Denník N

Filozof Teodor Münz: Človek sa na tejto planéte nemal objaviť. Najvyšší tvor, ktorý na ňu patrí, je zviera

Teodor Münz. Foto N - Vladimír Šimíček
Teodor Münz. Foto N – Vladimír Šimíček

Potrebovali by sme pomoc odkiaľsi zvonku, no o ničom istom nevieme a varíme sa vo vlastnej šťave, tvrdí mysliteľ.

Jeho nová kniha má názov Odchádzame? – s otáznikom. Filozof Teodor Münz má však v otázke budúcnosti človeka jasno. Ľudský druh podľa neho pracuje na svojom odchode, a to ničením prírody i kontamináciou vzájomných vzťahov.

Vo svojej knihe sa snaží dať za desaťročiami svojho filozofovania bodku. Predkladá filozofický portrét človeka, rozpolteného medzi dobrom a zlom, vedeného nadobudnutým vedením – a to zďaleka nie len pozitívnym smerom. Chce ukázať, prečo je človek taký, aký je, a aká je úloha filozofie pri tomto poznávaní.

V úvode vašej knihy píšete, že sa nachádzame v „chaotickej súčasnosti“ a že človek kráča „existenčne ohrozujúcim smerom“. Ako v tomto kontexte vnímate úlohu filozofie? Má analyzovať a opisovať tento stav? Môže v niečom pomôcť?

Filozofia je jedna z tých disciplín, ktoré na tento stav upozorňujú. Je to tiež poznávacia disciplína, ale so špecifickým zameraním. Poznáva aj veda, ale jej cieľom je exaktne skúmať, ako sa veci majú a aké sú ich príčiny, čo potom v praxi využívame. Filozofia sa okrem mnohého iného pýta, čo z tohto nášho poznávania a konania vyplýva pre nás, pre prírodu, svet.

Veda nás do tejto chaotickej súčasnosti dostala, jej zásluhou ideme existenčne ohrozujúcim smerom, ale nemôžeme ju za to viniť, lebo konala len svoju povinnosť. Poznávala a keďže dopyt je stále väčší, odpovedala naň. Skúma aj naďalej, jej zásluhou ideme dopredu. Skôr je vinná filozofia, lebo si náš zlý stav neskoro všimla a nevyvodzovala z toho dôsledky. Hoci ojedinelé hlasy odznievali už dávnejšie. Pritom predmetom filozofie je popri vede aj človek, ale sú to zase dve rôzne hľadiská.

Najväčšou výzvou vzniknutého ohrozujúceho stavu je klimatická kríza. Vnímate zmenu klímy a z nej vyplývajúce dôsledky ako filozofický problém?

Aj ako filozofický problém. Na ospravedlnenie filozofie však slúži jednak to, že práve ľudské konanie, ktoré túto zmenu spôsobilo, sa ťažko predpovedá, lebo človek je nevyspytateľný tvor. A tiež to, že človek začal zhubne ničiť prírodu len od začiatku novoveku a dovtedy nebolo na jeho správaní sa voči nej nič mimoriadne. Prirodzene, ničil ju aj predtým, a oveľa viac než zvieratá, ale znášala to celkom dobre.

Tvrdíte, že sme si prestali s prírodou intuitívne rozumieť, že sme stratili schopnosť s ňou komunikovať. Je možné si túto schopnosť prinavrátiť? Akým spôsobom?

Myslím si, že to nie je možné. Človek by sa musel vrátiť do svojho pôvodného, zvieracieho, šimpanzieho stavu, ktorý už veľmi dávno opustil. Kedysi si s prírodou inštinktívne rozumel, nepracoval, chodil – ako aj ostatné zvieratá – na hotové. Celý sa však začal meniť, keď sa rodil a silnel jeho rozum. Vzišiel z inštinktov, toho najúčinnejšieho a najspoľahlivejšieho, čo zvieratá majú, a myslím si, čo v živej prírode vôbec existuje.

Nejaký inštinkt (inštinkty?) sa vo zvierati rozpadol, stratil pôvodnú funkciu, jednosmernosť, istotu, spoľahlivosť, diferencoval sa, oslabol a vznikol z neho mnohostranný rozum so svojou pravdivosťou, omylnosťou, chybovosťou. Viaceré inštinkty mu zostali, no zlyhávajú viac ako u zvierat; vytvorili sa či zosilneli, ale aj oslabli nové city a podobne.

Mnoho zo strateného mal nahrádzať rozum, no jeho chabosť sa čoskoro vyjavila. Na to a to zabudol, to nedomyslel, to prehnal, to zle poradil a nesmierne skomplikoval človekov život. Naučil ho luhať, pretvarovať sa, podvádzať, kradnúť, zabíjať vlastných druhov, a aj to, ako to tisícorakým spôsobom všetko robiť. Zlé, no i dobré. Lebo ho naučil aj pomáhať, liečiť, ba aj obetovať život za druhého. Nič však jednoducho, všetko len komplikovane.

No zrodil aj jeho hlavnú, podľa mňa však nezávideniahodnú vlastnosť: sebauvedomenie a jeho svetauvedomenie; vedomie, že je, existuje, že je vo svete, ktorý ho obklopuje, na ktorý je odkázaný, ktorý je priateľský i nepriateľský. Musí ho poznávať, aby v ňom vyžil, lebo chce žiť, hoci ho neraz preklína, ba z neho aj dobrovoľne odchádza.

Jedna z hlavných myšlienok vašej knihy je, že človek sa vyčlenil z prírody. Že z nej vyčnieva. Necíti sa byť jej priamou súčasťou, hoci vždy bol a bude. Je tento paradoxný stav príčinou schizofrenického správania sa k prírode, ktorú vnímame ako objekt a nie ako celok, do ktorého tiež patríme?

Áno, je to asi tak. Lebo čo nazývam vyčnievaním človeka? Je to len celkové pomenovanie toho, o čom som hovoril doteraz, no je to obrovská kvalitatívna zmena. Človek vyčnel, prečnel zo zvieracieho, neuvedomeného stavu do uvedomeného ľudského, vie o svete, najmä o prírode, vie, čo chce a nechce, zaobchádza podľa toho s prírodou a dnes robí v nej a vo svete najväčšiu garazdu.

Dlho si svoje, teraz už zhubné správanie sa voči prírode neuvedomoval, lebo nebol na to zvyknutý. Už ju však neničí motykou a rýľom, ale rafinovanou technikou, na ktorú už ani príroda nestačí, hoci materiál na ňu mu tiež dodáva ona a poddáva sa. Nikdy ju síce nezloží na kolená, ale môže ju doráňať tak, že mu už pôjde o život. Nevie sa teda vpratať späť do svojho zvieracieho stavu, v ktorom by ľahko obstál, hoci o to ani nestojí.

Pritom technika sa zo dňa na deň zdokonaľuje, máme už techniku na výrobu techniky, ale počet ľudstva sa zväčšuje, hladných a smädných krkov pribúda. Len v Afrike vraj desať miliónov ročne, takže perspektívne to by už ohrozilo aj neporušenú prírodu. No odborníci hovoria, že príroda by uživila ešte raz toľko ľudí, ako je ich tu teraz, teda nie sedem, ale štrnásť miliárd. Ale pýtam sa, aká príroda? Terajšia, či zdravá?

Do akej miery je podľa vás toto „ohrozujúce nasmerovanie“ fatálne a nevyhnutné? Vaše rozprávanie o človeku začína biblickým vyhnaním z raja. Odvtedy je človek donútený spracovávať a meniť prírodu svojou prácou. Znamená to, že náš rozporuplný vzťah k prírode je daný od počiatku a v dejinách sa len prehlbuje? Existovala aj iná cesta?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek, Kultúra, Príroda, Veda

Teraz najčítanejšie