Denník N

Prečo horí Amerika? Rasové nepokoje v USA môžu byť najhoršie za polstoročie, dôvodom je aj pandémia

Muž podpaľuje budovu súdu v Nashville po sobotnom proteste. Foto - TASR/AP
Muž podpaľuje budovu súdu v Nashville po sobotnom proteste. Foto – TASR/AP

Vyše desať štátov povolalo národné gardy, k nepokojom sa pridali aj pravicoví radikáli.

Spojené štáty prežívajú najväčšie rasové protesty a nepokoje za posledné roky. Po tom, čo policajt v Minneapolise v pondelok zabil Afroameričana Georgea Floyda, v piatok a sobotu vyšli do ulíc ľudia v najmenej 25 amerických mestách.

Hoci väčšinou išlo o pokojné protesty, na mnohých miestach došlo k podpaľovaniu budov, vozidiel či rabovaniu obchodov. Zatkli najmenej 1500 ľudí.

V Minneapolise zhorela v noci na piatok policajná stanica a viacero obchodov, v Nashville radikáli podpálili historickú budovu súdu. V Los Angeles v sobotu vzbĺkla policajná stanica v obchodnom centre a niektoré obchody vykradli. Autá horeli aj v Salt Lake City a v New Yorku.

Viacero miest zaviedlo nočný zákaz vychádzania. Národnú gardu aktivovali v dvanástich amerických štátoch, z toho v Minnesote povolali všetkých členov, čo sa nestalo od druhej svetovej vojny. Americká armáda ponúkla Minnesote svoje jednotky. To je výnimočná vec, no k ich použitiu zatiaľ nedošlo.

Pri zrážkach s políciou sa zranilo mnoho ľudí vrátane viacerých novinárov, jedna fotografka po streľbe gumovým projektilom zrejme prišla o ľavé oko.

Najhoršie od 60. rokov?

Kým k rasovým nepokojom v USA dochádza relatívne často, niečo takéto tu nebolo dlhé roky. V posledných prípadoch sa ľudia búrili hlavne mestách, kde došlo k úmrtiam zadržaného Afroameričana. Teraz však horí viacero miest naraz.

Český amerikanista Jan Beneš to prirovnáva až k nepokojom v 60. rokoch.

„V rokoch 1967 a 1968 sa protestovalo v asi sto mestách naprieč USA v reakcii na ťažkú situáciu vo vylúčených štvrtiach vo veľkých mestách a následne v reakcii na vraždu Martina Luthera Kinga. Rok 1968 sa označuje za rok najväčších masových protestov v USA od občianskej vojny. Ale celkovo ešte nevieme, koľko budú mať súčasné protesty obetí, akú výšku škôd, aký počet zranených a zatknutých,“ hovorí akademik, ktorý pôsobí na Katedre anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty Ostravskej univerzity.

Ozbrojený demonštrant pred prevráteným policajným autom v Salt Lake City. Foto – TASR/AP

Kto za tým stojí?

Začalo sa debatovať aj o tom, ktoré skupiny stoja za nepokojmi, ničením a podpaľačstvom. Kým na začiatku sa hovorilo o 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Donald Trump

Protesty v USA

Svet

Teraz najčítanejšie