Radí Grete Thunbergovej: Ani ma nepotrebuje, všetko má načítané a chce byť vedecky presná

Stefan Rahmstorf prišiel do Prahy v polovici marca na filmový festival Jeden svet, aby debatoval o klimatickej zmene.

V ten istý deň však česká vláda pre šírenie koronavírusu zakázala väčšie akcie. Skončil sa celý festival a neuskutočnila sa ani jeho prednáška.

Rozhovor so známym nemeckým oceánografom a klimatológom, ktorý odborne radí švédskej aktivistke Grete Thunbergovej, sa tak uskutočnil v predvečer blížiacej sa paniky z postupujúcej epidémie.

Prečo je dôležité hovoriť o zmene klímy v dnešnej dobe, keď sa šíri pandémia koronavírusu?

Klimatická kríza je tiež veľmi vážna kríza, len sa odohráva v inom časovom meradle. Existujú však odhady, koľko úmrtí je spôsobených zmenou klímy – pohybujú sa rádovo v stovkách tisícov ročne.

A keď sa zamyslíte nad dôsledkom spaľovania fosílnych palív trochu širšie, Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že ročne je 4,2 milióna úmrtí spôsobených znečisteným ovzduším, čo ide do značnej miery na vrub fosílnych palív.

Koronavírus môže podľa najhorších scenárov priniesť milióny mŕtvych, toľko ich je však obeťou znečisteného ovzdušia každý rok. To je pádny dôvod na prechod k čistému energetickému systému.

Ďalším dôvodom, prečo hovoriť o klimatickej kríze práve počas pandémie koronavírusu, je skutočnosť, že mnoho vlád teraz míňa verejné peniaze na podporu ekonomiky, pretože čelíme recesii. Rovnako ako pri finančnej kríze v roku 2008.

Vy ste boli v tom čase členom poradného tímu menovaného nemeckou vládou…

Áno, politikom sme odporučili, aby v rámci záchranného balíčka na zmiernenie následkov finančnej krízy vložili peniaze do zelených a udržateľných investícií. Pre budúcnosť je niečo také potrebné, prečo to teda nevykonať, keď je vláda počas finančnej krízy ochotná míňať veľa peňazí.

Namiesto toho vyplatili šrotovné tým, čo odovzdali svoje staré auto a kúpili si nové. Skrátka, druh podpory automobilového priemyslu s nulovým alebo skutočne negatívnym vplyvom na emisie. Ľudia tak znovu investovali do vozidiel na fosílne palivá, ktoré vydržia dvadsať rokov a spomalia prechod k udržateľnosti.

Takže teraz rovnako ako pri minulej kríze moja hlavná výzva k vládam znie: Ak chcete podporiť svoju ekonomiku verejnými investíciami, buďte inteligentní a túto investíciu využite na napumpovanie peňazí do ekonomiky, ale aj na urýchlenie prechodu k udržateľnosti.

Prečo si myslíte, že koronavírus dokázal ľudí zmobilizovať oveľa viac ako klimatická zmena? Prečo rovnako tragicky ako na počty úmrtí v súvislosti s koronavírusom nehľadíme na úmrtia spojené s klimatickou krízou?

Na koronavíruse je naozaj desivá rýchlosť, ktorou sa šíri. To je hlavný dôvod na obavy. Podľa doterajších údajov je smrtnosť zhruba dve percentá, čoskoro teda môžeme hovoriť o veľmi vysokom počte úmrtí. Takže strach je úplne odôvodnený.

Osobne však ťažko chápem, prečo nás nevyburcovali aj tie strašné straty na životoch spôsobené znečistením ovzdušia a dôsledky zmeny klímy. Som presvedčený, že je to pre kognitívne skreslenie, ktoré nás vedie k zachovaniu súčasného status quo.

Ľudia si na súčasné prejavy klimatických zmien zvykli a prijali to tak, ako to je. A keď príde niečo nové, čo doteraz nepoznali a veľmi rýchlo sa to šíri, je to pre nás oveľa desivejšie. Možno že si o päť rokov zvykneme na určitý počet ľudí, ktorí každoročne zomrú na koronavírus. Kým nezískame účinnú vakcínu, ktorú, ako pevne verím, vedci prinesú.

Ale pravdepodobne sa koronavírusu nezbavíme, bude tu s nami ako chrípka, na ktorú napríklad v Nemecku ročne tiež umierajú tisícky ľudí. A ľudia na to sú zvyknutí.

Lenže proti koronavírusu môžeme vyvinúť liek alebo vakcínu. Klimatická zmena je však pre mnoho ľudí príliš neuchopiteľný problém, na ktorý neexistuje jeden recept… Alebo nejaký taký existuje?

Áno, myslím, že máme riešenie klimatickej krízy, a tým je prechod k stopercentne obnoviteľnému energetickému systému.

Skúste si predstaviť, keby sme ho už mali a niekto by navrhol: hej, poďme namiesto toho spaľovať fosílne palivá, pretože je to lacnejšie. Síce budeme mať ročne štyri milióny mŕtvych v dôsledku znečistenia ovzdušia, ale je to ekonomicky výhodné, tak poďme do toho. To by, samozrejme, nikto neurobil.

Súčasný stav nám pripadá prirodzený len preto, že sme si naň zvykli a nedokážeme si predstaviť, že by svet mohol fungovať oveľa lepšie.

Vy veríte, že môže fungovať lepšie?

Rozhodne. Vlastne sme o tom pred niekoľkými rokmi napísali správu práve v spomínanom poradnom zbore nemeckej vlády. Pozreli sme sa na vedeckú literatúru o scenároch, ako môže obnoviteľná energia zásobovať svet. Som presvedčený, že to dokážeme.

Samozrejme, nastupujú štandardné protiargumenty, ako že výkon obnoviteľných zdrojov kolíše a podobne. To je všetko pravda. Je to výzva. Ale to všetko možno vyriešiť. Už teraz pozorujeme znižovanie cien obnoviteľných energií, ktoré prebieha dokonca oveľa rýchlejšie, než i optimisti dúfali.

Mám obrovskú dôveru v schopnosť inžinierov a technologický pokrok. Verím, že dokážeme úspešne prejsť na čistý energetický systém. Hlavnou prekážkou je podľa môjho názoru lobistická sila veľkých fosílnych spoločností, ktoré ťažia zo súčasného systému.

To je zrejme problém aj v Česku. Navyše sme najpriemyselnejšia krajina Európy a obnoviteľné zdroje energie u nás majú zvláštnu reputáciu, najmä pre korupčné aféry spojené so solárnymi elektrárňami. Dokážeme sa cez to preniesť?

Nemôžem hovoriť o Česku, pretože o situácii vo vašej krajine nemám vedomosti. Ale áno, obnoviteľné energie sú pravdepodobne oveľa náchylnejšie na korupciu v porovnaní napríklad s jadrovou alebo fosílnou energiou. Väčšinou sú spojené s veľkými plánmi a sú závislé od povolenia vlády, čo zvádza ku korupcii.

Oveľa odolnejšia voči korupcii než tieto veľké projekty je decentralizovaná obnoviteľná energia, keď občania jednoducho umiestnia solárne panely na strechu svojho domu alebo napríklad skupiny občanov využijú veterné turbíny.

Je vhodné robiť skôr takzvané adaptačné opatrenia, ktorými sa prispôsobujeme zmenám klímy, alebo mitigačné kroky, ktorými sa, naopak, snažíme obmedziť zmenu klímy? Český minister životného prostredia hovorí o boji so suchom hlavne v súvislosti s úpravou krajiny a zadržiavaním vody, málokedy počujeme z jeho úst o potrebe znížiť emisie…

To nie je záležitosťou výberu medzi buď a alebo. Potrebujeme sa, samozrejme, prispôsobiť, krajiny majú svoje stratégie adaptácie na klimatickú zmenu, napríklad Nemecko počíta so zdvíhaním hrádzí v Severnom mori a podobne. Ale adaptácia nemá takmer žiadnu šancu na úspech, ak nastane oteplenie o viac než dva stupne (oproti predindustriálnej dobe). Vtedy by sa pomerne rýchlo stalo nezvládnuteľným.

Koniec koncov, svetoví lídri sa po desaťročiach skutočne dôkladných debát v Paríži dohodli na snahe udržať globálne otepľovanie do konca storočia pod nárastom o dva stupne Celzia, ideálne pod 1,5 stupňa. A mali na to veľmi dobré dôvody.

Zapojila sa aj Saudská Arábia, Rusko a ďalšie krajiny, ktoré ťažia z predaja fosílnych palív. Pretože každý seriózny odborník, ktorý sa hlbšie zaoberá touto problematikou, si uvedomí, že jediná šanca, ako sa prispôsobiť klimatickým zmenám, je udržať nárast teploty pod dvoma stupňami.

V opačnom prípade bude adaptácia spočívať v tom, že sa mestá budú v zásade nepretržite sťahovať od pobrežia, pretože pobrežná krajina nebude ďalšie tisícky rokov stabilná, keďže ľadovce v Grónsku a na Arktíde sa postupne roztopia.

To sa teda stane, keď teplota vzrastie o dva stupne?

Áno, problémy so stúpajúcou hladinou morí už pribúdajú. Niektoré miesta v USA sa stretávajú so zaplavenými ulicami aj bez búrok, len vplyvom splnu a jarného prílivu. Florida sa napríklad nemôže brániť hrádzami, pretože má priepustné podložie, takže voda na pevninu presakuje.

A v Bostone sa zase pravidelne stretávajú s nepríjemnými záplavami, ktoré prichádzajú pri každom väčšom prílive a odlive. Takže problémom so zdvíhaním hladiny morí a nutnosťou zvyšovať hrádze čelíme už teraz.

Zdvíhanie hladín sa zrýchľuje, a čím viac sa bude otepľovať, tým rýchlejšie sa budú roztápať ľadovce. A potom bude menej a menej možností, ako sa zdvíhaniu hladín prispôsobiť.

Ako však vysvetliť tieto procesy ľuďom žijúcim napríklad v strednej Európe, kde nemáme more, oceány? Ako nás tieto procesy ovplyvňujú?

Vzostup hladiny morí je vlastne pomalý a dlhodobý proces. Oveľa rýchlejším problémom, ktorý nás už teraz značne ovplyvňuje, sú extrémne prejavy počasia.

V prvom rade asi päťnásobne narástla intenzita tepelných vĺn. Mesačný rekordné teploty nastávajú teraz približne päťkrát častejšie, než by to bolo bez globálneho otepľovania. To jednoducho ukazujú dáta z našej analýzy globálnych teplôt.

A v roku 2040 budeme mať nie päťkrát, ale dvanásťkrát viac rekordne teplých mesiacov. A tieto nové rekordy budú dokonca vyššie ako to, čomu dnes hovoríme rekordné teploty. To bude mať samo osebe veľmi silný dosah.

Pozorujeme tiež častejšie záplavy, pretože s každým ďalším stupňom dokáže teplejšia atmosféra udržať o sedem percent viac vlahy, ktorá potom môže pri vhodných podmienkach napršať. To je fyzika.

Lenže vyprahnutá pôda potom nie je schopná tento nárazový príval vody absorbovať. Niektoré časti sveta majú čoraz väčší problém so suchom. Trebárs východ Nemecka, odkiaľ pochádzam.

Áno, v Česku už tiež prechádzame šiestym suchým rokom v rade. (A ako sa ukázalo krátko po rozhovore, tento rok bol navyše rekordne teplý apríl a pôdne sucho dosiahlo svoj 500-ročný extrém – pozn. red.)

Teplo a sucho, samozrejme, prinášajú vyššie riziko lesných požiarov, aké sme videli v Austrálii, ale aj vlani v Nemecku. A potom tu máme obyčajný tepelný stres lesa.

Les na túto klímu nie je zvyknutý a je oveľa zraniteľnejší pri napadnutí lykožrútmi, hubami alebo inými škodcami, ktoré les oslabujú.

Keď som bol v Prahe naposledy, vlani na európskej konferencii o lesoch, bol som v šoku. Odborníci na lesníctvo predkladali dôkazy o tom, ako sú lesy už teraz poznačené klimatickou zmenou. Veľa ich padne za obeť, možno zmizne v plameňoch alebo ich zničí lykožrút.

Čo je pre vás osobne symbolom klimatickej zmeny?

V zásade sa pozerám na celý obrázok. Na roztápajúce sa ľadovce, globálnu priemernú teplotu, ktorá je pre nás kľúčovým údajom – rovnako ako keď sledujeme stúpajúcu horúčku človeka. Vidíme, že na svete je stále teplejšie a teplejšie. Ako oceánografa ma, samozrejme, zaujíma aj globálny nárast hladiny morí.

Pamätám si, keď som v roku 1993 prvýkrát videl satelitnú snímku ako dôkaz, že globálna morská hladina skutočne stúpa.

Dovtedy sme úroveň morskej hladiny merali len na pobrežných staniciach. Tam sa, samozrejme, tiež ukazoval vzostup, ale na satelitnej snímke sme prvýkrát mali skutočný globálny obraz, ktorý potvrdil, že dáta zo staníc neklamú a hladina morí sa dvíha rýchlejšie než predtým.

Aj úbytok horských ľadovcov je veľmi viditeľný, ja som napríklad navštívil viacero ľadovcov v Nórsku a na Novom Zélande a je ohromujúce vidieť, ako veľmi v posledných desaťročiach ustúpili. To sú pre mňa naozaj ikonické veci.

A je niečo, čo vás pri výskume v posledných rokoch skutočne prekvapilo? S čím ste vo svojich prepočtoch skôr nepočítali?

Vôbec sme nepredvídali premenu atmosférickej cirkulácie. Hovorím hlavne o tryskovom prúdení. Nastáva nielen rast teploty, ale aj zmena dynamiky atmosféry. Teraz vidíme, že vedie napríklad k väčšej vytrvalosti počasia.

To znamená, že rovnaké počasie trvá týždne, týždne a týždne, pretože systém vysokého a nízkeho tlaku sa zasekol v určitých pozíciách, čo je presne to, čo sa stalo minulé roky.

Čím je to spôsobené?

Zistili sme, že za tým stojí určitý mechanizmus rezonancie v atmosfére. S globálnym otepľovaním je čím ďalej pravdepodobnejšie, že veľké vlny a tryskové prúdy začnú v atmosfére rezonovať, zväčšia sa a zostanú dlhý čas stáť na jednom mieste.

To môže pri najhorších scenároch viesť k veľkým stratám úrody na severnej pologuli, pretože sa tu v určitej chvíli isté vzorce počasia zaseknú a povedú k veľkému suchu. Už v roku 2010 v Rusku pre neúrodu prudko poklesol export pšenice. V tom čase boli v krajine veľké suchá a požiare, bolo to jedno z najteplejších liet.

Zaoberáte sa aj morskými a oceánskymi prúdmi. Ako môžu ovplyvniť napríklad život nás ľudí v strednej Európe?

V posledných desaťročiach som vykonal viacero výskumov o Golfskom prúde a Severnom Atlantiku. Klimatické modely predpovedali, že sa prúd globálnym otepľovaním spomalí. A presne k tomu dochádza. Prinajmenšom sa na to v posledných rokoch objavuje stále viac dôkazov.

Zverejnili sme aj niekoľko významných štúdií, ktoré ukazujú, že od polovice 20. storočia sa systém Golfského prúdu spomalil asi o pätnásť percent. Teraz už máme tiež množstvo štúdií založených na údajoch o sedimentoch a hlbokom oceáne, ktoré ukazujú, že Golfský prúd je zrejme najslabší za posledných tisíc rokov.

Veríme, že to má vplyv na už spomínané tryskové prúdenie a zmenu počasia v Európe. Nenastáva síce scenár, ktorý bude veľa čitateľov poznať z hollywoodskeho filmu Deň potom.

Je to len katastrofický film, ale vychádza zo serióznych vedeckých poznatkov, že by sa celý cirkulačný systém mohol rozpadnúť, čo by viedlo k pomerne silnému ochladeniu v severnom Atlantiku.

Oslabenie o pätnásť percent, samozrejme, ešte neznamená kolaps. V severnom Atlantiku sledujeme ochladenie, to však nemá vplyv na pevninu, je len v oceáne. Je to jediná časť sveta, ktorá sa za posledných sto rokov skutočne ochladila. Všetko okolo, zvyšok sveta, sa zohrialo.

A to, čomu hovoríme „studená škvrna“ (cold blob) v severnom Atlantiku, ovplyvňuje tryskové prúdenie v atmosfére. A je to naozaj tak, že toto prúdenie obchádza severnú stranu, a keď v lete putuje do Európy od juhu, vedie k extrémnym horúčavám. Atlantický oceán má teda na naše počasie veľký vplyv.

Pred tromi rokmi ste dostali od Americkej geofyzikálnej únie cenu za komunikáciu klimatickej krízy, napísali ste tiež knihu pre deti Wolken, Wind und Wetter (Mraky, vietor a počasie) o klíme. Ako vôbec deťom vysvetliť klimatickú zmenu? Nie je to príliš komplexný a ťažký problém na to, aby mu deti porozumeli?

Záleží na tom, o akom veku sa bavíme, ja som napísal knihu pre deti od desať rokov. Ale povedal by som, že je pre ľudí od desať do sto rokov.

Je celkom dobrá aj pre dospelých, ale, bohužiaľ, môžete si ju kúpiť iba ako e-knihu. Musím sa postarať o dotlač. Snažil som sa však vysvetliť všetko jednoduchými slovami, aby to deti pochopili. A viem priamo od nich, že tomu rozumejú…

Ako teda priblížiť klimatickú zmenu deťom?

Myslím, že najprv im musíte vysvetliť základné princípy, ako je zákon o zachovaní energie, ktorý tiež ovplyvňuje teplotu našej planéty. Snažím sa to vysvetľovať tým, že ľudské telo potrebuje energiu, ktorú získame zjedením pizze. Opisujem, ako dlho nám vydrží 100 wattov, ako stowattovej žiarovke.

Snažím sa vysvetliť základy energie pomocou jednoduchých každodenných príkladov, pripojil som veľa anekdot o živote vedcov a o tom, ako došli k svojim objavom. A pár kuriozít, ako napríklad že stupnica teploty Celzia bola pôvodne navrhnutá opačne: bod mrazu bol na 100 stupňoch, bod varu na nule. Neskôr to bolo obrátené hore nohami.

Na festivale ste dnes mali debatovať na tému, či môžeme zvrátiť klimatickú zmenu. Veríte tomu, že sa to dá?

Nie.

Je nejaký spôsob, ako ju aspoň spomaliť?

Nemôžeme ju zastaviť. Ani s nulovými emisiami. Nezastavíme vzostup hladiny oceánov, pretože ľadovce sa topia vytrvalo. Ľad sa topí veľmi pomaly. Zmenu teploty môžeme zastaviť, ale nie zvrátiť. Kým nenájdeme spôsob, ako aktívne odstrániť CO₂ z atmosféry. Ja ho nevidím.

Teoreticky áno, existujú rôzne návody, čo robiť, aby to skutočne malo efekt, ale bavíme sa o enormnom čísle, o miliardách ton. Každoročne vypúšťame do ovzdušia 40 miliárd ton oxidu uhličitého. Takže odstrániť všetko? Vylúčené.

Môžeme vysadiť stromy…

Ale len asi štvrtina všetkého globálneho otepľovania je spôsobená rúbaním lesov. Takže ak znovu zalesníte všetky plochy, ktoré boli porastené stromami pred tisíc rokmi, získate späť len asi štvrtinu CO₂, čo sme vypustili do atmosféry.

Tri štvrtiny sú spôsobené fosílnymi palivami, čo sú v podstate stromy a iná biomasa, ktorá milióny rokov padala k zemi, postupne bola pochovaná a vyššími teplotami a tlakom sa premenila na uhlie a ropu. Teraz pálime každý rok toľko, koľko sa toho vytvorilo asi za milión rokov.

Existujú tiež rôzne vzdušné filtre, ktoré absorbujú CO₂. Jeden napríklad vyvíjajú vo Švajčiarsku. Veríte v tieto technológie?

Verím, že fungujú, ale neverím tomu, že si to môžeme dovoliť v takom veľkom meradle, pretože je to veľmi drahé. Bojujete s druhým zákonom termodynamiky, pretože sa pokúšate získať späť plynnú látku, ktorú ste rozptýlili po celej planéte vo veľmi tenkej koncentrácii – je to 400 častíc na milión (ppm). Dostať ju zase späť vyžaduje obrovskú energiu. A bude to nevyhnutne veľmi drahé.

Myslíte si, že budúcnosť môžu zmeniť aj jednotlivci? Alebo sa máme spoliehať na to, s čím prídu vlády a aké technológie prinesú vedci?

Lopta zostáva na strane vlád… Pretože potrebné technológie už máme, len sa musia rozšíriť. A jedným z kľúčových nástrojov je realistická cena uhlíka. Teda platba za škody, ktoré spôsobíte emisiami CO₂.

Vo všetkých ostatných oblastiach je to normálne – ak sa niečoho dopustíte, spoločnosť očakáva, že za to zaplatíte. Takýto krok by spravil obnoviteľnú energiu v porovnaní s fosílnymi palivami oveľa výhodnejšou. Keby sme platili skutočnú cenu uhlíka, bolo by to podľa odhadov nemeckej vlády asi 180 eur za tonu emisií CO₂.

V tom prípade by sa spaľovanie uhlia zastavilo okamžite. A fosílne palivá by sme potom použili iba tam, kde ich nemožno nahradiť. Ale vo väčšine prípadov by existovali aj iné, lacnejšie možnosti.

Dočítala som sa, že radíte Grete Thunbergovej…

Ale iba letmo. Párkrát ma požiadala o rady cez e-mail a dvakrát som sa s ňou stretol. Raz navštívila náš inštitút, raz sme sa stretli v Štokholme. O vede toho vie obdivuhodne veľa a má dar zložité veci zhrnúť tými správnymi slovami… Veľmi ju obdivujem.

Myslíte si, že dokáže svojimi aktivitami niečo skutočne zmeniť?

Nevzťahoval by som to len na Gretu. Milióny školákov čakali, skrátka, na niekoho, kto povie ako prvý, čo už si sami predtým mysleli. Sama Greta by nemala absolútne žiadny vplyv nebyť skutočnosti, že sa k nej pridali milióny ďalších mladých po celom svete. Pevne verím, že to skutočne vplyv má.

Ale Greta bola na začiatku…

Áno, povedal by som, že bola takýmto spúšťačom. Je naozaj skvelá a vo všetkých svojich príhovoroch dbá na to, aby bola vedecky presná. To sú tie malé rady, ktoré som jej dal. Poslala mi pár svojich rečí, aby som sa pozrel, či v nich nie sú faktické chyby. Ale ani by ma nepotrebovala, pretože tú vedu ovláda naozaj dobre.

Vážne?

Úplne. Má všetko načítané. Myslím, že je veľké šťastie, že máme Gretu a ďalších veľa mladých ľudí, ktorí sa starajú o zmenu klímy a vyjdú do ulíc, aby tlačili na vlády. Kľúč skutočne tkvie v tom, že každá vláda musí plne implementovať to, čo sľúbila v Parížskej dohode. A na to potrebujú tlak.

Keď ide o vyhliadky do budúcnosti, ste teda optimista?

Som neutrálny. Povedzme, že mám nádej.