Denník N

On, Pišťanek

Peter Pišťanek. Foto - TASR
Peter Pišťanek. Foto – TASR

Pišťankov Rácz nie je ani čestný, ani dobrý, a už vôbec nie naivný. Je len ešte chamtivejší, brutálnejší a zákernejší ako všetci ostatní. A víťazí.

V polovici mája vyšla kniha literárneho vedca Petra Darovca venovaná tvorbe spisovateľa Petra Pišťanka. Jej názov On, Pišťanek parafrázuje autorovu obľúbenú štylistickú figúru, keď literárna postava hovorí o sebe v tretej osobe –  napr. „On, Rácz to predsa vie najlepšie.“ Tento tvar si osvojili aj viacerí novodobí politici opojení vlastnou mocou.

Prečo o tom píšem? Mojím cieľom nie je ani tak upozorniť na knihu Petra Darovca (hoci by si to zaslúžila) či výročie nedávnej nedožitej Pišťankovej šesťdesiatky. Skôr na debutový román Rivers of Babylon (1991), ktorý bol pre slovenské literárne dejiny jedným z najzásadnejších zlomov v celej ich histórii. Naznačila to aj nedávna anketa literárneho časopisu Platforma (plav.sk), v rámci ktorej široká škála literárnych profesionálov pri príležitosti 30. výročia Novembra odpovedala na otázku, ktoré dielo slovenskej literatúry posledných tridsiatich rokov považujú za prelomové a zásadné. Suverénne vyhral Rivers of Babylon v tesnom závese s Mladým Dônčom.

Pri čítaní Darovcovej monografie som si opäť uvedomil, ako veľmi ma pred takmer tridsiatimi rokmi nadchla táto zmes rozprávačskej suverenity, bohorúhačstva a intertextuálnej hravosti. Toľko čitateľského úžasu, pôžitku a nadšenia som odvtedy v žiadnej knihe slovenského autora nezažil.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie