Denník N

Záchranár Ivan Baláži: Karanténa sú striktné opatrenia, nie to, čo sme videli

Ivan Baláži. Foto N – Daniel Vražda
Ivan Baláži. Foto N – Daniel Vražda

Nemôže sa stať, že na jednej chodbe sú napravo negatívni, naľavo pozitívni a všetci sa stretnú na jednej toalete alebo v jednej sprche. Takéto opatrenia boli pri všetkej úcte viac-menej zbytočné, vraví Ivan Baláži.

Narodil sa v Nitre, má 52 rokov a doktorát z pedagogiky. Je bývalým poradcom ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, zdravotníckym záchranárom a riaditeľom súkromnej zdravotníckej spoločnosti International Rescue System. So svojím tímom bol pri epidémiách cholery na Haiti, eboly v Sierra Leone či SARS-u. Nedávno sme ho objavili v Žehre na východe Slovenska. Riešeniu mimoriadnych udalostí a ich následkov sa venuje 28 rokov.

„Málokto vie, že sme pandemickú krízu začínali riešiť 7. januára. Keď sme videli, ako to vyzerá vo svete, najmä v Číne, okamžite sme začali mobilizovať,“ hovorí Ivan Baláži.

Začínali ste hneď ako záchranár?

Začínali sme pri dopravných nehodách. Ešte na prelome režimov sme sa venovali vyslobodzovaniu ľudí z havarovaných áut. Dopracovali sme sa k tomu, že dnes máme relatívne slušne veľkú záchrannú službu International Rescue System.

Čo rozhodlo, že ste sa posunuli v záchrane týmto a nie iným smerom?

V akom zmysle?

Napríklad, že dnes ste nemuseli zasahovať pri epidémiách po svete, ale mohli ste mať odťahovú službu.

Genéza bola úplne jednoznačná. Kedysi tu jazdilo 66 sanitiek Škoda 1203 pod nemocnicami. Vtedy neexistoval žiadny integrovaný záchranný systém. Zdalo sa mi dehonestujúce, aby sme my alebo hasiči prišli včas na miesto nehody, vyslobodili človeka z auta a čakali, kým príde najrýchlejšie auto v kolóne, čiže 1203-ka.

Ak si dobre pamätám, tejto sanitke sa za socializmu hovorilo najpomalšia rýchla pomoc na svete.

Aj tak. To bola motivácia, aby sme s tým niečo urobili. Začali sme stavať nový funkčný systém, pretože sanitka samotná v podstate nič nevyrieši. Budovali sme ho, až sa dostal na dnešnú úroveň.

Na republikovej úrovni?

Najprv to bol vždy privátny systém, lebo musíte ukázať niečo, čo funguje. Slajdy nepomôžu. Hovorím vždy v množnom čísle, lebo ja som v systéme nepodstatnou figúrou, bez tímu nič neurobíte. Vždy to bola súhra ľudí, ktorým nebolo jedno, či zomriete na ceste v momente, keď sa stane nehoda, alebo potom, keď nepríde sanitka alebo príde neskoro a zle vybavená.

Použili ste nejaký zahraničný model?

Nie všetko dokážete odkopírovať zo zahraničia, pretože u nás sú podmienky zásadne iné. Nemusí to fungovať, lebo na to nemáte legislatívu, vzdelávanie, adekvátnu techniku a podobne.

Reďkovku na strome nevypestujete, asi tak?

Napríklad. Severské štáty majú techniku špecifikovanú na sneh a ľad, inak ju majú špecifikovanú krajiny, kde je teplo. Arabi nemajú problém s financiami, ale to, čo doveziete od nich, nebude fungovať, napríklad kúriť.

Spomenuli ste rozdiely, hovoríte o niečom konkrétnom?

Žehra. Sme v pásme, kde sme mali cez deň 16 až 18 stupňov, ale v noci tam bola nula až mínus jeden.

Jasné, ale v čom je problém?

Všetko, čo má mrazovú poistku nastavenú pod päť stupňov, vám vypustí tekutinu a skončíte bez vody. To sú veci, ktoré si ministerský úradník nemá odkiaľ uvedomiť, pretože to nezažil.

Stalo sa to?

No jasné. Máte napríklad tisíclitrovú dezinfekčnú jednotku, večer si ju pripravíte a robíte to zbytočne, lebo ráno ju budete napúšťať znovu. Keď je pod päť stupňov, inteligentný ventil vypustí vodu, aby nezamrzla v potrubí a neroztrhala drahý agregát.

Spomínali ste Žehru. Prečo ste boli s tímom v osade? Nestačil štátny sektor?

Bolo tam treba úplne každú zložku a nemyslím si, že len v Žehre. Riešime globálnu svetovú pandémiu. Nikto by nemal zostať doma, kto disponuje relevantnou technikou na riešenie problému…

… a skúsenosťami.

To je, samozrejme, druhá vec. Možno sú oveľa cennejšie, lebo techniku kúpite, ale skúsenosti sa zbierajú veľmi ťažko a pomaly. Na to, aby ste ich získali, musíte precestovať svet a zúčastniť sa mnohých akcií, na základe ktorých dokážete zastávať, v úvodzovkách, relevantné stanoviská.

K vašim misiám pri svetových epidémiách sa ešte dostaneme, ale zostaňme ešte chvíľu v Žehre. Prečo pozitívne testovaných neodviezli hneď do štátnej karantény, ale nechali ich v osade?

Paradoxne, toto nebol podľa mňa zlý krok. Ak ste zvyknutý na nejaký sociálny, hygienický štandard, máte nejakú mentalitu, tak keď vás presťahujem do Hiltonu alebo akéhokoľvek štátneho zariadenia hotelového typu, asi sa tam nebudete cítiť dvakrát dobre. Ste zvyknutý žiť inak a je jedno, či to nazvem chatrčou alebo na voľno. Asi to treba brať do úvahy.

Testy vojenských zdravotníkov v Žehre. Foto N – Andrej Bán

A nemohlo to byť aj inak? Nie že oni by mali problém s vyšším hygienickým a iným štandardom, ale majorita v štátnej karanténe by mala problém s nimi?

Myslím si, že nie. Aj medzi nimi sú rôzne sociálne vrstvy a obrovské rozdiely. Niektorí prišli na autách, o akých budeme ešte dlho len snívať. Sú ľudia, ktorí majú peniaze a nejaký majetok, a sú aj takí, ktorí nemajú nič.

Otázka smerovala k tomu, prečo pozitívnych nevytiahli z komunity a nechali ich tam. 

Neprináleží mi hodnotiť niečie rozhodnutia, pretože zrejme k nejakému rozhodnutiu došlo. Z môjho, čiastočne medicínskeho, ale možno aj ľudského pohľadu si myslím, že tam niekto urobil zásadnú chybu. Pokiaľ sa rieši pandémia, v prvom rade sa ľudia nevozia do nemocníc alebo do zariadení, kde máte ďalších tisíc pacientov s inými diagnózami.

Vzhľadom na stav, v akom je naše zdravotníctvo, zrejme nebolo iné východisko. Všeobecne platí, že skôr než urobíte krok A, mali by ste mať pripravené kroky B, C, D. Chyba bola to, že ich otestovali a zrazu zistili, že pozitívnych je nejaký počet a nemajú ich kam dať. Ale možno je to iba moja domnienka a bolo to inak.

Politici hovoria, že ochorenie COVID-19 nemá etnicitu alebo „farbu“. Ale nie je to tak, že keby sme našli 50 pozitívnych, napríklad na sídlisku Fončorda v Banskej Bystrici, nenechali by sme ich behať medzi ostatnými ako v Žehre?

To nie je pravda.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Rozhovory

    Slovensko

    Teraz najčítanejšie