Ekonomický newsfilter: Banky ukázali, že ich byrokrati sú o triedu šikovnejší ako tí štátni
Váš biznis berieme osobne, preto ČSOB poskytuje riešenia, ktoré pomôžu rozšíriť váš biznis do online. (inzercia)
Dobrý deň,
nakazených nepribúda, menšie deti sú už v školách a škôlkach, rúška sú čoraz menej povinné, nálada v ekonomike je o štipku lepšia ako v dramatickom apríli. A dnes sa aj ukáže, či súčasná vláda chápe, že jej povinnosťou je krajinu ďalej viesť bez nebezpečnej barličky núdzového stavu.
Dnešný Ekonomický newsfilter má 1200 slov, čo je 5 minút čítania. Pripravil Konštantín Čikovský.
1. Matovičova vláda prinúti banky, aby aspoň zisky nevyvážali z krajiny
Banky a vláda sú po takmer dvoch mesiacoch rokovaní znova blízko dohody o tom, ako by sa mal zmeniť bankový odvod. Vyplýva to z viacerých vyjadrení predstaviteľov vlády a bánk na včerajšom diskusnom fóre v centrálnej banke.
Prečo to je dôležité pre banky: V súčasnom nastavení je odvod vlastne špeciálna banková daň vo výške zhruba 300 miliónov eur ročne, ktorá sa platí bez ohľadu na to, či sa bankám darí alebo nie. Ide o sumu, ktorá by podľa rôznych odhadov znížila ziskovosť bánk na polovicu, aj keby neprišla koronakríza.
Prečo je to dôležité pre štát: Ak by banky neplatili odvod v terajšej výške, zhoršil by sa deficit verejných financií automaticky o zhruba tri desatiny percenta HDP. To si možno predstaviť ako napríklad dve tretiny peňazí potrebných na 13. dôchodok.
Prečo je dohoda s bankami politicky citlivá: Banky nie sú populárne a majú povesť sektora, ktorému štát v kríze vždy pomôže. Nápad na zvýšenie bankového odvodu predložil parlamentu na jeseň minulého roka predseda strany Smer Robert Fico.
Súčasná vládna koalícia sa teraz obáva, že ak bankám akokoľvek ustúpi, opozícia ju vyobrazí ako priateľov finančníkov. Rovnako to napokon bolo aj pri schválení odkladov, keď sa opozícia chytila faktu, že ľuďom bežia úroky z úverov aj počas odkladu splátok.
Na čom by sa mohli dohodnúť: Aby mohla