Denník N

Medová rieka mojej pamäti

Jean-Michel Basquiat: Now's the Time
Jean-Michel Basquiat: Now’s the Time

Pomaly sa začne zletnievať, ale teraz jedzte jahody, kým môžete, sú sladké a ešte sladšie.

Autor je výtvarník

Chcel by som aby pršalo po zvyšok môjho života.
I want it to rain for the rest of my life.

John Giorno a jedna z jeho obraz básní.

No, zase som v New Yorku, sedím doma na gauči a všetko ma jemne otravuje.

It’s not what happens It’s how you handle it.
Nejde o to čo sa stane ide o to ako sa k tomu postavíš.

Don’t wait for anything.

Sedím s priateľmi v noci na Sixth avenue v New Yorku v talianskom takeaway, pijeme kávu a jeme talianske sladkosti. Indiferentné miesto v indiferentnom čase, všade biele kachličky a občas niečo na spôsob designu, ktorý vyšiel z módy skôr, ako by sa tam mohol dostať. Na stenách sú v plastových rámoch reprodukcie a fotky, rozvešané dodržiavajúc estetiku detského domova.

Na fotkách Suzanne Mallouk, Jean-Michel Basquiat, Andy Warhol, Julian Schnabel, David Bowie…

Priatelia žijúci už dlho v Paname a v Bangalore spomínajú, ako sa volala tá Basquiatova priateľka, nie tá, tá druhá, ach, tá, tú to zobralo, keď odišiel, nie tú, čo robila barmanku, kde, v tom nočnom lokáli, jáj, myslíš v Night Birds, áno, áno, patrilo to tomu čínskemu páru, jasné, čínsky je sova nočný vták, fakt, to som nevedel…

Však to bolo tu! Toto bol Night Birds, tu, kde sedíme, boli juke boxy, jeden bol tu, rozmlátený, a Jean Michel si tam furt dokola púšťal Earthu Kitt My Heart Belongs to Daddy. Znova a znova, ako dieťa, však on aj bol dieťa a ona, ona tiež, stratené deti…

Nočný rozhovor z NY mi priniesla medová rieka mojej pamäti, sediac doma na pohovke v tichu.

Máj sa skončil a začína sa jún, o pár dní bude spln. Teda jahodový spln, teda úplné zatmenie mesiaca, teda prenumbrálne zatmenie mesiaca, v piatok večer po ôsmej. A potom sa pomaly začne zletnievať, ale teraz jedzte jahody, kým môžete, sú sladké a ešte sladšie. Ako hovorí môj priateľ András, jahody sú len výhovorka pre šľahačku.

Budem mať narodeniny, dám si urobiť Pavlovovej s jahodami! Mám rád jahody, teda šľahačku. Mám rád Basquiata, teda jeho obrazy. Mám rád film Juliana Schnabela Basquiat. Ten záber toho surfera nad Manhattanom, Garyho Oldmana tancujúceho so Schnabelovou dcérou Lolou, Bowieho ako Warhola, Dennisa Hoppera ako Bruna Bischofbergera…

Mám rád obrazy, Basquiatove všetky, ale tie platne, tie ma berú najviac. Tá okolo dvoch metrov veľká Now’s The Time, tá ma fakt berie. Ináč pekná skladba od Charlieho Parkera, ktorého prezývali Bird.

Tak takto, nazbierajte si jahody, dajte do misky, vyšľahajte šľahačku, dajte na jahody, zalejte teplým slaným karamelom, ešte predtým špitka škorice a čierneho korenia.

Pustite si Charlieho Parkera a predstavujte si na oblohe na oblakoch surfera. Takto treba začínať jún. A skúste nepremeškať to zatmenie, azda nebude zamračené.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Vizuálne umenie

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie