Denník N

Je to veľké. Vianoce pre Slovensko. Najväčšia výzva bude nepremrhať to (reakcie na záchranu z EÚ)

Grafity v Taliansku, ktoré patrí medzi krajiny najviac zasiahnuté koronakrízou. Foto - TASR/AP
Grafity v Taliansku, ktoré patrí medzi krajiny najviac zasiahnuté koronakrízou. Foto – TASR/AP

Dobrá správa pre Európu aj Slovensko, tak hodnotia záchranný balík a nový rozpočet EÚ slovenskí politici.

Prvý raz v histórii si Európska únia spoločne požičia stovky miliárd, aby zachránila ekonomiky svojich členských krajín, ktoré v čase pandémie koronavírusu čelia rekordnej recesii.

Svoj plán na záchranu EÚ v utorok predstavila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Pokrízový plán na záchranu hospodárstva Únie s názvom Next Generation EU počíta s prostriedkami až vo výške 750 miliárd eur.

Z nich sa 500 miliárd poskytne formou grantov, zvyšok v pôžičkách.

„Navýšenie budúceho sedemročného rozpočtu EÚ spolu so záchranným balíkom je dokopy 1,85 bilióna eur. Je to veľmi robustná odpoveď na krízu,“ povedala Denníku N najvyššie postavená slovenská diplomatka v Európskej komisii Katarína Mathernová v reakcii na von der Leyenovej plán.

Keďže ekonomická kríza bude podstatne väčšia ako tá, čo sme zažili v rokoch 2008 – 2009, vyžaduje si to podľa nej radikálnejšie a pohotovejšie reakcie.

„Je to dobrá správa, oveľa lepšia, ako sme očakávali podľa posledných skúseností,“ povedal Denníku N Mario Holzner, riaditeľ Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie. Práve Rakúšania najviac kritizovali veľkorysý grantový záchranný plán Merkelovej a Macrona.

Najväčšou výzvou teraz podľa neho bude dohodnúť veľký kompromis, s ktorým každý dokáže žiť. „Zaberie to nejaký čas, kým sa dostaneme k veľkému finále.“

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavuje rozpočet EÚ a záchranný plán pre ťažké časy v recesii. Foto – TASR/AP

„COVID-19 ukázal, že potrebujeme viac Európy, nie menej. To, čo sa stalo na začiatku krízy, že každý európsky štát reagoval najskôr iba za seba a hral na svoje tričko, pretože zdravotnícka kríza nebola regulovaná na úrovni EÚ, ukázalo, že budeme slabí, keď budeme konať jednotlivo,“ myslí si Mathernová.

EÚ podľa nej v úvode pandémie nemala právne ani ľudské kapacity, aby mohla na koronakrízu zareagovať adekvátne. „Chvíľu trvalo, kým napríklad zareagovala spoločnými nákupmi medicínskych produktov,“ hovorí slovenská diplomatka. Podľa nej sa teraz jednoznačne ukazuje, že pre nás ako malú vyvážajúcu ekonomiku je výhodné byť súčasťou väčšieho spoločenstva.

Tri silné momenty

Záchranný plán je podľa Mathernovej dôležitý z troch pohľadov.

„Po prvý raz si v takom objeme ide EÚ spoločne požičať a ručiť za to európskym rozpočtom. Je to veľký krok. Nepreberá sa už zodpovednosť za pôžičky na úrovni jednotlivých štátov, čo bolo doteraz tabu,“ hovorí Mathernová.

Dôležitým odkazom pre euroskeptikov je podľa nej aj to, že pôžička sa začne splácať až po roku 2028

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Európska únia

Koronavírus

    Plán obnovy EÚ

    Ekonomika, Slovensko, Svet

    Teraz najčítanejšie