výzva k späťvzatiu podpisu.
„Je však možné, že nakoniec takéto rozhodnutie prijaté nebolo. Osobne si myslím, že to je pre Slovensko len dobre, lebo Slovensko by sa tak stalo jednou z prvých (ak nie úplne prvou) krajinou, ktorá späťvzala podpis spod čisto ľudskoprávnej zmluvy, a to rozhodne nie je prvenstvo, o ktoré by sa krajiny nášho typu mali usilovať,“ hovorí Bílková.
Podľa Bílkovej existujú tri druhy záväzkov voči medzinárodným ľudskoprávnym zmluvám:
A) krajiny, ktoré zmluvy podpísali a ratifikovali – sú zmluvou viazané v plnom rozsahu,
B) krajiny, ktoré zmluvu podpísali – nemôžu mariť predmet a účel zmluvy,
C) krajiny, ktoré nepodpísali alebo späťvzali podpis – tým vo vzťahu k zmluve nevznikajú žiadne záväzky.
Politici to nechcú opäť otvárať
Politické strany, ktoré pred voľbami hlasovali proti Istanbulskému dohovoru, sú so súčasným stavom v podstate spokojné.
Proti dohovoru napríklad hlasovali všetci poslanci Sme rodina. Súčasný predseda klubu strany Peter Pčolinský tvrdí, že hlasovanie v parlamente vnímal ako späťvzatie podpisu, no súčasný stav podľa neho nie je problém. „Z hľadiska legislatívneho procesu na Slovensku si myslím, že tento dokument je vybavený,“ hovorí Pčolinský.
Debatu o tom, či pod dohovorom stále svieti náš podpis alebo nie, považuje za malichernú. „To už je také naťahovanie sa. Pre mňa, za mňa, nech si to Rada Európy vykladá ako chce, na území Slovenskej republiky Istanbulský dohovor platiť nebude,“ povedal Pčolinský.
Hovorca Smeru Ján Mažgút tvrdí, že po prijatí uznesenia sa „Slovenská republika nemôže cítiť viazaná týmto dohovorom, čo považujeme za správne“. Smer pred voľbami spolu s SNS najaktívnejšie bojoval za úplné odmietnutie dohovoru.
Väčšina poslancov OĽaNO na čele s Igorom Matovičom tiež dohovor odmietli. Keď sme sa strany spýtali, ako vníma súčasný stav, nechali za seba hovoriť Richarda Vašečku: „Pre nás je Istanbulský dohovor uzavretá záležitosť,“ povedal Vašečka. „Svoje sily v tejto veci chceme venovať reálnemu predchádzaniu násilia na ženách a domáceho násilia.“
Poslanci v parlamente podľa neho jasne a opakovane vyjadrili svoje odmietavé stanovisko k Istanbulskému dohovoru ústavnou väčšinou. „Toto stanovisko prezidentka SR následne tlmočila Rade Európy. Ak boli v jej komunikácii nejaké nedostatky, kvôli ktorým Rada Európy odmietla toto stanovisko akceptovať, mala by to pani prezidentka napraviť,“ dodal Vašečka.
Prezidentka si stojí za svojím listom
Prezidentka svoje stanovisko, ktoré poslala Rade Európy, neplánuje upravovať. Tlmočila v ňom to, čo chcela.
Rade Európy v liste oznámila „ukončenie ratifikačného procesu“, pretože späťvzatie podpisu by bolo podľa jej hovorcu Martina Strižinca zlým signálom.
„Ani raz sa v päťdesiatročnej histórii Rady Európy nestalo, že by niektorý členský štát chcel takýto podpis vziať späť a neurobila tak ani jedna z krajín, ktoré rovnako ako my odmietli neskôr Istanbulský dohovor ratifikovať,“ tvrdí prezidentská kancelária.
„Znamenalo by to signál, že krajina, aj keď nie je dohovorom viazaná, by chcela konať proti predmetu a účelu dohovoru, ktorým je ‚ochraňovať ženy pred všetkými formami násilia a predchádzať násiliu na ženách a domácemu násiliu‘,“ vysvetľuje Strižinec.
Prezidentská kancelária však trvá na tom, že Slovensko v súčasnosti nie je Istanbulským dohovorom nijako viazané, aj keď podpis nestiahlo.
„Podpisom v roku 2011 Slovensko len vyjadrilo, že sa zúčastňovalo na príprave dohovoru a na konferencii k nemu,“ tvrdí prezidentkina kancelária.
Pellegrini aj Čaputová: Dohovor u nás neplatí
To, že Slovensko nie je dohovorom viazané, tvrdila časť politikov už pred schvaľovaním uznesenia v parlamente. „Opätovne treba zdôrazniť, že Istanbulský dohovor nie je ratifikovaný a Slovensku z neho žiadne záväzky nevyplývajú. Inak povedané, Istanbulský dohovor na Slovensku neplatí a nie je súčasťou našej právnej reality,“ vysvetľovala prezidentka pred voľbami. Parlamentu vyčítala, že túto tému vyťahuje tri týždne pred voľbami, hoci postoj Slovenska k dohovoru je od roku 2011 nemenný.
To isté tvrdil aj Pellegrini. „Tento dokument dnes na Slovensku neplatí a ani sa podľa neho žiadna štátna inštitúcia na Slovensku neriadi,“ povedal pred voľbami.
Najviditeľnejším kritikom Istanbulského dohovoru pred voľbami bola strana SNS. Jej predseda Andrej Danko o téme pravidelne organizoval tlačové konferencie a osobne sa zúčastnil aj protestu proti dohovoru v Bratislave. Na 20. miesto svojej kandidátky vzal jednu z hlavných tvárí protestov, blízkeho spolupracovníka kňaza Mariana Kuffu, Erika Zbiňovského. SNS sa do parlamentu nedostala, získala len tri percentá hlasov.
Podpis pod dohovorom nič neznamená
Podpis pod dohovorom Slovensko k ničomu nezaväzuje. Nemali by sme len urobiť nič, čo je v rozpore s účelom zmluvy. A účelom zmluvy je boj proti násiliu na ženách.
„Slovensko teda napríklad nemôže, a bude to znieť absurdne, prijať vnútroštátnu legislatívu, že je potrebné zaviesť viac násilia na ženách. Ako vidíte, je ťažké vôbec vymyslieť niečo, čo by Slovensko mohlo urobiť, aby išlo proti Istanbulskému dohovoru,“ vysvetľuje právnička Rady Európy Veronika Bílková.
Jediné dve krajiny, ktoré sú členmi Rady Európy, no dohovor ani nepodpísali, ani neratifikovali, je Rusko a Azerbajdžan.
O čom hovorí Istanbulský dohovor?
- celý názov dohovoru je: Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu
- uznáva, že ženy a dievčatá sú vystavené vyššiemu riziku rodovo podmieneného násilia ako muži;
- vyslovuje podporu a pomoc organizáciám a orgánom činným v trestnom konaní v boji proti násiliu na ženách;
- podporuje vzdelávanie odborníkov a odborníčok, čo sú v kontakte s obeťami;
- uznáva, že obeťami domáceho násilia sú aj deti a muži;
- do študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania odporúča začleniť tému rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch a rodovo podmieneného násilia na ženách.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
