Prečo horí Amerika? Rasové nepokoje v USA môžu byť najhoršie za polstoročie, dôvodom je aj pandémia
Vyše desať štátov povolalo národné gardy, k nepokojom sa pridali aj pravicoví radikáli.
Spojené štáty prežívajú najväčšie rasové protesty a nepokoje za posledné roky. Po tom, čo policajt v Minneapolise v pondelok zabil Afroameričana Georgea Floyda, v piatok a sobotu vyšli do ulíc ľudia v najmenej 25 amerických mestách.
Hoci väčšinou išlo o pokojné protesty, na mnohých miestach došlo k podpaľovaniu budov, vozidiel či rabovaniu obchodov. Zatkli najmenej 1500 ľudí.
V Minneapolise zhorela v noci na piatok policajná stanica a viacero obchodov, v Nashville radikáli podpálili historickú budovu súdu. V Los Angeles v sobotu vzbĺkla policajná stanica v obchodnom centre a niektoré obchody vykradli. Autá horeli aj v Salt Lake City a v New Yorku.
Viacero miest zaviedlo nočný zákaz vychádzania. Národnú gardu aktivovali v dvanástich amerických štátoch, z toho v Minnesote povolali všetkých členov, čo sa nestalo od druhej svetovej vojny. Americká armáda ponúkla Minnesote svoje jednotky. To je výnimočná vec, no k ich použitiu zatiaľ nedošlo.
Pri zrážkach s políciou sa zranilo mnoho ľudí vrátane viacerých novinárov, jedna fotografka po streľbe gumovým projektilom zrejme prišla o ľavé oko.
Hey folks, took a tracer found to the face (I think, given my backpack) and am headed into surgery to see if we can save my left eye
Am wisely not gonna be on Twitter while I’m on morphine
Stay safe folks pic.twitter.com/apZOyGrcBO
— Linda Tirado (@KillerMartinis) May 30, 2020
Najhoršie od 60. rokov?
Kým k rasovým nepokojom v USA dochádza relatívne často, niečo takéto tu nebolo dlhé roky. V posledných prípadoch sa ľudia búrili hlavne mestách, kde došlo k úmrtiam zadržaného Afroameričana. Teraz však horí viacero miest naraz.
Český amerikanista Jan Beneš to prirovnáva až k nepokojom v 60. rokoch.
„V rokoch 1967 a 1968 sa protestovalo v asi sto mestách naprieč USA v reakcii na ťažkú situáciu vo vylúčených štvrtiach vo veľkých mestách a následne v reakcii na vraždu Martina Luthera Kinga. Rok 1968 sa označuje za rok najväčších masových protestov v USA od občianskej vojny. Ale celkovo ešte nevieme, koľko budú mať súčasné protesty obetí, akú výšku škôd, aký počet zranených a zatknutých,“ hovorí akademik, ktorý pôsobí na Katedre anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty Ostravskej univerzity.
Kto za tým stojí?
Začalo sa debatovať aj o tom, ktoré skupiny stoja za nepokojmi, ničením a podpaľačstvom. Kým na začiatku sa hovorilo o