Denník N

Vyhlásenie historikov k „prípadu Konev“ – jeho príbeh bol súčasťou pax sovietica

Socha Koneva. Foto - TASR/AP
Socha Koneva. Foto – TASR/AP

Skupina českých historikov pri príležitosti udelenia čestného občianstva Prahy Konevovi v roku 1945 vysvetľuje, že jeho zdôvodnenie sa úplne rozchádza so skutočnosťou.

Petr Blažek, Jan Kalous, Petr Koura, Petr Placák, Vilém Prečan a David Svoboda sú českí historici

Odstránenie sochy maršala Sovietskeho zväzu Koneva z dejvického Námestia interbrigád vyvolalo rozsiahlu diskusiu o udalostiach mája 1945. Rolu Červenej armády pri oslobodzovaní Prahy i celého Československa nemôžeme posúdiť správne, ak ju nezasadíme do celkového kontextu druhej svetovej vojny, toho, čo jej predchádzalo, i toho, čo nasledovalo – respektíve toho, aké ciele mali vojnové operácie jednotlivých mocností.

Velenie Červenej armády nemožno oddeliť od charakteru Stalinovho režimu a vojny, ktorú v rokoch 1941 – 1945 viedol s hitlerovským Nemeckom po tom, čo ZSSR jeho dovtedajší spojenec z augusta 1939 napadol, a ani od cieľov, ktoré chcel Stalin postupom Červenej armády na západ dosiahnuť.

Na legitimizovanie ruských veľmocenských ašpirácií bol sovietskymi propagandistami vytvorený mýtus Veľkej vlasteneckej vojny. Lenže v Červenej armáde bojovali vojaci mnohých národností, ktorí nebojovali za hegemóniu ruskej ríše alebo Stalinovej totalitnej vízie. Bránili svoje domovy proti agresorovi, pričom hlavnú ťarchu bojov s nacistami niesli na svojich pleciach národy západu ZSSR – Bielorusi, Poliaci, Rusi, Ukrajinci, Židia …

Víťazstvom nad nacistami ospravedlňoval totalitný Sovietsky zväz svoju povojnovú prítomnosť v krajinách strednej a východnej Európy vrátane rozhodovania o ich vnútornom usporiadaní. Bez ohľadu na to, na ktorej strane konfliktu tieto krajiny stáli, premenil ich Stalin na sovietske satelity, z ktorých budoval bezpečnostný koridor či vojnové predmostie proti Západu – územie, ktoré malo byť „očistené“ od všetkých i potenciálnych nepriateľov a na ktorom mali byť eliminované všetky vlastenecké sily, na prvom mieste protinacistickí odbojári.

Ruskí akademici, autori dvojzväzkových Dejín Ruska 20. storočia, nahradili propagandistický termín Veľká vlastenecká vojna termínom sovietsko-nacistická vojna, ktorá bola vojnou „dvoch protivlasteneckých síl – nacizmu a komunizmu – o vládu nad svetom s použitím ľudí zotročených a obalamutených totalitnými ideológiami. (…) Tí, ktorí v tejto hroznej vojne bojovali za Rusko, sa stali skutočnými hrdinami Veľkej vlasteneckej vojny, zatiaľ čo tí, ktorí si podrobovali ľud, zostali len jednou zo strán sovietsko-nacistického konfliktu. Ani obsahovo, ani skutkovo nemožno Stalina a jeho lokajov nazvať obrancami vlasti. Boli len jej ničiteľmi.“

To, čo ruskí kolegovia postulujú pre Rusko, platí rovnako aj pre Československo. V tento deň pred 75 rokmi udelila Praha pod vedením komunistu Václava Vacka čestné občianstvo maršalovi ZSSR Konevovi so zdôvodnením, že len rýchlym postupom Červenej armády a jej príchodom do Prahy 9. mája 1945 „bol zlomený zúfalý odpor nepriateľov a Praha uchránená od úplnej skazy“.

Táto formulácia, ktorá sa úplne rozchádza so skutočnosťou, bola len súčasťou povojnového pax sovietica, v ktorom nebolo miesto pre ocenenie ani predchádzajúcej pomoci príslušníkov Ruskej oslobodeneckej armády, ani Českej národnej rady, ktorá stála na čele domácich povstaleckých síl a dohodla 8. mája 1945 s nemeckými jednotkami ich odchod z Prahy.

Vzdajme česť padlým červenoarmejcom, ktorí bojovali s nacistami bez ohľadu na sovietsky režim, Stalina a jeho zámery. Uchovávajme pietne pamiatku všetkých padlých, nielen niekdajších spojencov, ale aj niekdajších nepriateľov, či už sa ocitli na tej či onej strane zo svojej vôle, alebo boli len zomletí udalosťami a systémami, ktoré zneužívali vlastenectvo na svoje zločinné ciele.

Inkriminovaná socha maršala Koneva, jedného zo Stalinových lokajov, nie je vojnový hrob, ktorý je chránený v každej civilizovanej krajine. Pomník nechal v roku 1980 inštalovať normalizačný režim predovšetkým ako výraz svojej servility a spolupráce s okupačnou mocnosťou z augusta 1968. Jeho umiestnenie v Múzeu pamäti XX. storočia je po všetkých stránkach adekvátne.

V Prahe 28. mája 2020

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

2. svetová vojna

Komentáre

Teraz najčítanejšie