Komentáre

Denník NPrečo mohol Kočner o dieťati z Čistého dňa písať, že je sviňa 

Marian Kočner a Peter Tóth v Crowne Plaza s manželkou šéfa Čistého dňa. Foto - Vladimír Pčolinský
Marian Kočner a Peter Tóth v Crowne Plaza s manželkou šéfa Čistého dňa. Foto – Vladimír Pčolinský

Vyšetrovanie Čistého dňa bolo všetko, len nie nezávislé. Už to pripomína organizovaný zločin.

Posledné dve správy o kauze Čistý deň hovoria o tom, že generálna prokuratúra dala pokyn na tri nové trestné stíhania a že Kočner priamo ovplyvňoval vyšetrovanie, pričom chodil ku komisárke pre deti Tomanovej na kávičku. Tieto dve veci tvoria celistvý jav.

Z Kočnerovej knižnice na stránke Aktualít vyplával obraz toho, ako NAKA vyšetrovala kauzu Čistý deň. Vyšetrovanie „viedol“ Kočner, ktorý pripravil aj otázky pre výsluch maloletej obete a dostával informácie od psychologičky. Súčasne dirigoval Tománkovcov.

Policajtom, čo sa prepožičal na túto spoluprácu, sa už na pokyn generálnej prokuratúry zaoberá inšpekcia. Ide o zneužívanie právomoci verejného činiteľa a marenie spravodlivosti. Rovnaké činy by sa mali týkať aj Tománkovcov a psychologičky Jany Štefánikovej. Práve tej Kočner odpísal „Sviňa malá“, čím myslel maloletú obeť. Kočner dostal od Tománkovej osobné údaje hospitalizovanej zverenkyne, dokonca aj s menom lekára.

Dlhá cesta k spravodlivosti

Od vypuknutia kauzy prešlo neuveriteľného tri a pol roka a uvedené skutočnosti spadajú už do obdobia po publikovaní škandálu na blogu vtedajšej poslankyne Natálie Blahovej. Presne v tomto období bolo treba presviedčať verejnosť, aby si očistila okuliare a nezapodievala sa blbosťami typu Blahová politikárči, ale aby skúsila vnímať publikované fakty v súvislostiach.

Od prvej chvíle bolo jasné, že v tej chvíli zatiaľ len podozrenia sú dobre kryté z najvyšších úrovní štátnej správy a že bezradní aktéri nemali už inú možnosť, len medializáciu, pretože ich zákonné možnosti sa pomíňali. Rodičia maloletých klientov sa márne obracali na políciu aj na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Odvšadiaľ boli vypoklonkovaní s magickou formulkou „Skutok sa nestal“, pričom dnes sú už právoplatné rozsudky za sexuálne zneužívanie na svete a trestné konania sa ani zďaleka neuzavreli.

„Popieračom“ výdatne pomáhala aj komisárka pre deti Viera Tomanová, ktorá sa spoľahlivo ako vždy postavila na stranu zla. Klapky z očí zväčša padli až v momente, keď súčasný šéf SIS Vladimír Pčolinský úplnou náhodou odfotil zakladateľku Čistého dňa Zuzanu Tománkovú na rande s Kočnerom a Tóthom. Ešte sme nevedeli, že ide o letné lásky, čo sa začínajú na jachtách, vedeli sme len, že prebieha pokus diskreditovať Borisa Kollára.

Mimochodom, to bol tiež mozgový trust, čo si myslel, že Kollára chytí práve na sexuálnych návrhoch.

Na západnom fronte pokoj

Čo bolo, bolo, terazky nie sme v bondovke, hoci to tak vyzerá. Teraz je zaujímavé, čo sa deje od marca 2020 a čo by sa malo diať ďalej so systémom, ktorý umožnil páchať trestné činy na maloletých a pred následkami sa dôkladne zabarikádoval.

Teraz sa vďaka Kočnerovej knižnici dozvedáme, že vyšetrovanie Čistého dňa bolo všetko, len nie nezávislé. Už to pripomína organizovaný zločin. NAKA, ktorej „elitný útvar“ vyšetruje podľa Kočnerových pokynov, je nám platná ako mŕtvemu zimník, ale aspoň, že už sa nad dotyčnými policajtmi zmráka. Čo je však s policajtmi a prokurátormi na okrese, ktorí pred publikovaním v septembri 2016 trestné oznámenia hádzali do koša, nevieme. A radšej sa ani nezačnime pýtať, ako si pred septembrom 2016 plnila svoju úlohu prokuratúra. Jej povinnosťou zo zákona je totiž dozor nad zákonnosťou v zariadeniach, kde sa vykonávajú opatrenia súdu, teda aj v Čistom dni.

A čo je nové v systéme sociálnoprávnej ochrany takto tri mesiace po voľbách? Ťažko povedať. Generálny riaditeľ ústredného orgánu štátnej správy, ktorý bez váhania tutlal zločinecký Čistý deň, čiže šéf Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Valentovič, je zatiaľ v pohode.

Tománek sa bez najmenších problémov zamestnal v inom resocializačnom centre, veď je bezúhonný, a štátu, ktorý tam posiela deti rozsudkami, to zjavne neprekáža.

Proti komisárke pre deti, u ktorej práve prebehol poslanecký prieskum, už existuje toľko výhrad, že by si zaslúžila samostatný film. Že sa k nej chodil starať o cudzie deti aj Kočner, už asi nikoho neprekvapilo, keď sa za celé roky nazbierali škandály ako detský domov jej dcéry PETO, vybavovanie vecí pre jednu stranu sporu namiesto nestranného riešenia podnetov, pochybní zamestnanci aj hospodárenie. PETO veselo frčí ďalej, podľa zmluvy z februára tohto roku si v ňom štát objednal 20 miest. Malým výhercom srdečne blahoželáme a prajeme im, aby sa v súlade so zákonom dostali do profesionálnych rodín. Skontrolovať to však nevieme.
Je jasné, že parlament by mal komisárku odvolať, ale musí to urobiť v súlade so zákonom, ktorý mu necháva na takúto možnosť len úzku štrbinku. Je ňou idea, že Tomanová nespĺňa podmienky zvoliteľnosti, a medzi tie patrí aj akceptácia reprezentatívnych organizácií, čo je skoro taká voda ako matovičovské hlasovanie na Facebooku.

Aká veľká sviňa musíte byť, aby ste – ako ktorýkoľvek prvok, prepytujem, ochranného systému – toto robili poškodeným maloletým? Čo ste zač, keď – ako „realizátor“ – píšete o obeti „Sviňa malá“?

Na to, aby Kočner mohol takto fungovať, musel slúžiť obrovský počet ľudí vrátane tých, čo prisahali vernosť zákonom Slovenskej republiky. Dnešná situácia je, že ďalších troch už spravodlivosť chňapla. Zvyšok chlieva potichu čaká.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].