Denník N

Zomrel Christo, umelec, ktorý so svojou partnerkou Jeanne-Claude zmenil pohľad miliónov ľudí na to, čo dokáže umenie

Christo (1935 - 2020) v roku 2016 na jednom zo svojich plávajúcich mól v Taliansku. Foto - Wolfgang Volz
Christo (1935 – 2020) v roku 2016 na jednom zo svojich plávajúcich mól v Taliansku. Foto – Wolfgang Volz

Niektorí kritici umenia ho mali za šarlatána, za šoumena, ktorý má len pramálo spoločné s ozajstným svetom umenia.

Jeho projekty prekračovali hranice toho, ako umenie bežne vyzerá, ako vzniká a čo dokáže.

Christo, umelec s koreňmi v Bulharsku, zomrel v nedeľu vo veku 84 rokov v New Yorku. So svojou životnou partnerkou Jeanne-Claude, ktorá zomrela v roku 2009, sa tvorivá dvojica zapísala nielen do dejín umenia, ale najmä do životov miliónov ľudí, ktorí sa stali súčasťou ich veľkolepých diel.

Nezastavili ich roky odmietavých stanovísk, bojov s úradmi ani obrovské náklady, ktoré vždy hradili sami. Hnala ich sloboda.

„Krása, veda a umenie vždy zvíťazia,“ napísal Christo v liste v roku 1958 a nič nevystihuje povahu jeho celoživotnej práce viac.

Christo a Jeanne-Claude vo februári 2005 v New Yorku. Foto – Wolfgang Volz

Osudové stretnutie

Christo, celým menom Christo Vladimirov Javacheff sa narodil 13. júna 1935 v dobre situovanej rodine v bulharskom Gabrove.

Rozhodol sa študovať maľbu na akadémii v Sofii, no nasledujúcich päť rokov definitívne zmenilo dráhu Christa ako akademického maliara východného bloku.

Na jeseň 1956 bol práve v Prahe, keď komunisti krvavo potlačili povstanie v Maďarsku. Sovietska nadvláda dala jasne najavo, aké sú jej pravidlá, a Christo sa im nemienil podriadiť.

Cez Viedeň a neskôr Ženevu sa dostal až do Paríža. Mal dvadsaťtri rokov. Na cestu si zarábal maľovaním portrétov. Pri jednom z nich spoznal ju – Jeanne-Claude Denat de Guillebon. Narodila sa v rovnaký deň ako on, 13. júna 1935 v Casablance ako dieťa francúzskych milicionárov.

Pred Christa s plátnom a farbami sa posadila jej matka a nič netušiac tak zohrala úlohu pri stretnutí, ktoré patria do kategórie osudové.

Christo a Jeanne-Claude od toho momentu tvorili dvojicu – v pracovnom i osobnom živote.

Jeanne-Claude a Christo v roku 1982 pri hľadaní lokality, kde by stála plochá pyramída Mastaba. Projekt je momentálne v realizácii a bude jednou stálou inštaláciou dvojice na svete. Foto – Wolfgang Volz

Jedno z prvých priestorových diel vo verejnom priestore, ktoré naznačilo smer, akým sa chcú Christo a Jeanne-Claude pohybovať. Takmer 90 ropných barelov zatarasilo ulicu Visconti v Paríži na osem hodín. Dielo nieslo názov Železná opona,1961 – 1962. Foto – Jean-Dominique Lajoux

Christo a Jeanne-Claude: Zabalené pobrežie, Little Bay, Sydney, Austrália, 1968 – 1969. Milión štvorcových metrov antikoróznej tkaniny zahalilo pobrežie neďaleko Sydney. Foto – Shunk-Kender © 1969 Christo

Christo a Jeanne-Claude: Valley Curtain, Rifle, Colorado, 1972. Oranžový „záves“ bol dlhý 381 metrov a v najvyšších miestach vysoký 111 metrov. Prípravy trvali 28 mesiacov, na svojom mieste však ostal nerušene iba 28 hodín, keďže sa zdvihol mohutný vietor. Foto – Wolfgang Volz © Christo

Christo a Jeanne-Claude: Obklopené ostrovy, Biscayne Bay, Florida, 1980 – 1983. Ružová látka napnutá na vznášajúcich sa pontónoch obkolesovala ostrovy počas dvoch týždňov. Po deinštalácii bolo prostredie v omnoho lepšom stave – tím, ktorý dielo inštaloval a monitoroval, zozbieral asi 40 ton odpadu, ktorý zväčša končil na pobreží alebo plával v jeho okolí. Foto – Wolfgang Volz

Toto bol len začiatok

Práve počas ich „parížskych“ rokov vzniklo množstvo nápadov a skíc, ktoré sú realizované prakticky do dnešných dní.

Po ašpirujúcom akademickom maliarovi z bulharskej Sofie akoby v uliciach rušného a slobodného Paríža neostalo ani stopy.

Prakticky okamžite začal

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie