Denník N

Je koronavírus dobrou správou pre životné prostredie?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Autorka pracuje v združení Priatelia Zeme

Svetom obleteli správy o zlepšovaní životného prostredia počas pandémie koronavírusu.

V Číne došlo v miestach nákazy k takému poklesu priemyselnej výroby a dopravy, že ľudia sa prvýkrát po dlhšom čase mohli nadýchať čistého vzduchu bez smogu a znečisťujúcich látok.

Svetoznáme benátske kanály, ktoré sa posledné roky borili so zápachom a špinou, sa vyľudnili, zmizli turisti i výletné lode, voda v kanáloch sa vyčírila a vrátil sa do nej život.

Aj na Slovensku sa pohybovalo oveľa menej áut ako v minulosti, dopravné zápchy v mestách neotravovali ľudí ani ovzdušie a obmedzenie priemyselnej výroby spôsobilo zníženie emisií.

Je teda koronavírus dobrou správou aspoň pre životné prostredie?

Podľa šéfredaktora elektronického portálu Youmatter Clémenta Fourniera má koronavírus pozitívny ekologický efekt len krátkodobo. Z dlhodobého hľadiska sa táto kríza odrazí na stave životného prostredia negatívne, pretože problémy s ním spojené sa odsunú na „vedľajšiu koľaj“.

Medzi hlavné médiami šírené informácie – pred pandémiou koronavírusu – patrili správy o klimatickej zmene a globálnom otepľovaní. To všetko začalo ľudí viac zaujímať v kontexte zničujúcich požiarov v Austrálii, v amazonských pralesoch, v Kalifornii, ako aj v dôsledku narastania ďalších klimatických anomálií rozšírených po celom svete.

Konečne sa o výsledky dlhoročných výskumov expertov v oblasti klimatickej zmeny začali viacej zaujímať aj politici. Celosvetové hnutia občianskej neposlušnosti, ako napríklad hnutie Piatky za budúcnosť, začali požadovať od politikov zásadné zmeny v rozhodnutiach vo vzťahu k hospodárskemu rastu a zmien, ktoré by rešpektovali princípy ochrany životného prostredia a biodiverzity v mene udržateľnej budúcnosti.

Koronavírus tieto „ekovýzvy“ zastavil, čo je pochopiteľné. Hlavnou témou sa stal stav šírenia sa nákazy, počty infikovaných a mŕtvych, a všetky s tým súvisiace témy. Hroziaca ekologická kríza musela byť odsunutá do úzadia.

Čo sa stane po prekonaní koronavírusu?  V prvom rade bude potrebné zvládnuť krízu sociálnu a hospodársku, ktoré pandémia spôsobila. Clément Fournier predpovedá, že priebeh bude mať rovnaký scenár ako v roku 2009 po vtedajšej kríze finančného trhu. Štáty všetko úsilie sústredia na oživenie hospodárstva, na navrátenie zamestnanosti a konkurencieschopnosti, na stimulačné politiky, ale aj na zníženie nákladov v „nepodstatných sektoroch“.

Bude takýmto sektorom aj starostlivosť o životné prostredie? Budú investície do environmentálnych  technológií po tejto kríze zastavené? Podľa Fourniera budú finančne náročné investície do environmentálnych technológii zastavené, pretože sú drahé a nedostatočne efektívne. Globalizácia zase spôsobí, že na globálnom trhu nebudú víťaziť  kvalitnejšie a „ekologickejšie“ produkty a služby, ale tie, ktoré sú lacnejšie, aj keď menej „ekologické“.

Ak budeme po ukončení krízy s koronavírusom pokračovať v nastúpenom trende hospodárskeho rastu „spred obdobia krízy s koronavírusom“, tak celosvetová spotreba fosílnych palív, kovov, nerastných surovín a biomasy sa v najbližších štyridsiatich rokoch zdvojnásobí a zároveň vzrastie ročná produkcia odpadov o 70 percent – píše sa v dokumente Európskej komisie.

Predstavitelia Európskej únie si uvedomili vážnosť drancovania surovinových zdrojov, narastajúcej produkcie odpadov, klimatickej zmeny a ničenia biodiverzity na našej planéte už dávno pred vypuknutím súčasnej krízy. Mnohé strategické materiály, nastavenie legislatívneho prostredia a poskytovanie fondov zohľadňujú aj potrebu a požiadavky ochrany životného prostredia.

Na začiatku marca tohto roku Európska komisia predložila európskemu parlamentu významný dokument o návrhu zmien hospodárskeho systému v krajinách Únie – takzvaný Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo. Obehové hospodárstvo je modelom udržateľného rozvoja. V princípe znamená ukončenie výroby produktov, ktoré na konci života nie je možné zrecyklovať a skončia na skládke alebo v spaľovni, a ich nahradenie produktmi, ktoré sa na konci života zrecyklujú, prípadne ešte opravia a znovu použijú. Podľa tohto plánu bude potrebné napríklad podporiť zakladanie malých a stredných podnikov s využitím inovatívnych modelov založených na užšom vzťahu so zákazníkmi, novú škálu udržateľných služieb, poskytovanie vysokokvalitných, funkčných a bezpečných výrobkov, maximalizáciu nových príležitostí a minimalizáciu administratívneho zaťaženia. Bude ďalej potrebné obmedziť používanie jednorazových výrobkov, zlepšiť životnosť, opraviteľnosť a znovupoužiteľnosť výrobkov, ako aj zvýšiť ich energetickú efektívnosť.

Čo najrýchlejšie zavedenie opatrení vyplývajúcich z tohto akčného plánu pomôže oddialiť aj krízu klimatickej zmeny. V Parížskej dohode o klíme sa krajiny sveta zaviazali udržiavať oteplenie klímy v rozmedzí 1,5 °C. Väčšina vedcov sa zhoduje na tom, že oteplenie nad túto úroveň by spôsobilo nenapraviteľné, nezvratné poškodenie ekosystémov a ešte väčšie straty na majetku a ľudských životoch.

Čas spomalenia a pribrzdenia ľudských aktivít, ktoré pandémia spôsobila, by mal byť časom na zamyslenie „ako ďalej“ pre politikov, podnikateľov i občanov. Chcem veriť, že Fournier nebude mať úplnú pravdu, že svet sa bude snažiť len o čo najskorší návrat k pôvodnému ekonomického rozmachu bez zohľadnenia environmentálnych hľadísk. Chcem veriť, že naliehavosť ochrany životného prostredia, aby potom nedošlo k ďalšej, ale už nezvratnej „ekologickej“ kríze, donúti vlády štátov prijímať opatrenia environmentálne výhodné a udržateľné.

A ani my bežní občania nesmieme stáť bokom. My sme tí, čo rozhodujú o úspešnosti predaja výrobkov a služieb, o tom, aké množstvo odpadu každodenne tvoríme a kde ten odpad končí. Každý z nás sa môže oslobodiť od neustáleho tlaku médií a reklám na kúpu výrobkov, ktoré vlastne ani nepotrebujeme a nakoniec ich po krátkom čase vyhodíme. Môžeme nakupovať veci bez zbytočných obalov, uprednostniť kvalitu pred kvantitou, hospodáriť s potravinami bez ich vyhadzovania, rozumne využívať energie a upustiť od svojho pohodlia rozvážať sa autom kamkoľvek.

Chcem veriť, že po koronavíruse bude rešpekt voči životnému prostrediu a prírode okolo nás väčší.

Koronavírus

Komentáre

Teraz najčítanejšie