Zomrel Christo, umelec, ktorý so svojou partnerkou Jeanne-Claude zmenil pohľad miliónov ľudí na to, čo dokáže umenie
Niektorí kritici umenia ho mali za šarlatána, za šoumena, ktorý má len pramálo spoločné s ozajstným svetom umenia.
Jeho projekty prekračovali hranice toho, ako umenie bežne vyzerá, ako vzniká a čo dokáže.
Christo, umelec s koreňmi v Bulharsku, zomrel v nedeľu vo veku 84 rokov v New Yorku. So svojou životnou partnerkou Jeanne-Claude, ktorá zomrela v roku 2009, sa tvorivá dvojica zapísala nielen do dejín umenia, ale najmä do životov miliónov ľudí, ktorí sa stali súčasťou ich veľkolepých diel.
Nezastavili ich roky odmietavých stanovísk, bojov s úradmi ani obrovské náklady, ktoré vždy hradili sami. Hnala ich sloboda.
„Krása, veda a umenie vždy zvíťazia,“ napísal Christo v liste v roku 1958 a nič nevystihuje povahu jeho celoživotnej práce viac.
Osudové stretnutie
Christo, celým menom Christo Vladimirov Javacheff sa narodil 13. júna 1935 v dobre situovanej rodine v bulharskom Gabrove.
Rozhodol sa študovať maľbu na akadémii v Sofii, no nasledujúcich päť rokov definitívne zmenilo dráhu Christa ako akademického maliara východného bloku.
Na jeseň 1956 bol práve v Prahe, keď komunisti krvavo potlačili povstanie v Maďarsku. Sovietska nadvláda dala jasne najavo, aké sú jej pravidlá, a Christo sa im nemienil podriadiť.
Cez Viedeň a neskôr Ženevu sa dostal až do Paríža. Mal dvadsaťtri rokov. Na cestu si zarábal maľovaním portrétov. Pri jednom z nich spoznal ju – Jeanne-Claude Denat de Guillebon. Narodila sa v rovnaký deň ako on, 13. júna 1935 v Casablance ako dieťa francúzskych milicionárov.
Pred Christa s plátnom a farbami sa posadila jej matka a nič netušiac tak zohrala úlohu pri stretnutí, ktoré patria do kategórie osudové.
Christo a Jeanne-Claude od toho momentu tvorili dvojicu – v pracovnom i osobnom živote.
Toto bol len začiatok
Práve počas ich „parížskych“ rokov vzniklo množstvo nápadov a skíc, ktoré sú realizované prakticky do dnešných dní.
Po ašpirujúcom akademickom maliarovi z bulharskej Sofie akoby v uliciach rušného a slobodného Paríža neostalo ani stopy.
Prakticky okamžite začal
