Denník N

„Davová psychóza“ alebo prečo sa dejú násilné protesty?

„Nemôžem dýchať“ bol jeden zo sloganov demonštrantov proti rasovej nerovnosti a policajnému násiliu. Foto - TASR/AP
„Nemôžem dýchať“ bol jeden zo sloganov demonštrantov proti rasovej nerovnosti a policajnému násiliu. Foto – TASR/AP

V protestoch si vždy vedia nájsť svoje miesto aj tí, čo sú násilnejší ako zvyšok ľudí, aj takí, čo prišli na protesty preto, aby rozpútali násilie či aby niečo ukradli.

Autorka je doktorandka v oblasti sociálnej psychológie

Amerika má za sebou víkend násilných protestov, ktoré sa konali po tom, čo sa ľudia dozvedeli, ako policajt zabil Afroameričana Georgea Floyda. Sme svedkami doby, keď svet nielenže čelí pandémii koronavírusu, ale aj násilným protestom. Oba tieto javy majú niečo spoločné – dynamiku ľudského správania, ktorá môže takéto udalosti znásobiť, ale aj utlmiť. Prečo sa niektoré protesty stanú násilnými?

Psychológia davu – masy ako zdroj všetkého zla

Naša spoločnosť má v sebe, bohužiaľ, veľmi silno zakorenený názor, že masy sú nebezpečné, že sa ich treba báť, treba ich spacifikovať, často aj za použitia násilia, pretože to vlastne ináč nejde. Je to jediný spôsob, ako zachovať poriadok. A teraz to dokonca vidíme v priamom prenose – dajme ľuďom priestor na vyjadrenie nesúhlasu a ľudia stratia rozum, začnú byť agresívni, nekontrolovateľní a zaslúžia si byť potrestaní. Jednoducho – masy sú nebezpečné a iracionálne. Kto pochybuje, nech si pozrie zábery z protestov v Minneapolise a ďalších amerických mestách.

Napriek veľkému množstvu psychologického (a ďalšieho) výskumu je tento názor či teória vnímaná vo veľkej časti spoločnosti ako tá správna. Zaslúžil sa o to hlavne Francúz Gustave Le Bon, ktorého kniha „Psychológia davu“ je v moderných spoločenských vedách už skôr historickým artefaktom ako smerodajnou literatúrou. Napriek tomu sa Le Bonovi podarilo veľmi pevne zakoreniť myšlienku o iracionalite davov a veľa ľudí s ňou plne súhlasí.

Aby sme pochopili, prečo je tento názor irelevantný, musíme si uvedomiť, kto bol Gustave Le Bon a ako a prečo táto kniha a teória davovej psychológie vznikla. V 19. storočí sa vedou zaoberali iba privilegované časti spoločnosti, ktorým obzvlášť záležalo na tom, aby si zachovali svoje postavenie. Na masové udalosti, ako napríklad na Francúzsku revolúciu, sa, samozrejme, dívali so strachom, pretože davy žiadajúce práva alebo spravodlivosť ich, samozrejme, desili. Použiť preto „psychológiu“ (alebo akúkoľvek inú vednú disciplínu) na to, aby dominantné spoločenské vrstvy vytvorili okolo masových udalostí a protestov veľkú mieru negativity a strachu, bolo jedným z najlepších riešení tej doby.

Doba sa však mení a my sme sa už predsa len posunuli ďalej nielen v čase, ale aj vo vnímaní sveta okolo nás. A za veľa toho posunu môžu práve masy a masové protesty. Sufražetky, Martin Luther King, ale aj pád Berlínskeho múru alebo naša vlastná Nežná revolúcia sú jasnými príkladmi. A tak, ako sa posúvame v histórii dopredu, posúvame sa dopredu, našťastie, aj v psychológii.

Aká je skutočná psychológia davu?

Túto otázku si kladú mnohí sociálni psychológovia už skoro štyridsať rokov. V roku 1984 vyšla prvá analýza násilných protestov v Saint Paul v anglickom Bristole, ktoré sa odohrali po tom, ako polícia prepadla miestnu kaviareň Black & White. Situácia, ktorá vypukla v Bristole, bola podobná tej súčasnej v Minnesote. Ľudia začali proti násilnému prepadnutiu protestovať okolo kaviarne, potom sa začalo násilie, ničenie budov, policajných áut, podpaľovanie a podobne.

Psychológia však už v tom čase chcela hľadať odpovede na otázky priamo počas násilných protestov, pracovať s reálnymi dátami, ako sú výpovede účastníkov, využívať prístup k policajným správam, komunikovať s políciou aj s protestujúcimi, jednoducho pochopiť a vysvetliť ľudské správanie komplexne a nesubjektívne. Pretože len to nám môže pomôcť pochopiť, čo sa vlastne v násilných protestoch deje, ako ich efektívne ukončiť a ako sa im v budúcnosti vyhnúť.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Protesty v USA

Komentáre

Teraz najčítanejšie