Donald TrumpProtesty v USA

Denník NPrečo horí Amerika? Rasové nepokoje v USA môžu byť najhoršie za polstoročie, dôvodom je aj pandémia

Tomáš VasilkoTomáš Vasilko
Zdieľať
Muž podpaľuje budovu súdu v Nashville po sobotnom proteste. Foto - TASR/AP
Muž podpaľuje budovu súdu v Nashville po sobotnom proteste. Foto – TASR/AP

Vyše desať štátov povolalo národné gardy, k nepokojom sa pridali aj pravicoví radikáli.

Spojené štáty prežívajú najväčšie rasové protesty a nepokoje za posledné roky. Po tom, čo policajt v Minneapolise v pondelok zabil Afroameričana Georgea Floyda, v piatok a sobotu vyšli do ulíc ľudia v najmenej 25 amerických mestách.

Hoci väčšinou išlo o pokojné protesty, na mnohých miestach došlo k podpaľovaniu budov, vozidiel či rabovaniu obchodov. Zatkli najmenej 1500 ľudí.

V Minneapolise zhorela v noci na piatok policajná stanica a viacero obchodov, v Nashville radikáli podpálili historickú budovu súdu. V Los Angeles v sobotu vzbĺkla policajná stanica v obchodnom centre a niektoré obchody vykradli. Autá horeli aj v Salt Lake City a v New Yorku.

Viacero miest zaviedlo nočný zákaz vychádzania. Národnú gardu aktivovali v dvanástich amerických štátoch, z toho v Minnesote povolali všetkých členov, čo sa nestalo od druhej svetovej vojny. Americká armáda ponúkla Minnesote svoje jednotky. To je výnimočná vec, no k ich použitiu zatiaľ nedošlo.

Pri zrážkach s políciou sa zranilo mnoho ľudí vrátane viacerých novinárov, jedna fotografka po streľbe gumovým projektilom zrejme prišla o ľavé oko.

Najhoršie od 60. rokov?

Kým k rasovým nepokojom v USA dochádza relatívne často, niečo takéto tu nebolo dlhé roky. V posledných prípadoch sa ľudia búrili hlavne mestách, kde došlo k úmrtiam zadržaného Afroameričana. Teraz však horí viacero miest naraz.

Český amerikanista Jan Beneš to prirovnáva až k nepokojom v 60. rokoch.

„V rokoch 1967 a 1968 sa protestovalo v asi sto mestách naprieč USA v reakcii na ťažkú situáciu vo vylúčených štvrtiach vo veľkých mestách a následne v reakcii na vraždu Martina Luthera Kinga. Rok 1968 sa označuje za rok najväčších masových protestov v USA od občianskej vojny. Ale celkovo ešte nevieme, koľko budú mať súčasné protesty obetí, akú výšku škôd, aký počet zranených a zatknutých,“ hovorí akademik, ktorý pôsobí na Katedre anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty Ostravskej univerzity.

Ozbrojený demonštrant pred prevráteným policajným autom v Salt Lake City. Foto – TASR/AP

Kto za tým stojí?

Začalo sa debatovať aj o tom, ktoré skupiny stoja za nepokojmi, ničením a podpaľačstvom. Kým na začiatku sa hovorilo o zradikalizovaných skupinách Afroameričanov, teraz sa objavujú videá, na ktorých vidieť aj bielych Američanov.

„Guvernér Minnesoty Tim Walz a jeho štátny zástupca Keith Ellison pracujú s informáciami od FBI a NSA, že ide o skupiny krajnej pravice. Tieto dve agentúry monitorujú aktivitu krajnej pravice na online fórach ako Reddit, 4chan a 9chan a zaznamenali tu zvýšenú aktivitu,“ hovorí amerikanista Jan Beneš.

Americký prezident Donald Trump však vidí iných vinníkov: antifašistov. „Je to antifa a radikálna ľavica. Neviňte iných!“ napísal na Twitteri.

„Pamiatku Georgea Floyda zneucťujú rabovači a anarchisti,“ povedal Trump aj na Floride, kde bol v sobotu pri historickom štarte rakety súkromnej spoločnosti SpaceX.

Práve „radikálnych antifašistov“ však vidno na videách najmenej. „Myslím si, že je to prehnané. Trump hovorí o radikálnej ľavici a antifa. Pozeral som videá a nespoznal som nikoho z bežných protestov,“ povedal pre Minnesota Public Radio Alexander Reid Ross z Centra pre analýzu radikálnej pravice.

Policajt v Austine v štáte Texas. Foto – TASR/AP

Podľa neho je za násilím viacero hráčov vrátane krajne pravicových extrémistických skupín.

Guvernér Minnesoty Tim Walz z Demokratickej strany v sobotu povedal, že až 80 percent zadržaných protestujúcich v Minneapolise bolo z iných štátov.

„Už tu nejde o vraždu Georgea Floyda. Je to útok na občiansku spoločnosť, šírenie strachu a nepokoja v našich skvelých mestách,“ povedal guvernér.

Ako však vyplýva z analýzy Minnesota Public Radio, len 17 percent zo zadržaných počas piatkovej noci bolo z iných štátov ako Minnesota. A 56 percent tvorili obyvatelia spojených miest Minneapolis a St. Paul.

„Ako vždy, pravdou môže byť všetko. Násilie môžu mať na svedomí černosi, ale aj bieli anarchisti, antifašisti, bieli rasisti či iní podvratní agenti. Často hlúpo vytvárame jednoduché naratívy, aby sme vysvetlili zložitú realitu,“ napísal na Twitteri americký novinár zo CBS News Wesley Lowery.

Pokojný protest v Colorade

Minnesotský paradox

Minneapolis je v istom zmysle výnimočné mesto. Spolu so susediacim St. Paul tvorí takzvané Twin Cities. Ako jediné na stredozápade patrí medzi najbohatšie americké mestá. Tie sa väčšinou nachádzajú na východnom a západnom pobreží Spojených štátoch.

V Minneapolise má centrálu niekoľko spoločností zo zoznamu Fortune 500 (napríklad United Health Group, Target, Best Buy, 3M, General Mills). 42 percent obyvateľov tu má vysokoškolský titul (v celých USA je to 32 percent).

Minneapolis je liberálne mesto s mnohými liberálnymi politikami v praxi. Takisto aj Minnesota je skôr demokratickým štátom. Hoci sa nachádza na stredozápade, republikán tu v prezidentských voľbách naposledy vyhral v roku 1972 (Richard Nixon), hoci naposledy bol Donald Trump blízko. Minnesota bude dôležitým štátom aj v novembrových voľbách.

Protestovali aj ľudia pred americkou ambasádou v Berlíne. Bez spravodlivosti nie je mier, píše sa na slogane. Foto – TASR/AP

Na druhej strane je v Minneapolise výrazná chudobná menšina Afroameričanov. Tvorí asi štvrtinu populácie, býva najmä na severe a žije iné životy ako biela väčšina. Práve Minneapolis sa zaraďuje medzi mestá, kde je najväčšia nerovnosť a segregácia obyvateľov, čo sa označuje aj ako minnesotský paradox.

„Dnes je Near North Side čiastočne getom odrezaným od zvyšku mesta diaľnicou, čo je ďalší nástroj, ako marginalizovať etnické komunity,“ vysvetľuje Beneš.

Tak napríklad kým bežná biela domácnosť zarobí v Minneapolise ročne 76-tisíc dolárov, u miestnych Afroameričanov je to menej ako polovica. Podľa BBC dve tretiny z nich žijú pod hranicou chudoby, kým u bielych je to len 6 percent.

„Postavenie Afroameričanov je tu znevýhodnené najmä v oblasti bývania a s tým spojeným prístupom ku kvalitným verejným školám (tie sú dotované z daní, čiže čím bohatšia štvrť, tým lepšie školy), k pracovným príležitostiam, ale aj ku kvalitným potravinám. Supermarkety s čerstvou zeleninou a veľkým výberom potravín sa v chudobných štvrtiach vyskytujú málokedy – miestni nakupujú predražené trvanlivé potraviny alebo trávia hodiny cestou autobusom do supermarketu,“ opisuje situáciu Jan Beneš.

Sobotný protest blízko Bieleho domu. Zdroj – TASR/AP

Problémy s políciou

Sťažnosti na brutalitu policajtov voči miestnej afroamerickej komunite tu nie sú ničím novým.

Minnesotská polícia sa pritom podľa Beneša po druhej svetovej vojne snažila o otvorený prístup ku komunitám. To sa zmenilo koncom 60. rokov po masívnych protestoch. Následne vedenie miestnej polície prešlo k tvrdším opatreniam.

„Mesto začalo dávať vyššie prostriedky na políciu a postupne ju militarizovať či už v kontexte Reaganovej a Bushovej vojny proti drogám, alebo v kontexte Clintonovej podpory militarizácie polície,“ hovorí český amerikanista.

„Vojna proti drogám bola špecificky zameraná proti černochom a Hispáncom, viedla k zvýšeniu trestov za držanie a predaj drog. Za pár gramov cracku sa chodilo do väzenia na omnoho dlhší čas ako za držanie pol kila práškového kokaínu. To viedlo k vyľudneniu get, pretože značná časť mužskej populácie skončila vo väzení,“ dodal Beneš.

Ľudia mali podľa neho po návrate z väzenia problém nájsť si prácu a často končili znovu za mrežami.

Ako napísal Marshall Project, hoci v posledných rokoch badať snahu o zmeny v polícii, nepodarilo sa zdisciplinovať alebo vyhodiť zlých policajtov z ulíc. Napríklad dvaja z policajtov, ktorí sa zaplietli do zabitia Georgea Floyda, čelili v minulosti sťažnostiam.

„Toto sa tu deje denne. Nie je to len jeden moment. Je to katalyzátor, kombinácia vecí, ktoré sa tu stali predtým,“ povedal jeden z demonštrantov pre BBC.

V posledných rokoch prišlo po policajných zásahoch minimálne k trom ďalším úmrtiam, ktoré viedli k protestom v tomto meste.

Na vyše 12 rokov však odsúdili policajta iba v prípade vraždy bielej Američanky austrálskeho pôvodu Justine Damondovej; ostatných oslobodili alebo vôbec nesúdili.

Nasadenie polície v Denveri. Foto – TASR/AP

Málokedy čelia súdu

Celkovo je v Spojených štátoch veľmi vzácne odsúdiť policajta za smrť pri neprimeranom použití sily. Hoci oficiálne údaje nie sú, podľa médií každý rok zabijú americkí policajti pri výkone služby asi tisíc ľudí.

Samozrejme, mnohé z prípadov môžu byť oprávnené. No často sa zverejní video zo zásahu, kde je použitie sily minimálne sporné.

Je veľmi ojedinelé, aby za to išli policajti do väzenia. Philip Stinson, ktorý sa téme venuje, zrátal, že od roku 2005 zadržali za vraždu alebo zabitie 110 miestnych policajtov v celých USA. 42 z nich odsúdili.

„Pokiaľ ide o branie na zodpovednosť policajtov na súdoch, nič sa nezmenilo,“ povedal pre Financial Times.

Dôvodom môže byť podľa magazínu Economist rozhodnutie najvyššieho súdu zo 60. rokov, ktoré dáva policajtom takzvanú kvalifikovanú imunitu. Ďalším dôvodom je, že pohnevať si ich nechcú ani miestni prokurátori.

Takisto policajné odbory sa väčšinou postavia za policajta, ak je obvinený z prehnaného použitia sily, ktoré viedlo k úmrtiu zadržaného.

Tentoraz je to však iné. Floydovu smrť odsúdili mnohé policajné organizácie po celej krajine.

V piatok Dereka Chauvina obvinili z vraždy tretieho stupňa a zo zabitia a vzali ho do väzby. Z policajného zboru vyhodili aj troch ďalších príslušníkov, ktorí sa zúčastnili zásahu voči Georgeovi Floydovi.

Podľa niektorých by reakcia bola iná, ak by zo zásahu nebolo video. Chauvin podľa obvinení tlačil kolenom na Floydov krk osem minút a 46 sekúnd. Vyše dve minúty z toho aj v čase, keď zatýkaný evidentne stratil vedomie, na čo policajtov upozorňovali viacerí svedkovia. Floyda polícia zatýkala, pretože platil falošnou dvadsaťdolárovkou a zároveň podľa polície vzdoroval zatknutiu.

Technika, akú použil Chauvin, je však v mnohých policajných oddeleniach zakázaná. V Minneapolise ju povoľujú, no starosta Minnesoty povedal, že policajt porušil pravidlá.

Organizátori zabránili rabovaniu Targetu 

Môže za to aj koronavírus?

Podobných násilných protestov sa za posledné roky odohralo v USA viacero. Slávne sú najmä nepokoje v Los Angeles v roku 1992 po prepustení policajtov, ktorí brutálne zbili Afroameričana Rodneyho Kinga. Pri násilnostiach vtedy zahynulo najmenej 59 osôb.

Rasové nepokoje po zabití Afroameričanov políciou boli aj v Cincinnati v roku 2001, vo Fergusone v štáte Missouri v roku 2014 či o rok neskôr v Baltimore.

Podľa Beneša sa teraz k Minneapolisu pridali najmä mestá, kde mali podobný problém v minulosti. „Prekvapivo sa drží Baltimore. Na týchto demonštráciách vidíme hovoriť pozostalých po obetiach policajného násilia,“ hovorí.

Dôvodom, prečo sa nepokoje tentoraz rozliali aj do vyše dvoch desiatok ďalších miest, môže byť aj pandémia koronavírusu a stúpajúca nezamestnanosť v Amerike. Oboje sa týka v prvom rade najslabších skupín, do ktorých patrí aj mnoho Afroameričanov. Práve táto skupina nadproporčne zomiera na koronavírus.

Minneapolis v piatok ráno. Foto – TASR/AP

„Postupne sa dá pozorovať, ako sa k frustrácii z policajného násilia pridáva celková frustrácia zo súčasnej ekonomickej a sociálnej situácie v USA v dôsledku koronavírusu. USA má teraz okolo 25 miliónov nezamestnaných (údaje z apríla), ľudia z etnických menšín museli pracovať v nebezpečných podmienkach počas celej koronakrízy, lebo pôsobia v nevyhnutných zamestnaniach. Dlhodobo patria k pracujúcej chudobe a často nedosiahnu ani na príspevky na jedlo alebo ich štáty poskytujú prinízku podporu v nezamestnanosti,“ dodáva Beneš.

Ako dodal, práve Afroameričania, ktorí aj v čase pandémie museli chodiť do práce, často neboli dostatočne chránení.

„Prístup k drahej zdravotnej starostlivosti je pre černochov obrovský problém z finančného dôvodu, ale aj preto, že pre pracovné a životné podmienky je u nich omnoho vyšší výskyt cukrovky, srdcových problémov, astmy (to súvisí s bývaním) a ďalších komorbidít,“ dodal český amerikanista.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].